Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?
Ahojte, nájdu sa tu mamičky, ktoré majú takéto dieťa?
U syna máme podozrenie, tak by som sa rada dozvedela nejaké praktické skúsenosti.
Môžete aj v IP.
Ďakujem!
@lilitela Ahoj, aj ja som hyperprotektivna.. Moja dcera ma 17... Na vsetko prichadza postupne sama, ma uzasny pohlad na inych a prislo to postupne a kym an to nase deti pridu, tak ano, budeme hyperprotektivne... Lebo to tak citime, ze je to pre nase netabulkove deti spravne...
@iloveme ano, moja je cca 3-4 roky pozadu v mnohych veciach.. Doteraz nerozkroji rohlik nozom (ma 17)... Ale uz si sama dokaze uvarit caj 🙂) Oni mnohe veci robit VEDIA, ale netrufnu si... Mojej velmi pomohlo, ked sa kvoli covidu prestahovala pred rokom do maminej pristavby a byvala akoby sama, aj ked pri nas... Sama si varila caj, sama sa sprchovala, sama si davala budik a pod... Jasne, ze v mnohom som ju musela usmernit (nema pojem o case a tak sa bezne stavalo, ze bola hore aj do tretej-stvrtej nadranom, alebo v sprche bola skoro dve hodiny, lebo jej tam bolo dobre a hrala hudba a tak nevnimala, kolko casu jej to asi zabera... Sama som jej ukazala, ako sa zapina umyvacka a hoci mala len par salok a tanierov, uz to zvladla aj sama, lebo videla, ze nikto to za nu neurobi... )
@akvi Ano, presne o tom nastaveni nasej mysle to je.. Tiez sme riesili, ze ma 17 a nevie si zaviazat snurky.. Teda, mozno by aj vedela, ale nie na bezne zavazovanie 2x denne... Tak nahradila topanky bagandzami so zipsom na boku a este je aj rada, ze jej to drzi clenok, kedze ma ploche nohy a vbocene clenky... Ak treba tenisky, ma take na suchy zips... 🙂)
@iloveme Ano, aj my to mame podobne. U nas je este problem, ze zatialco ja pracujem na prijati tohto faktu, manzel to neustale podkopava. Druha vec je, ze mna to neskutocne vycerpava, lebo myslim, ze ziadna matka nie je stavana na to, aby dlhodobo robila ona, ako jedna osoba veci za 3 osoby, ak mas 2 deti. Takze niekedy som si neni ista, co je jej pohodlnost a co nie.
Ako je pravda, ze niektore veci dieta zacne postupne robit-... zatialco ine deti vykladaju umyvacku uz ako 8 rocne, ci menej, u nas to zacalo ako tak len nedavno, aj to nestabilne. Cize sme proste len netrpezlivi, aby sme nieco vychovne nezanedbali. Lenze za 1) dieta nema napisane na cele, ci to raz bude alebo nebude robit samo, takze je prirodzene, ze ho k tomu nutime, aby sa rozhybalo, ved ako bude zit v dospelosti? Mne napriklad nie je jasne, ako si dcera bude vyhadzovat odpadky, ked sa jej vrcholne hnusia. 2) Naozaj je uplne absurdne, ked si dieta mysli, ze tak ako to bolo dajme tomu prvych 6 rokov, to snad bude navzdy a ze mama bude robit cely ten servis okolo stale sama.
Ja myslim, ze to bude tym, ze celkovo tieto deti su narocnejsie vo vsetkych aspektoch, cize matka je omnoho vycerpanejsia ako bezna priemerna matka - to som odpozorovala na sebe ja, ze by mi asi nevadilo ze jej este musim umyt vlasy, kebyze nemusim riesit vkuse este tisic dalsich veci, pripominat, pocuvat staznosti na skolu a pod.
