Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?
Ahojte, nájdu sa tu mamičky, ktoré majú takéto dieťa?
U syna máme podozrenie, tak by som sa rada dozvedela nejaké praktické skúsenosti.
Môžete aj v IP.
Ďakujem!
vdaka dievcata
@lilitela
Ahoj, syn má skoro 12 a má vysokofunkčný autizmus. denne chodim pre neho do školy, vsetci jeho spoluziaci mňa ako jeho mamu poznajú a nepozdraví ma ani jedno z tých deciek. a to sú deti zdravé. asi tolko k tomu.
Môj syn má problem napriklad dávať pozor na cestu, ked ide bicyklom a zaroven si vsimať na chodniku uja, ktoreho má pozdraviť. Ja to nejako velmi zatial u neho neriesim, vždy ho upozorním, aby pozdravil, ale zaroven viem, aký je, stále je "zaneprazdneny" niecim iným, resp. myseľ má inde, takže "nestihne" ešte aj pozdraviť. snád to bude neskor lepsie. 🙂
Mate niekto pozitivne skusenosti s CBD olejom? Je tu viac diskusii, ale zaujima ma prave ucinok u nasich deti.
@katka2808 Ano, pravda, vyslovene po tvojom prispevku som si to v piatok vsimala, pozerali na mna dcerine spoluziacky a ani jedna nepozdravila. Pritom kazda jedna z nich bola u nas minimalne 2x na navsteve. Su tam deti ktore pozdravia, a tie asi potom vyslovene biju do oci. A su davane za priklad. Ja si privela prispustam, lebo bohuzial, ked je to od manzela, a je to vytka na moju vychovu, je to najhorsie.
No ja zase budem za divnu, ale ja napriklad si nemyslim, ze dieta (ani ktokolvek iny) je nejako povinne zdravit. Pre mna pozdrav je zdvorilostna fraza, ktoru ale "davam" vtedy, ked to myslim naozaj. Ja sa tiez nezdravim kazdemu, len preto, ze "sa patri". Deti to maju este o to horsie, ze sa castokrat aj hanbia, alebo je im to trapne. Viem podla seba, bola som vzdy ta "slusna", ale pamatam si, ze ako zo mna ani za svet nevysiel pozdrav cudziemu cloveku, hoc to bola suseda vo vchode. Doteraz si pamatam tie pocity, ako velmi som sa hanbila a fakt som z toho mala zly pocit, ale proste usta som neotvorila. A to som mala uz daleko po 10 roku, ze proste sa to uz nedalo "ospravedlnit" , ze som "malá". Ja som syna nikdy neupozornovala, ani nekritizovala, ze nepozdravil. Ked bol mensi, len som vzdy povedala - teraz sa pozdravime, predtym, ako sme vosli niekam, kde to bolo ziaduce. Ale ked sa nepozdravil, nekomentovala som to, ani nijako neupozornovala. Syn sa obcas pozdravil, obcas nie. Podla mna sa z toho robi zbytocna veda. Teraz, ked uz je temer dospely, tak sa na 90% zdravi, ked je to ziaduce, sam to uz vnima, kedy treba. Nikdy mi ani nenapadlo sa zamyslat nad tym, ci sa mi nejake susedove deti, ci spoluziaci synovi pozdravili, alebo nie. Je to ich vec. Kolko dospelych ludi bude cumiet a ani bu, ani mu.. Mali sme takeho suseda - mal by sa mi zdravit prvy, je chlap, ale on len cumel, ako puk a nic.. Ja som sa mu bud nepozdravila, alebo ked som mala naladu, tak som zvykla nieco vtipne poznamenat, on mnozno cakal, ze sa mu ja pozdravim prva, ale ja som ho mala na haku.. Inak je sranda, mna tento salamizmus naucilo moje dieta a som mu za to vdacna. Lebo kym som ho nemala, tak som tiez riesila az prilis vela..Teraz uz nechavam vacsinu veci, nech plynie. Dost sa mi ulavilo.
