Obavy o budúcnosť dcéry s Aspergerovým syndrómom
Ahojte, je tu mnoho tém o tejto diagnóze, ale mňa by zaujímalo, ako ste sa ako rodičia zmierili s tým, že je vaše dieťa iné a ako zvládate obavy o ich budúcnosť. Mojej dcére 15 r. bol včera diagnostikovaný AS, aj keď znaky tohto syndrómu sa u nej prejavovali od útleho detstva. Má nadpriemerný intelekt, chodí do matematickej triedy na gymnáziu, 1.ročník. Najradšej trávi čas učením, medzi knihami, ktorými je doslova posadnutá a jej najobľúbenejšie miesto je jej domáca knižnica. Čo ma ale najviac trápi, je jej nulová sociálna interakcia. Je v novej škole dva mesiace, ale už sa s ňou zo spolužiakov nikto nebaví, doslova ju ignorujú a jej je to vraj jedno, nepotrebuje ich k životu. Aj tých málo kamarátiek, čo mala, všetkých si od seba svojim správaním odohnala. Na jednej strane sa tvári, že ju to nezaujíma, no na druhej strane stále hodí poznámku, že ten jej už ani nezavolá, tá sa jej už ani nezdraví... Dookola opakuje vetu "všetko je negatívne". Mám obavy o jej budúcnosť, ako to takto sama zvládne, ako zvládne prácu, keď sa bojí ku komukoľvek ozvať, opýtať sa. Pritom doma sa ventiluje hádkami, krikom, ja som jej snáď najväčší nepriateľ.
@chrystel prečo by nemohol? Nikto nezistuje, či má niekto AS 🤷 A musím skonštatovať, že môj AS je veru veľmi dobrý vodič. Dodržiava pravidlá, je opatrný a precízny, ako vo všetkom, čo dáva zmysel. ADHD tiež nevidím ako prekážku. Pozri si zákon, že aké existujú dôvody, aby človek nemohol mať vodičský, neverím, že tam je niečo ako ADHD 😅
Poznam 2 taketo deti, no dnes uz skoro dospeli - obe z rozvedenych rodin. Dievca malo aj voci nej priatelsku ale striknu mamu, otec nerobil problemy, tak bolo zvladnutelne - vo vychove boli vzdy urcene mantinely, kamoska nepovolovala - urobila kus roboty, fakt vsetka cest tej kamoske, ako dobre dceru zvladla. A chlapec v podobnom veku mal rodicov, kt.sa "bili" o jeho priazen, tak to bol kus rozmaznaneho vychcateho (vsak ved vysoka inteligencia urobila svoje, vedel ako to hrat na obe strany, ked rodicia kvoli rozvodu a starostlivosti doslova toho chlapca ofukovali) drzeho decka. Potom sa jeho rodicia nasli partnerov, ukludnili sa a aj tomu chlapcovi to trochu pomohlo, ale tak prvotna vychova tam urobila svoje. Mozno to bola nahoda, ale u tych kamosiek som videla, ze vychova a drzat jednu liniu bola lepsia, ako robit voci dietatu ustupky. Aj ked podla jednej tvojej reakcie som pochopila, ze toto ti niektori hovoria a ty takyto sposob uvazovania odmietas.
Ale co sa tyka ich socializacie, tak ako rastli, tak stym mali mensie a mensie problemy, normalne maju zopar kamaratov a nie je tam dovod sa bat, zeby si nenasli robotu/nevedeli sa zaclenit (aj ked asi existuje rozny stupen "postihnutia" asbergerov).
A vlastne kolegyna ma tiez asbergera, zatial prvy stupen na zakladke, chlapcek ma tusim 1 naj-kamarata, zopar obcasnych, ostatnych ako kedy akceptuje, ale zase problemy nerobi - opat vychova je ukazkova, skor je zaujimave pocuvat tie zazitky tej kolegyne. A z toho rozpravania si myslim, ze jej maly genius sa nestrati.
Nema dcera este ine poruchy, ci len asbergera?
No vidíš, malý krôčik pre nás, ale pre ňu velky, držím palce🙏