Obsedantno-kompulzívna porucha u 9 ročného dieťaťa
Ahojte, mate niekto dieta s obsedantno-kompulzivnou poruchou? Mam na nu podozrenie u mojho 9 rocneho syna. Jeho vnutorny hlas mu vraj hovori, ze si ma napr. umyt kazdu chvilu ruky, ze ma nieco robit na parny pocet, ze sa niecoho musi dotknut alebo nesmie, lebo inak sa nieco stane apod. Casto nam dava otazky typu, ci nevadi, ked sa dotkol ustami niecoho (pritom sa nedotkol, ale jeho vnutorny hlas mu hovori, ze ano), ci nevadi, ked si poskrabal zub (pritom mu hovorime, ze preco si ho poskrabal a on na to, ze asi neposkrabal, ale zas ten vnutorny hlas) atd. Skratka, potrebuje sa uistovat, ze to nevadi a nic sa nestane.
Vcera som si nieco k tomu precitala na nete, tak som sa s nim o tom snazila porozpravat s tym, ze mne predsa moze povedat vsetko, tak sa az rozplakal ako ho to trapi...
Ja to pripisujem aj tomu, ze skoly su zatvorene, nema pohybove kruzky, ja pracujem na home office, muz je v praci, dalsie dieta nemame, tak ma privela casu na rozne myslienky.
A tiez ta korona do toho - vie, ze si nema ruky davat vonku do oci, ust, nosa, tak ho to asi vsetko mata. Pyta sa ma, ze ci este ziadne dieta neumrelo na koronu, musim ho uistit, ze nie, ze sa nemusi obavat. Je skratka taky uzkostlivy...
Mate s tym niekto skusenosti ako sa to da realne riesit? Bez nejakych liekov. Ja mu hovorim, ze vnutorny hlas ma kazdy a ked nieco zvlastne mu povie, nech mi o tom povie a porozpravame sa o tom a uvidi, ze to bude nejaka blbost a ze sa nic nestane, ked nieco nenapravi alebo neurobi tak ako mu ten vnutorny hlas navrava a treba myslienky upriamit inam. Ani von sa mu velmi nechce ist s muzom si neskor popoludni zasportovat, ale sme sa dnes porozpravali, ake je to dolezite, ist sa vyvetrat, ze bude veselsi, lebo sa vyplavia hormony stastia, lebo ked je clovek iba doma zavrety, tak potom ma vselijake zvlastne myslienky.
Dnes si stiahol aj appku na cvicenie a zacal cvicit. On bol inak vzdy velky sportovec, ale toto obdobie ho nejako akoby menilo, ubijalo... pritom bol rad, ze do skoly nenastupili, ze jemu je vraj doma dobre, ale tak to maju aj ini jeho spoluziaci, co som sa bavila s ich maminami. Ale myslim, ze je to skor o zvyku, ako si zvykol byt doma, tak si zas zvykne na skolu, aj ked niekedy je toho vela a ledva stihame pracu, skolu, ulohy, pripadne kruzky, ale to asi pozna kazdy pracujuci rodic.
@maculinka12 paneboze, tak mate toho viac nez dost, co ma uprimne mrzi :-/
s tym uistovanim to mame podobne - a nic sa nestane, ked som sa chytim toho a toho alebo urobim to a to? to uz clovek niekedy nevie ani co odpovedat. ja zvyknem, ze zamysli sa nad tym, co by sa take mohlo stat, on povie nic a vybavene...
no je to tazko, drzim vam palce, aby sa to len zlepsovalo 🍀
@maculinka12 inac, pozeram, ze ten Aripiprazol je na liecbu schizofrenie a manickych epizod. to mu preco dali taketo lieky?
ten Fevarin je presne na OCD, co som pozerala a depresivne stavy... mozno by potreboval vyssie davkovanie, ak sucasna davka nezabera, tazko povedat...
skuste napisat tejto psychologicke https://www.instagram.com/stories/modernapsycho..., ona sama ma uzkostnu poruchu a OCD, robi psychoterapie a min. rok zacala brat aj nejake tusim dva lieky, lebo samotna psychoterapia uz nezaberala - velmi mila a ochotna odpovedat, sidli v BA
@sofiasuf Ahoj, moja dcéra má OCD, napráva veci, perinu, vracia sa na to isté miesto, znova si oblieka a vyzlieka rôzne kusy oblečenia... je toho viac, mala jedno obdobie keď to oblečenie zámerne trhala a vtedy sme už skončili na detskej psychiatrii v Martine, tam nám pomohli, bola tam dva týždne, nasadili jej Kventiax... má také lepšie a horšie obdobia, bude mať 9 rokov... ak to nebudete riešiť, zájde to do extrémov... viem o čom hovorím... tiež som sa hanbila ísť k psychiatrovi
@ylanee ahoj pisemti správu
@maculinka12 ach, tak to ma mrzi, ze to mate taketo zle... :-/
moj syn je vo veku vasho syna a musim povedat, ze mame v pohode obdobie, klop-klop.