@akvi Presne, toto je metla ludstva, nie motor. Lebo sa to tak ma.... a zacina to uz ucitelkami v skolke, lebo skolkar ma uz vediet hento a tamto... a potom to na seba naliepame aj my, lebo "sa hanbime" ze je dieta "neslusne", lebo sa hanbime, ze nevie toto a hento, a takto spolu my rodicia "sutazime" a sami si to vytvarame.
Presne, tiez som mala velakrat pocit, ze moje dieta si iba cez tento servis potvrdzuje, ze ho milujem. Ked vidim ako sialene ukrivdene sa citi, ked nieco nechcem spravit, lebo sa citim z predsudkov neprijemne, tak si hovorim, ze toto nerobi preto, lebo ma chce nastvat, alebo preto, ze si robi sluzku. Kiez by som to vedela zvladnut luxusnejsie.
@lilitela veľmi dobre si to pomenovala. A ano, je to ťažké celkovo, na druhej strane, to uvedomenie si toho celého to mne napríklad spravilo oveľa ľahším. Resp. uvedomenie a prijatie. To prijatie je samozrejme ťažšie. Mne pomohlo, že som sa vzdy mala s kým o tom baviť a doslova sa pitvat v tých situáciách. Veľmi ma to posunulo aj v iných oblastiach. Lebo som celkovo začala pozerať na veľa vecí inak. Je to oslobodzujúce. Viem, že to znie ako fráza, ale fakt to tak cítim.
Dakujem baby,trosku ste ma ukludnili. Ked viem ze u inych je to podobne,citim sa lepsie. Lenze je to tazke zmenit to myslenie,stale to nedokazem prijat. Len v 10tich jej diagnostikovali aspergera,dovtedy som 10rokov zila v tom,ze som total neschopna matka,ze ju nedokazem spravne vychovat. A je to presne kvoli okoliu,kde vidim tie deti co vsetko uz v jej veku robia a vedia. Nedokazem sa zbavit pocitu, ze len kvoli mne je "leniva". Ze som ju mala inak vychovat. Aj ked viem ze nech by som robila cokolvek,ona by bola rovnaka. Velmi velmi sa ju snazim prijat taku aka je, ale je to velmi tazke😓
ani nepisem, do kedy som syna obliekala, na zachode utierala, snurky viazala... teraz ma 13 a vie vsetko-navari si, roztriedi pracku, zapne, kupi, co potrebuje, chce to cas, ale zas ja som na tom jemne, systematicky pracovala, beriem to tak, ze nebudem tu vecne, surodencov nema, bude sa musiet postarat sam o seba, dokonca si myslim, ze nebude chciet zit ani v pare s niekym. takze ho pripravujem, aby mal urcite veci zazite uz avenoval energiu inym
@kofa77 u nás podobne. Ale ja som teda nikdy do ničoho nenutila. Najprv kôli tomu, že som proste nemala energiu "bojovať" a potom som pochopila, že to nie je cesta. Čiže aj ta moja "slabosť" v tom ( píšem v úvodzovkách, lebo neskôr som pochopila, že to vôbec nebola slabosť, že proste to decko je príliš pevné v tom, iné deti by sa podvolili, on nie), ma priviedla k inému mysleniu. A čuduj sa svete, vie si navariť, postarať sa o seba, vybaviť si veci, na ktorých mu záleží ( napríklad teraz autoškolu, postavil nás pred hotovú vec 😅 ešte aj prachy si zohnal 😂). Proste vyrástol z neho úplne úžasný mladý muž. Ano, veľmi svojský a asi ho neprijme každý, ale ten, kto mu dá šancu, tak spozná skveleho človeka.
Ahojte mamičky,
tie, ktoré máte detičky s aspergerom, nevedeli by ste mi poradiť nejaké knihy
o tejto problematike, ktoré Vám pomohli aj v praxi? Také, s ktorými máte dobrú osobnú skúsenosť a skutočne Vám pomohli vo výchove takéhoto dieťaťa? Ďakujem.
