icon

Máte dieťa s Aspergerovým syndrómom?

avatar
zuzanamv
20. jún 2009

Ahojte, nájdu sa tu mamičky, ktoré majú takéto dieťa?
U syna máme podozrenie, tak by som sa rada dozvedela nejaké praktické skúsenosti.
Môžete aj v IP.
Ďakujem!

Strana
z168
avatar
ivanabacova
5. jún 2024

@trishke Ahoj, myslím, že to bude skôr vysokofunkčný autizmus, tie rituály si pri tak malom dieťati nemusíš všimnúť. Aj ja som bola taká nedočkavá na dg, ale teraz keď ju máme, viem, že je jedno či ju máš. Ty si poznáš svoje dieťa najlepšie, tak skús čítať nie o príznakoch, ale o spôsobe ako to najviac uľahčiť dcérke aj sebe. Existuje veľa kníh o tom ako vychovávať auti detičky, mne to dosť pomohlo, keď som sa zamerala na pochopenie a uľahčenie jeho života. Držím palce!

avatar
ella_smella
5. jún 2024

Niekde som čítala (na viacerých stránkach), že rozdiel medzi VFA a AS je práve v tom nástupe reči... ale... v rôznych diskusiách sa stretávam aj s AS a NKS, tak je to asi práve na tom odborníkovi, čo sa tomu naozaj rozumie a vie diagnostikovať AS a má veľa skúseností...

avatar
trishke
5. jún 2024

@akvi dakujem. Tiez som si to myslela, ale aj tak mam pochybnosti.

avatar
trishke
5. jún 2024

@ivanabacova a vies mi odporucit konkretnu knihu, ktora pomohla najviac? Vopred dakujem.

avatar
sluchatka
6. jún 2024

@trishke ahoj, u mojho sa potvrdil AS

avatar
sluchatka
6. jún 2024

@trishke ak mozem poradit, mam aj knihy ale mne najviac pomohol podcast od pani psychologicky Viery Hincovej, ktora sa venuje takymto detom. Link nizsie, a na facebooku skupina - Aspergerov syndrom , kde je pani psychologicka moderatorkou
https://podmaz.sk/podcast/deti-bez-navodu

avatar
ivanabacova
6. jún 2024
avatar
ivanabacova
6. jún 2024

@sluchatka áno, to je pravda tá skupina je fakt super podporná keď je človeku ťažko...

avatar
trishke
6. jún 2024

@ivanabacova uz mam objednane, dakujem 🙂

avatar
trishke
6. jún 2024

@sluchatka Dakujem, urcite si to vypocujem, ked na to budem mentalne pripravena. Teraz mi je z toho tazko. Bojim sa ake to bude. Este som to v sebe nespracovala.

avatar
sluchatka
6. jún 2024

@trishke rozumiem a uplne sucitim.. Mala som to tak isto.my sme cakali pol roka na diagnostiku. Ale poviem pravdu, mne sa ulavilo po vysloveni diagnozy, prijala som to, tak ako to je. Lebo od 3 rokov som chodila po psychologoch, logopedoch atd.. Jeden poveda vyzera to na autizmus, druhy nie, nic mu nie je...a ja som videla , ze je iny... Nezmenim na tom uz nic . AS nie je koniec sveta, su horsie diagnozy,. Vela ludi by ani nevedelo ze nieco ma.. drzim palce ;)

avatar
ella_smella
6. jún 2024

Dievčatá, také povzbudenie... Ono AS je jedna z mála diagnóz, pri ktorej si rodič vydýchne a sa mu uľaví... a nielen rodičovi.. zrazu príde iný pohľad na dieťa, na výchovu, na spoločnosť a blízke okolie... zrazu zistíte, že zaužívané postupy neplatia na všetkých... a že tvrdá výchova musí ísť bokom, ale hranice musíte dodržiavať... zrazu príde na rad "láskavá prísnosť", ako som si to ja nazvala... veľa vysvetľovania, veľa pochopenia...
a ide to... moja najstaršia Aspergerka minulý týždeň zmaturovala!!! teraz sa pripravujeme na dospelácky život, prácu, učenie nakupovať, variť, prať... ale dáme to...

avatar
sluchatka
6. jún 2024

@ella_smella gratulujem 🙂 presne, bezne vychovne postupy a pravidla u tychto deti neplatia vobec 🙂 a kazdy den mame nejaku inu vyzvu a boj, ktory treba zvladnut . ale aspon viem, ze niektore veci nerobi naschval, ze to nie je mojou zlou vychovou, ze vidia veci inak 🙂

anonym_007e81
Včera o 14:51

Ahojte, rada by som oživila toto vlákno 🙂

Tie, ktorým deti madzečasom vyrástli, ako na tom ste/sú?
Máme jedného (s najväčšou pravdepodobnosťou) AS, 4ročného, milučkého, zlatého chlapčeka, ktorý bol už však od mala trošku iný 🙂