@akvi Baby ja s vami suhlasim, toto kritizovanie zo strany mojho muza je len bohuzial slabossky sposob ako sa vyrovnavat s faktami, resp. ich vlastne popriet, ze mame doma ine dieta. Nemala by som si tolko pripustat, ale jeho slovne ataky su niekedy otrasne, aj ked su vramci slusnosti. Da sa povedat.
@lilitela no to chapem, ze to musi byt hrozne, ked ma taketo komenty. Ono je uplne jedno, ci je dieta take, ci onake, niektori rodicia proste nechapu, ze dieta tu neprislo na tento svet naplnat ich ocakavania. A s tym sa rodicia tazko vyrovnavaju. A este si to odnesie aj to decko ako traumu castokrat a ked si ju nevyriesi, tak ju zase prenesie na svoje dieta. Tvoj muz by si mal spracovat svoje traumy a neprenasat ich na dieta. On sam by mozno potreboval s tym pomoct. Treba a s nim o tom rozpravat, mozno pridete na to, ze co je za tym, preco to ma takto..
@lilitela ahoj, áno. Ale manžel zije s vami a vychovávať dieťa by ste mali obaja. Takže ak sa mu nepaci ako sa syn správa, potom by si aj on mal spytovať svedomie. A autizmus nie je zlá vychova, ale celoživotná diagnoza. Práveže naše snaženia treba oceniť, lebo to máme omnoho tazsie ako ini rodičia. Treba sa odmeniť, zaslúžime si. 🙂
Dievcata, to je asi casty jav u rodin s netabulkovymi detmi a bohuzial to muzi mnohokrat nedaju.. U nas sa tiez muz ventiluje na detoch a ja ako spravna levica ich branim a muzovi vysvetlujem, ale on to vsetko berie ako slovny utok na jeho osobu.. (aj teraz mame tichu domacnost tento vikend)..
Tak zase dalsi incident, ja neviem, kde mam na to brat tu silu. Dcera bola so svokrou vonku, a dcera robila sasoviny, traposiny. Svokra ju upozornila, ze ma prestat, no ale zacinajuca pubiska sa len smiala. Svokru to urazilo, zevraj ju strapnovala a dala jej na verejnosti pred vsetkymi facku. Samozrejme som doma svokre dohovarala, ze mi takto nevychovavame (muz by chcel ja nedovolim, v zivote som detom facku nedala). a ze dufam, ze sa to nebude opakovat. Samozrejme muz sa postavil na matkinu stranu.... aj ked som spravila maximum co sa v tej chvili dalo, nemam dobry pocit, lebo videla som na svokre, ako dalej dceru psychicky manipuluje, a vydiera, uz chapem, preco je moj muz taky - len skoda, ze si to on nevie priznat, ale naopak, vyrovnava sa s tym tak, ze tvrdi, ze to bola uplne dobra vychova a preto je on dnes taky spravnak.
Kedze tuto rodinu uz mam precitanu, viem, ze sa to bude opakovat a vobec neviem, ako zareagujem. Pri svojej povahe ju asi zabijem. Boze to je taka tvrdohlava drza zenska. Co s takymi ludmi? Je to mozne ze si neviem dat do poriadku vlastny zivot a ochranit vlastne deti?
@lilitela kokso, tak to uz je ozaj vrchol.. sa opýtaj svokry, ze ci ked jej ty das facku, ze ci aj to bude ok. Ja by som teda nepustila decko k nikomu, kto je schopný ho zbiť. Ten človek ma problém sam so sebou. Toto by bola asi posledná kvapka pre mna. Muža by som sa tiež opytala, ci sa teraz akože budete fackat, keď sa niekomu niečo nebude páčiť, ze nech ti vysvetlí, ako si to predstavuje, aby si sa vedela zariadiť. Asi by som si vsetkych posadila k jednému stolu a vysvetlila im, ze ako to vnímaš ty.