@akvi ja som taky typ, mne bolo vzdy jedno, co si kto mysli-skor som este naschval "prehravala", nech sa len cuduju 😀, nikdy som napr. neupozornovala dieta, ze pozdrav, podakuj a pod, vedela som, ze sa to nauci sam, ostatne veci, ked som videla, ze uz by slo, tak ozaj jemne a trocha som hrala blbu- ze, nie som si ista, ci mi pomoze, co si mysli, ci moze to tak byt a pod... kupit listok napr., ze idem este do obchodu, nech on zatial kupi, aby sme stihli bus a taketo finty, krocik za krocikom sa to naucil. a veeela veeela chvalenia, za kazdu kravinu, beznu, jednoduchu, dodavanie sebavedomia...
len co by som spravila dokladnejsie- cvicila jemnu motoriku, tam sme to zanedbali a stale ma problem zapnut si koselu napr., ono to je spojene aj s inymi vecami ta motorika, takze za utleho malicka by som to cvicila na koralkach , triedeni drobnych veci a pod....
@dracikdrahosko konkrétne o AS som ja v podstate nečítala žiadnu, ale mne úplne najviac pomohli knihy o respektujucej výchove. Tak, ako u bežných deti je respektujuca výchova "možnosť", tak u AS je to nutnosť. Mne celkovo zmenili život všetky knihy o respektujucej výchove a slobodnom učení, ide to ruka v ruke. Úplne naj je na začiatok určite Naomi Aldort - Vychovávame deti a rastieme s nimi. A klasika Respektovat a být respektovan. A veľa mi dali vhlady od Iris Johansson, ona ale netuším, ci ma knihu, ja som ju počúvala, ale uz dosť davno. Ona je autistka a psychologicka, posobila v škole Solvik, kde pracujú s intuitivnou pedagogikou.
No baby,vcera ako som pisala sem,tak som pisala aj do jednej poradne tu u nas,kde sa venuju aspergeru. No a teda pani mi poradila, ze nie, nemozem vsetko za nu robit a treba ju motivovat k tomu,aby niektore cinnosti robila. Napr sa dohodnut,ze dobre ja ti zaviazem snurky,ale ty si das kabat. Aj ked pravdupovediac toto u mojej nefunguje,ona ked povie ze nie,tak mozem sa aj rozkrojit,nepohnem s nou. Tak teraz som zase mimo z toho,este vacsie stresy budem mat😭
@dracikdrahosko ja mám toho načítaného asi viac a určite by som iné knihy odporúčala rodičom chlapcov AS a iné rodičom aspergeriek... Základ pre všetkých je teraz asi kniha Neurokmene a potom by som ročiom chalanov asi odporúčala knihy Chlapec z kociek, Prečo skáčem, J.Welton Povím vám o Aspergerově syndromu.
Pre rodičov dievčat určite Aspergerka a Neříkej autista, to se nehodí.
Teraz som si objednala aj Autizmus od A po S, ale ešte ju nemám doma...
Z takých všeobecných určite Rešpektovať a byť rešpektovaný, Ako hovoriť, aby nás deti počúvali, celkom užitočná bola aj 100 tipov ADHD a Deti potrebujú hranice, ale mňa osobne zasiahla aj kniha Prvorodené dieťa...