avatar
trishke
Včera o 16:55

Ahoj, citam si tu prispevky, co som pisala pred rokom a pol a nechce sa mi verit, ze sme toto zazivali. U nas sa situacia otocila o 180 stupnov. Mame uplne ine dieta, ako v case, ked som sa tu nervovo rucala. Diagnostiky sme sa nakoniec dockali (to cakanie bolo na tom snad najhorsie), autizmus bol vyluceny aj klinickou psychologickou, aj psychiatrickou. Potvrdili nam vyvojovu dysfaziu a presne ako nam odbornici hovorili, dcere sa zlepsilo porozumenie a tym aj spravanie.Teraz sa jej pusa nezavrie a denne nam robi obrovsku radost. Ziadne zachvaty, ziadna zlost, ale aj to bola cesta... Intenzivne sme navstevovali terapie (senzoricka integracia, terapia hrou), teraz uz len logopedia.Mali sme stastie na dobrych odbornikov. Co sa ale zmenilo najviac, je moj pohlad na inakost 🙂 Uz ju nevnimam ako diagnozu, ani ako nefer osud, ani pritaz..

avatar
akvi
Včera o 17:13
@anonym_007e81

Ahojte, rada by som oživila toto vlákno 🙂

Tie, ktorým deti madzečasom vyrástli, ako na tom ste/sú?
Máme jedného (s najväčšou pravdepodobnosťou) AS, 4ročného, milučkého, zlatého chlapčeka, ktorý bol už však od mala trošku iný 🙂

@anonym_007e81 môj je už dospelý a je úplne ok. Jasné, inakosť tam stále je a bude, ale nič, čo by bránilo v normálnom fungovaní. Má prácu, žije už sám a je spokojný. Už sa nevyskytuje v prostredí, kde "sa niečo očakáva". Lebo najviac problémov sa prejavuje práve tam, kde existujú nejaké očakávania, ako sa má človek správať a prejavovať. A v dospelosti, keď si už človek vyberá prostredie, v akom existuje a tiež ľudí, s ktorými existuje, tak sa nedostáva do situácií, kde by jeho inakosť "kričala" a vadila.

avatar
kvojtanikova
Včera o 19:47
@anonym_007e81

Ahojte, rada by som oživila toto vlákno 🙂

Tie, ktorým deti madzečasom vyrástli, ako na tom ste/sú?
Máme jedného (s najväčšou pravdepodobnosťou) AS, 4ročného, milučkého, zlatého chlapčeka, ktorý bol už však od mala trošku iný 🙂

@anonym_007e81 ahoj, u nás tiež pohoda, po maturite odišiel do Prahy na VŠ, sám si to takmer celé zmanažoval, našiel si tam aj brigádu, socializuje sa primerane (napr.internát sme vybrali taký, kde sú len 2 na izbe, vlastnú kuchynku, toalety...nieco ako maly byt), dokonca aj frajerku ma uz skoro 4 roky tu istu 🙂 na skole sa mu dari striedavo, zistuje, ze to uz nejde len tak, ale do dalsieho semestra presiel

anonym_007e81
Včera o 19:55
@akvi

@anonym_007e81 môj je už dospelý a je úplne ok. Jasné, inakosť tam stále je a bude, ale nič, čo by bránilo v normálnom fungovaní. Má prácu, žije už sám a je spokojný. Už sa nevyskytuje v prostredí, kde "sa niečo očakáva". Lebo najviac problémov sa prejavuje práve tam, kde existujú nejaké očakávania, ako sa má človek správať a prejavovať. A v dospelosti, keď si už človek vyberá prostredie, v akom existuje a tiež ľudí, s ktorými existuje, tak sa nedostáva do situácií, kde by jeho inakosť "kričala" a vadila.

@kvojtanikova toto je tak uzasne povzbudive, dakujem!!! Takze z nasich deti raz naozaj mozu byt samostatní ludia??? Dakujem za tuto nadej!!!
@akvi

avatar
akvi
Včera o 20:03
@anonym_007e81

@kvojtanikova toto je tak uzasne povzbudive, dakujem!!! Takze z nasich deti raz naozaj mozu byt samostatní ludia??? Dakujem za tuto nadej!!!
@akvi

@anonym_007e81 jasne, ze mozu. AS co ja poznam, su praveze vsetci velmi cielavedomi a idu si za svojim. A pokial je to ich volba, tak nemaju vobec problem. Ja som sa tiez bala, ked syn odisiel - a to hned do zahranicia, cize ziadne take, ze tu za rohom a kedykolvek moze prist. Urcite mal aj tazke chvilky, kedze nova praca, samostatne byvanie, proste tych zmien velmi vela, ale kedze si to sam vybral, tak to zvladol.. A on ked si vybuduje ten svoj stereotyp, rutinu, tak nema problem. Praveze to mozno aj lahsie zvlada, ako niekto, kto ma doma xy roznych vztahov a vazieb na kamosov a pod..

Strana
z168