Ahojte mamičky bojovníčky, chcem sa opýtať, kedy Vaše detičky začali rozprávať a či hneď všetko rozumeli? Totižto mám synčeka u ktorého máme podozrenie na PAS. Má 21mesiacov. Začína pomaly rozprávať, ale zatiaľ nie veľmi čisto a vacsinou len prvé slabiky povie. No a veľa si sám pre seba hovorí svojou rečou, alebo si vykrikuje abecedu, alebo si spieva kukulienku tak po svojom.Boli sme u psychologičky, ktorá vyslovila podozrenie na AS. Velmi ma trapi ze s nami malo komunikuje. Je to len vtedy ked nkeco chce. Prejde to hovorenie sameho si sebou ci nie? Lebo teraz si to este nejako okolie nevsima, ale ked bude starsi asi to bude divné. Ďakujem
@lusianda ahoj ja mam dvoch synov obaja AS starsi zacala rozpravat velmi skoro mal rok a mladsi mal 5r Ked zacal rozpravat..kazde dietatko je ine..netrapte sa tym pride to Ked bude dietatko na to pripravene nam velmi pomohli v skolke a logopedicka ale samozrejme zavisi co vlastne dietatko ma diagnoza by sa mala uzavriet okolo 5r.zivota prajem Vam vela sil a trpezlivosti😃
@lusianda vyhľadajte klinického logopeda. Čím skôr začnete, tým skôr sa pekne rozrozpravate.
@lusianda moj syn dlho hovoril slabiky a tiež tak akoby sam pre seba. A potom zrazu začal hovoriť dlhe súvislé vety. Úplne skokovo. On vôbec vo väčšine činností šiel skokmi. Napr. nechcel vôbec kresliť, len čarbal. Zo škôlky sme nemali jediný výkres 😁 A ked ma 4 roky, prestahovali sme sa do domu a ja som mu len zo srandy povedala, aby mi nakreslil obrázok, ze máme prázdne steny. On nakreslil také veci, ze ich dodnes mam na stene a nechápem, kde sa to v nom vzalo. On proste len nemal potrebu, a neskôr som pochopila, ze on nikdy nerobi veci, pre ktoré nie je dôvod. A kreslenie vlastne nikdy nemá dôvod, tak to proste nerobil. A takto mozem pokračovať.
@miminkanase to už chodíme...😉
@lusianda uz si presne nepamätám, ale zhruba ked mal cca 18 mesiacov. Ale to podľa mna nie je podstatné, nemôžeš porovnávať s inými deťmi. Každý to ma inak - všímaj si svoje dieťa a skús premýšľať nad inými činnosťami, ako to prebiehalo, ci mu chvíľu trvalo, kym sa napríklad posadil, alebo zacal chodiť, alebo to "zrazu prišlo". Resp. ci robi veci skôr/neskôr vo všeobecnosti. Napr susedina dcera zacala chodiť az ked mala 20 mesiacov. Ona s nou pobehala všetkých možných aj nemožných doktorov, ktorí nic nezistili, ona zbytočne stresovala, decko v úplnom poriadku. Pritom ona všetko začala robiť neskôr, aj rozprávať, ale to chodenie bolo akoby najviac "viditeľné". Ak ny chodila "nacas", tak duseda by asi riešila tiez tu rec. Môj syn sa aj pýtať na wc naučil akoby zrazu, čítať sa naučil tiež tak, ze to bolo zrazu. ( mal 5 rokov). Ono ak uz koli tomu stresujes, tak je asi lepšie sa ísť poradiť s odborníkom. Ale ak je dieťa AS, tak podľa mňa žiadne cvičenia a pod. to neurychlia. To chce len čas.
@akvi veď už sme boli kade tade. U psychologicky, logopedicky, u spec.pedagogicky, len sa mi zdá, že akoby zastal vo vyvoji. Dokonca v niecom sa aj zhorsil. Bojim sa, ci nenastal nejaky regres. Čaká nás este neurologia. Len to ze je maly este, tak nam nikto nic nepovie konkretne. Len ze to mozni bude lahsia forma alebo AS. Akurat logo nam dala nejake rady, ale aj tak sa to az tak nehybe. Vsetko robil doteraz nacas dokonca aj popredu bol pred rovesnikmi preto som nemyslela ze bude nejaky problem. A teraz s tou recou aj porozumenim vidim, ze je to bieda. Niekedy sa aj bojim, ci bude funkcne rozpravat. Lebo jedno su echolalie a ine zase funkcna rec...😐
@lusianda ja ťa len chcem povzbudiť.