🙂
#aspergerka #knihy #literatura
@iloveme pani z poradne nezije s tvojim dietatom a predpokladam, ze nezije ani so ziadnym AS. Je to presne, ako pises, s AS dietatom proste nepohnes. Cim viac budes tlacit, tym vacsieho protitlaku sa dockas. Neskor, ked uz sa ani nebudes pokusat tlacit, zacnes manipulovat. A manipulaciu AS prekukne ako nic. Pretoze to, co ti poradila v poradni (snurky, kabat), to je cista manipulacia, nie dohoda. To proste u vacsiny NEFUNGUJE a mozes sa aj rozkrajat. Tak isto tie rady, ze nechaj vybrat a pod. Mne je z toho akurat tak smiesne. Moje decko, ked sa raz rozhodlo, ze ide do skolky v pyzame, tak som mohla nukat, ze vyber si toto tricko, alebo hento... uz ten maly 4 rocny "zasran" sa na mna kukol a vravi, ale ja nechcem ani jedno, chcem ist v pyzame.. By som chcela vidiet pani psych., co by spravila 😀 😀 😅
@iloveme a este mi napadlo - ak nieco ozaj nechces robit, napr. viazat tie snurky a nie je tam v pozadi dovod typu "uz by mala, uz je velka, a nemozem to predsa robit ZA NU..a pod dristy", tak to kludne mozes NESPRAVIT. Dovol si to. Decko odmietne zaviazat snurky, ty povies, ok, smie to tak byt. Dnes ti ich nezaviazem, lebo sa mi nechce. A decko pojde v nezaviazanych. Ze sa potkne a spadne? No a co.. Bol to jeho vyber.. Nezabudaj, ze aj TY mas pravo nieco neurobit. Dolezite je, aby si mala spravny dovod. Nesmie to byt strach. To nebude fungovat.
@iloveme Tomu uplne rozumiem, ja do dnesneho dna nepracujem, co ma uplne ubija. Nejde to, kazdu chvilu som doma. Tiez sa citim ako neschopna matka. Aj teraz tu riesime, ze dieta ma mat v skole projekt a nie je vobec schopne ho robit same, cize kompletne s nou, defacto ja sama s jej pritomnostou robim projekt. Ako keby som nemala nic ine na praci. Strasne., Dieta sa citi na prd, ze to nevie samo, ja sa citim naprd, ze to musim robit - uz viac nie som schopna sa od toho odosobnit a najst si v tom tu utechu, ze ved travim aspon cas s dietatom... - je to preto, lebo moje zaluby su komplet odsunute na vedlajsiu kolaj, len si tak pred sebou neustale valim rozne povinnosti, co ich nestiham robit. A preco to robim? No preto, lebo dieta ma stres, ze ked sa to neurobi, dostane 5, alebo ze bude ucitelka v skole pred vsetkymi riesit, co ona vobec nevie zvladnut.
@iloveme Och rady odbornikov nam porobili tolko zla, lebo este viac som sa citila ako neschopna, ze si to "neviem vynutit". Za svoju najvacsiu slabost povazujem svoju "netrpezlivost", ze velakrat uz zvysim hlas a nemala by som. Niekedy si vravim, ze fakt, ze si nebude vediet poskladat pradlo az bude mat 20 rokov, je menej dolezity ako fakt, kolkokrat si spomenie na to, ze mama ju za nieco sfukla, ci kritizovala.
Ono to vyzera ze nechcu, ze su lenive, ale oni asi fakt nevedia, nie su schopne.
@ella_smella
ďakujem, skúsim pozrieť🙂
@akvi
ďakujem pekne za info, pozriem🙂
@lilitela no tvoje dieta je aspon schopne tu skolu absolvovat, moje to posunulo na asi najvyssi level - on tie veci, co boli vyzadovane, odmietal robit. Nevidel a nevidi v nich zmysel. V zivote sa nic do skoly neucil, nikdy nespravil ziaden projekt, ktory sam nechcel (ked tak premyslam, asi tri za celu dochadzku zrobil). V zivote nespravil jedinu DU. V klasickej skole by asi prepadol a skoncil niekde v 7.rocniku. Mojmu totiz absolutne nevadia zle znamky, poznamky, proste nic, on vie, ze su to len nastroje natlaku. Aj ucitelke, ked sa mu nejaka zufala zacala vyhrazat, ze dam ti zlu znamku, poznamku, 2 zo spravania a pod., on jej s kludnym hlasom bol schopny povedat, ze kludne, nech mu da a este sa opytal ze co ocakava, ze sa stane, ze ci si mysli, ze to bude mat nejaky ucinok a co tym vlastne chce dosiahnut. Na strednej to uplne zavrsil a v podstate musel prestupit inam, teraz robi externe, ale netusim, ci skolu dorobi. Paradoxne mu najvacsie problemy robi ucka, co uci SJ, ktora je pre odbor uplne nepodstatna, odborne predmety on aj bez ucenia zvlada bez problemov, vie podla mna 1000x viac, ako je vyzadovane..Ale SJ a pod.. katastrofa.. Ale ja som uz v klude, absolutne sa nemienim stresovat koli tomu. Ja uz som tak otrla, ze mna asi uz maloco rozhodi 😀 😅 V podstate som velmi spokojny covek, naucilo ma dieta, ze vlastne ked nejde o zivot, nejde o nic. Nejake snurky, sandale v zime, 5-ky a poznamky, pohorsene ucky, alebo iny ludia, to mna uz ani len "nelizne", beriem vsetko, ako pride.. Ale to som sa az vekom k tomu dopracovala..
