Náhle výpadky pamäte u dieťaťa
Mám slečnu, štrnásťročnú, uzavreté dievčatko - typ, ktorý sa venuje psíkovi, číta, trčí v kúte a hrá sa na mobile.
Pred dvoma rokmi jej staršiemu bratovi diagnostikovali mánio-depresívnu psychózu.
Odvtedy aj dovtedy prešla radom frustrujúcich situácií.
V poslednej dobe sa jej veľmi zhoršili školské výsledky.
Včera sme sa pol dňa učili tri slohy Maríny, dnes vstala o štvrtej, aby ju docibrila, učila sa cestou do školy aj pred hodinou a bach - 4.
Bola som zvyknutá, že je jednotkárka, sem tam dvojka a zrazu - veľké zhoršenie, mala štvorku z matematiky na polrok v sedmičke. Samozrejme, že som myslela, že skolabujem, ale vzhľadom k závažnosti synového stavu som prosila aj riaditeľku o pochopenie, no márne... Nuž ďalej, dcéra sa sťažuje, že nevie napr. svoje meno, či sa priezvisko píše s dĺžňom, koľko má rokov, dátum narodenia, napriek tomu má napr. z anglického jazyka stále jednotky a vôbec sa neučí slovíčka ani gramatiku. Pozrie sa na to, mám pocit, že ich oskenuje a vie ich. Takémuto selektívnemu problému s učením nie som schopná porozumieť. K zvláštnostiam chovania patrí to, že napr. nespí celú noc a cez deň funguje ďalej. K psychiatrovi, alebo k neurológovi s ňou? Alebo požiadať o IŠ - plán? Užívala antidepresíva, ale kvôli vedľajším účinkom sme ich po dohovre s lekárkou skúsili vysadiť.
Je to určite veľmi ťažké, aj bolestné, píšeš, že sa pridružili ďalšie príznaky. Je správne a potrebné to riešiť. Prajem veľa vnútornej sily a oporu v chápajúcom okolí!
A je mimo označovať tu za spúšťače zlý životný štýl, alebo nejaký nedostatok vitamínov. Všeličo sa dá ovplyvniť, avšak určite nie všetko. Tu je pozorná matka, ktorá citlivo vníma aj správanie svojich príbuzných (syn, otec, teta) a dáva si veci do kontextu, pretože sa jej vyvinul cit všímať si to a byť obozretná. Potom by bolo otázkou diagnostikovania, čo bola v jej úsudkoch pravda a nakoľko zohrala rolu paranoja.
prečítala som len úvodný článok, ale fakt už vás matky nechápem... dcéra má takéto problémy a vy to vešiate na MK namiesto toho, aby ste utekali k špecialistom... to fakt už nemáte vlastný rozum ani vy? my tu nie sme doktori preboha, tak keď sa vám niečo nezdá a toto je fakt divné, že zabúda, tak asi mi jej tu diagnózu neurčíme... ja fakt nechápem niektoré príspevky, čo sa sem píšu...
@mamka34 To sa musela rýchlo zvrtnúť situácia keď vás hospitalizovali.
@mamka34 ak mozem.. nevysmej ma...
Ale mala by si navstivit niekoho s nou, aj so synom, kto sa venuje veciam medzi nebom a zemou.. mozete mat karmicke zataženie, moze tam byt kliatba,prekliatie, alebo porobenie... Na deti.... mozno tebe niekto chce uskodit, alebo niekto s vasich rodicov nieco nema doriesene, alebo vy a prechadza to na deti generacne.... toto su veci, co fakt existuju...
Ak ti mozem odporucit konkretne, tak www. ordejov.cz pani Radha... maju stranku, pohladaj si a chod s nimi za nou. na stranke ma sice skor ine veci popisane, ale ona je jasnovidna... poradi ti.... Ona ti PRESNE povie, preco sa toto deje a co s tym.... uplne važne...
Aj keby si mala prejst x kilometrov, chodte k nej, kym nie je neskoro... ziskas iny pohlad na vec a zistis ako sa toho zbavit.
a v neposlednom rade by som obe deti odcervila.. kompletne.. totiz.. bolo dokazane pitvou, ze vacsina samovrahov mala v mozgu parazity, napr. echinoccoccus a ine...Citala som o tom.... bezne sa nemusia vobec zistit... Echinococ je sice velky parazit, ale mnohe su malicke, mikroskopicke...
Vies ich znicit bud pripravkami, alebo ich " rozvibrovať a rozdrapit" biorezonanciou....
Volala som na neurológiu hneď a dcéru objednali až na február. Dokonca som ju medzitým vzala aj na detskú psychiatriu, kde nezistili nič. Lekárka sa s ňou porozprávala a dcéra to brala v pohode.
Samozrejeme, že nie sme tu lekárky, no napriek tomu predsa každá z nás má aj osobnú skúsenosť aj vlastnú múdrosť.
Ja si cením všetky názory aj snahu. Veď napísať každý príspevok si vyžaduje dávku úsilia.
Z tých rád zaiste selektujem. Počúvam lekárov. Lenže matka pozoruje svoje dieťa stále a vidí príznaky, ktoré ešte nemôže vidieť lekár.
Teraz čakám na výsledky a možno tú neistotu človek trávi čítaním, zaháňa strach. Možno niekto dokáže začať s vianočným pečením a niekto je čokoládu.
Proste nie sme všetci rovako silní ani múdri.
Len v obavách o zdravie dieťaťa sme poväčšinou všetky rovnaké. Trasieme sa o tie deti a hľadáme všetko, čo by mohlo pomôcť. Snáď toto nemožno zazlievať nikomu.
@mamka34 co na toto vsetko otec tvojich deti?
Nezvládli sme to spolu. Ale materiálne nás podporuje a tak je to únosné. Ja si riešim deti, on svoj život.
Pre mňa o starosť menej. Dcérka už má po lumbálnej punkcii, zvládla to výborne, žartuje a píše mi veselé sms, MR hlavy dopadla dobre, to bola najväčšia obava. Postupne to všetko unesieme. Len niekedy mám taký pocit - ako tretia doba pôrodná - minúta kontrakcia a minúta pokoj.
Tak nakoniec sme skončili na detskom oddelení. Na neurológiu sa nám ušiel termín na február a vzhľadom k nástupu ďalších príznakov neurologického ochorenia, bola dcéra okamžite hospitalizovaná.
Teraz ju čaká MR hlavy, krku a zajtra lumbálna punkcia.