na zaciatku 5. rocnika sa mi priznal, ze na hodine vstal z nicoho nic, ked ostatni sedeli, otocil sa dozadu a pozeral na stenu - lebo mu to vraj vnutorny hlas tak povedal.
tak som mu povedala, ze vsetkym nam niekedy napadnu blbosti, to je normalne, ale ze je uz rozumny chlapec a vie rozlisit, co je vhodne a co nie a ze toto vobec vhodne nebolo, zbytocne si robi problemy u p.uc., ze ako to potom vyzera pred nou a ze treba upriamit myslienky na ine - to co p. uc. kaze robit, nech nemusim zbytocne chodit do skoly nedajboze vysvetlovat.
ked bol tretiak, tak sme si uzili riadne place, ked domov volal z tyzdnoveho letneho sustredenia, lebo on sa vraj boji, ze mu niekto dal drogy do kozmetickej tasky, nakoniec to boli tie vrecuska proti vlhkosti, tak sme si to vysvetlili, no ale aj tak, ze mu ten jeho "vnutrak" stale nieco hovoril, tak kazdy vecer s placom domov volal, no nieco strasne to bolo vtedy, aj som chcela pre neho ist, ale muz, ze nie, nech si zvyka... akurat to nebolo od smutku za maminkou, ale v cudzom prostredi s cudzimi ludmi (chodil tam len mesiac) v uzkosti a s tymi myslienkami blbymi...
ja som si cosi k tomu aj nastudovala a snazila sa na neho vplyvat tak ako pisu v literature, ze som ho v tom nepodporovala, zakazovala mu robit tie opakovacie cinnosti, prerusila ho a hovorila som mu, ze kazdy ma niekedy divne myslienky, len na ne netreba reagovat, treba ich nechat plynut ako pridu, tak odidu, povedat si, ze je to blbost a poslat vnutrak do kelu a robit just nieco ine...
velmi ma to mrzi, co prezivate, o tych nikotinovych vreckach sme si hovorili, maju v triede jednu babu, ktora zuje tabak, tak to odsudili vsetci chalani, boli ju aj pozalovat triednej, povedala som mu, ze to z dlhodobeho hladiska este zhorsuje uzkosti, lebo to vyvolava zavislost, a postupne taki ludia, ktori tomu holduju, musia zvysovat davky, aby sa vedeli ukludnit, a ked to nemaju, tak vysiluju, maju abstaky, aj v skole k tomu mali prednasky, tak snad sa k tomu ani nedostane...
inac, nas syn nema vela penazi ako vreckove, aby si mohol taketo veci kupovat sam, tak neviem, mozno by stalo za to obmedzit mu vreckove, aby mu na to nevychadzalo, resp. nedavat ziadne, pre istotu.
sportuje? nas ma treningy 4x tyzdenne a 1x tyzdenne zapas, podla mna aj to mu velmi pomaha, ze ma kde vybit energiu, sport je dobra psychohygiena.
a celkovo sa ho snazim udrziavat v klude, nech nie je v strese, zmenili sme skolu, sice za gympel, ale paradoxne tam maju volnejsi rezim ako bol v ich triede na ZS, nema tak vela zbytocnych uloh, ktore ho iba nervovali, v skole sa mu chalani posmievali, ze je biflos atd, teraz ma v triede spoluziakov, ktori su este sikovnejsi ako on, takze mu odpadli taketo "krivdy", lebo si aj poplakal kvoli tomu doma.
skusili ste vymenit psychologicku? je to taka, ktora sa specializuje na KBT? ak nie, tak by stalo za to to vyskusat...
moja znama mala so synom ine problemy, ale vyskusali viacero psychologiciek, kym im nejaka sadla.
drzim palce
@sofiasuf ale KBT je vhodná aj pre menšie deti?Lebo vraj je to skôr u starších alebo dospelých vhodné.,aj na OCD
@sofiasuf športoval futbal, ale skončil, lebo OaCD mu stále niečo hovorilo, že má robiť s nohami inak, dotýkať sa zeme počas hry, rušilo ho to veľmi, aj tréner vysadil od neho vyššie výkony, mal trošku nadváhu, ale robil čo mohol, bol dobrý ale skončil stým, mal tam veľa stresu...teraz má 120kg, dali sme ho vlani do Bardejova na odtucnovanie, mal tam byť 3.tyzdne, no po týždni sme museli prísť pre neho, to boli 1000krat za deň správy,prosiky, vyhrazacky, že skočí z okna atď...to sa nedalo, on tam vlastne nemal nikoho, nemal sa komu uistovat, že sa mu nič nestane, keď sa dotkne toho a toho...chýbal mu tam psychológ, nemal sa s kým rozprávať o svojich problémoch, manžel je jeho ,,psychoterapeut,,...museli sme ísť po neho...aj z liekov, majú veď.ucinky, berie Fevarin a v nemocnici mu nasadili Aripiprazol, ale ten môžu nastaviť len počas hospitalizácie, ambulantné nemozu