@akvi A taka osobna otazka, si vydata? ci aky je tvoj stav? manzel drzi s tebou?
@iloveme Inak okrem toho ze som sa citila ako mizerna matka, ze neviem dieta dotlacit k niecomu, tak potom som sa citila rovnako mizerne za jej afekty.
Ked mala 5r. bola som v autistickom centre sa poradit, co s afektami (lebo u nas to bolo s obsesiami), a odborna rada bola, ze ignorovat, je to neziaduce spravanie, vyuzit moment ked bude dieta chvilu v klude (rozumej asi nadych alebo co, lebo taketo deti sa nevedia ukludnit desiatky minut) a potom rychlo chvalit. V tom istom centre sme pri inej prilezitosti pocuvali aj nazory, ze tieto deti maju afekty uplne ine ako klasicke deti, ktore sa v obchode hodia o zem, ak nedostanu lizatko, kvoli divadielku. A v momente, ked nemaju divaka, sa na to vykaslu, co autisti nemaju. Cize vlastne za to nemozu, nevedia to kontrolovat, cize ani velmi odstranit.
Pre par tyzdnami, roky sa snaziac naplnat tuto radu, napriek vnutornym pocitom, ze toto nemozem tak robit, lebo nas to vsetkych zrana, mi uz dost velke dieta v jednom afekte zakricalo: "ako mi to mozes robit, nevidis, ako mi je zle?" zlomilo mi to srdce, plakala som s nou a uvedomila som si, ze obe to budeme mat vryte do pamati do konca zivota ako traumu. Hoci chapem, ze odbornici to myslia dobre a ze za urcitych okolnosti a na niekoho to moze mat pozitivny efekt (ako neprijemna vojtovka, ze ano), ti odbornici nikdy zodpovednost za tieto rady neprevezmu a nebudu znasat nasledky tychto rad, nech su uz akekolvek.
@lilitela muža mám skvelého a v tomto držíme spolu. On to mal veľmi ťažké kým bol syn malý, lebo syn ho odmietal, bol veľmi naviazany na mňa. Syn vedel byť na muža ozaj veľmi zlý. Ale to si tiež len ventiloval frustráciu. Muž občas aj stratil nervy, ale niekedy to bolo aj dobre, lebo vtedy bola jasná hranica a to syn veľmi potreboval. V puberte sa to otočilo, sú neskutočni parťáci, ja som teraz na vedľajšej koľaji, úplne sa tak chlapsky odstrihol. A mne je to síce ľúto, ale viem, že je to tak správne, že to odpútanie od maminej sukne je veľmi dôležité.
ahojte, chcela by som sa opýtať, tie čo už máte teenagerov AS, ako to vidíte so vzťahmi, ktoré deti majú? akože myslím tým frajerov/frajerky... majú už vaše deti? u nás syn začal chodiť s dievčaťom, nie som si úplne istá, čo od toho očakávať...či bude vedieť "čo a ako", mám trošku obavy, ako to zvládne, ak to nevyjde, resp. či do toho nevhupne nejako rýchlo😅
@kvojtanikova u nas nic, ziaden zaujem, aj ked ma "len" 13 a pol, ale ja som tiez bola v tomto uplne opozdena, tak neviem..tiez nad tym rozmyslam, on vobec nevyzera, zeby mal zaujem o parovy zivot v dospelosti ☹
@kvojtanikova a je na SS spokojny?