Môj sa rozhovoril až po 6m od návštevy u logo (prvé slová, dovtedy ani tuk) a samozrejme nasledovanie inštrukcií a drilovacka dennodenne. Po roku úplne verbálne dieťa. Museli sme len nájsť správnu cestu, tú spravú motiváciu. Pozoruj svoje dieťa, daj si čas, proste nájdi, čo je naj motivátor. Nemusíš hneď za stolíkom pracovať, to by hneď poznal, že má povinnosť, proste na zemi, v rámci hry niečo podstrc, čo sa potrebujete naučiť, odmen hračkou, čoko, pochval, nálepka, hocičo.
Ono aj reč môže prísť skokovo, no netreba čakať na zázrak. Veľa krát to postrcenie postačí na naštartovanie malých veľkých zázrakov. Ste ešte malinki, je super, že to riešiš.
Ja som začala v jeho 25m, ako 4r je plne verbálny, pozná srandu, papuluje a od rána do večera počúvam ,,prečo?"
Každé dieťa je iné, každého časom baví niečo iné, treba hľadať cesty, striedať ich ✊
@miminkanase dakujem krásne za povzbudenie. Snáď sa toho dočkám aj toho papuľovania. Už sa na to teším...🙂
@akvi ahoj, ďakujem ti za tento tvoj príspevok (aj ostatným kočkám samozrejme), ja som tu nová (s týmto čerstvo zisteným problémom u syna), a veľmi sa mi uľavilo, lebo roky som nechápala, čo má za problém s oblečením a v poslednej dobe aj obúvaním, ešte musím veľa k tomu poštudovať, učím sa, ale som rada, že som našla ľudí s podobnými skúsenosťami... držím palce! a vďaka za rady! 😘
Joj, prazdniny a babka s dedkom... Nechapu, preco je cele dni zavreta v izbe (16r) spokojna s kresliacim tabletom a spotify a nechce chodit do mesta a nema kamaratky a nezaujima sa o modu atd atd... K tomu zvysne dve deti (prostredna pravidlova, ale nastastie zje vsetko, co nezje ju a tak je babka spokoj a a najmensi sikovny zurivcek, ktory nezje skoro nic a ked sa da konecne navecer ist von, tak ho zeru komare, az ma mega velke hrce a tak je radsej doma)... a ja len vysvetlujem a obranujem... Ale dva tyzdne su uz za nami 🙂))
Ahoj maminky, mam 6 rocnu dcerku, ktora ide od septembra do klasickwj skoly. Nedavno jej diagnostikovali AS. Je sikovna, ale ma strasne problemy v socialnej oblasti. Ked sa hra s detmi, chce vsetko riadit a akonahle ju ine deti odmietaju posluchat alebo sa hrat podla jej pravidiel, zacne byt agresivna, deti sace, hryzie, kope.....skaredo im nadava. To iste robi obcas mne , starym.rodicom rodicom, ucitelkam v skolke...., . Nikdy v zivote som od nikoho nepocula tolko nadavok ako od mojej dcery. Vysvetlujem jej to, ze takto sa spracat nemoze. Dostava tresty v zmysle, ze jej nedovolim pozerat rozpravku, ale odopriem.sladke co miluje....no nic nezabera. Niekedy som uz zufala,
neviem ako jej to mam vysvetlit, ze nesmie inych bit, ani nadavat. Deti ju odmietaju, nechcu sa s nou hrat, ale ani to nestaci na to, aby s tym.prestala. Mate prosim.niekto takyto problem? Poradite ako dalej...niekedy uz nevladzem
No s topánkami bojujeme aj my.. Moja (16r) zase potrebuje mať všetko pevne utiahnuté, ale šnúrky poriadne zaviazať nevie... takže od jesene do jari nosila bagandže so zipsom na boku, teraz je doma a nosí len crocsy, rovnako aj keď ide napríklad na zmrzku, tak v crocsach 🙂) Uvidíme, čo bude nosiť do školy, asi prejde rovno na letné sandále...