@kofa77 myslis na strednej skole? Ano, velmi. Aj taky samostatnejsi sa zda, odkedy tam je. On ma 15 a pol roka, ja som v jeho veku teda este nerandila, max.nejake platonicke lasky, mozno preto ma to tak zaskocilo 🙂
@kvojtanikova ano, pamatam, ze si pisala, ze sa chystal na prijimacky, tak preto s apytam.
ja som bola uplne pribrzdena ako teenagerka, mna by velmi prekvapilo, keby syn zacal randit, ani muz nebol lev salonov. ale tak celkovo je syn taky individualista, ze si to neviem predstavit, ako sa niekomu prisposobuje raz.. a zas si hovorim, aby mu zas niekto nezlomil srdce, ale aj to patrii k dospievaniu.
K tým vztahom, pozrite si seriál Atypical. Ja som sa pobavila, výstižne to stvarnili. ( Ale teda necakajte nejaký hlbokozmyselny dej 😂😅)

@iloveme ano, niektore veci aj moj odmietal co i len vyskusat, tiez ma vytacalo milion veci, ktore som si myslela, ze "uz by mal" a on nic. Co pomoho - u mna jednoznacne pomohlo prestat "bojovat". Pozriet sa do seba, co mi na tom vlastne vadi. Ci mi to skutocne vadi, alebo je to len nejaky stereotyp, ktory vo mne je. Uz som to sem pisala ako priklad niekolkokrat, tak napisem znova - moj si odmietal zavazovat snurky na topankach. Uz bol vo veku, ked som ja mala v hlave, ze "uz by mal", ze je uz velky a ze ma iba natahuje, resp. buzeruje, ziskava tym pozornost a pod. myslienky mi sli v hlave. No nasrata som bola riadne, na neho, na seba, na cely nespravodlivy svet a pod.. (ok trocha prehanam 🙂 , ale ano, vytacalo ma to kazde rano, ked sme sa ponahlali). Tak som si povedala, ze ok, pozriem sa, co je za tym. Zacala som skumat, ako sa v tej situacii citim. Nechala prefrcat ten hnev a uvazovala o pocitoch -bojim sa, ze mu budem zavazovat snurky este v 15-tich? Alebo preco ma to stve? Hnevam sa skutocne na svoje dieta, ze to odo mna chce? Na koho sa vlastne hnevam? Preco v tom citim taku bezmoc? Fakt mi vadi mu ich zaviazat? No a prisla som na to, ze vlastne mi nevadi mu ich viazat, ze hnev a bezmoc pochadzaju z takeho toho stereotypu, ze uz by mal to, ci hento a preco este nie a pod.. Ze vlastne toto nie je "moje". Ze to je nieco z vonku, co tu plno ludi zybtocne riesi, riesi to moja mama a pod.. Ze vlastne ma nuti ten tlak z toho, co by niekto mal, ci nemal sa spravat takto.. Tak som zmenila pristup. Snurky som viazala s tym, ze ok, vobec s tym nemam problem, je to pre mna v poriadku, ze vlastne moje dieta to rano po mne chce ako nejaky ritual, ze si tym potrebuje potvrdit, ze som s nim, ze ho chapem, ze sa mu rano nikam nechce a pod.. A po tomto uvedomeni si sa zrazu stavalo coraz castejsie, ze snurky som uz neviazala, az to dospelo do bodu, ze uz si viazal vzdy sam.. A takychto situacii bolo stovky..Nie kazdu som zvladla samozrejme, ale vela ano. Velmi mi to pomohlo, zacat riesit seba, nie dieta. to len nieco ukazuje. A AS je v tom veeeeeelmi vytrvaly. Nikto nema tolko vytrvalosti v takychto situaciach, ako AS deti..