Obsedantno-kompulzívna porucha u 9 ročného dieťaťa
Ahojte, mate niekto dieta s obsedantno-kompulzivnou poruchou? Mam na nu podozrenie u mojho 9 rocneho syna. Jeho vnutorny hlas mu vraj hovori, ze si ma napr. umyt kazdu chvilu ruky, ze ma nieco robit na parny pocet, ze sa niecoho musi dotknut alebo nesmie, lebo inak sa nieco stane apod. Casto nam dava otazky typu, ci nevadi, ked sa dotkol ustami niecoho (pritom sa nedotkol, ale jeho vnutorny hlas mu hovori, ze ano), ci nevadi, ked si poskrabal zub (pritom mu hovorime, ze preco si ho poskrabal a on na to, ze asi neposkrabal, ale zas ten vnutorny hlas) atd. Skratka, potrebuje sa uistovat, ze to nevadi a nic sa nestane.
Vcera som si nieco k tomu precitala na nete, tak som sa s nim o tom snazila porozpravat s tym, ze mne predsa moze povedat vsetko, tak sa az rozplakal ako ho to trapi...
Ja to pripisujem aj tomu, ze skoly su zatvorene, nema pohybove kruzky, ja pracujem na home office, muz je v praci, dalsie dieta nemame, tak ma privela casu na rozne myslienky.
A tiez ta korona do toho - vie, ze si nema ruky davat vonku do oci, ust, nosa, tak ho to asi vsetko mata. Pyta sa ma, ze ci este ziadne dieta neumrelo na koronu, musim ho uistit, ze nie, ze sa nemusi obavat. Je skratka taky uzkostlivy...
Mate s tym niekto skusenosti ako sa to da realne riesit? Bez nejakych liekov. Ja mu hovorim, ze vnutorny hlas ma kazdy a ked nieco zvlastne mu povie, nech mi o tom povie a porozpravame sa o tom a uvidi, ze to bude nejaka blbost a ze sa nic nestane, ked nieco nenapravi alebo neurobi tak ako mu ten vnutorny hlas navrava a treba myslienky upriamit inam. Ani von sa mu velmi nechce ist s muzom si neskor popoludni zasportovat, ale sme sa dnes porozpravali, ake je to dolezite, ist sa vyvetrat, ze bude veselsi, lebo sa vyplavia hormony stastia, lebo ked je clovek iba doma zavrety, tak potom ma vselijake zvlastne myslienky.
Dnes si stiahol aj appku na cvicenie a zacal cvicit. On bol inak vzdy velky sportovec, ale toto obdobie ho nejako akoby menilo, ubijalo... pritom bol rad, ze do skoly nenastupili, ze jemu je vraj doma dobre, ale tak to maju aj ini jeho spoluziaci, co som sa bavila s ich maminami. Ale myslim, ze je to skor o zvyku, ako si zvykol byt doma, tak si zas zvykne na skolu, aj ked niekedy je toho vela a ledva stihame pracu, skolu, ulohy, pripadne kruzky, ale to asi pozna kazdy pracujuci rodic.
@sofiasuf ahoj,s presne touto diagnozou nemame skusenost,avsak mame v rodine ine "psychodiagnozy",moj syn navstevuje uz par rokov s prestavkami psychologicku,toto su veci co doma sama nedáš,bohužiaľ aj ked to nemusi byt nic extra vazne.Len treba ist co najskor,necakaj uz,zvlast aj preto,ze chalan je velky a velmi dobre si uvedomuje,že sa s nim niečo deje.Moj ma teda inu diagnozu,ale trosku je tam podobnost s tymi nutkavymi pocitmi.Plus geneticke predispozicie.Ja som ale bola rozvedena,zle partnerstvo atd,to tiez urobilo svoje,pocit neistoty a hladanie ju v opakujucich sa činnostiach,to su strasne nadlho podrobnosti a u deti aj rovnake diagnozy maju nesmiernu škálu prejavov,psycholog pripadne potom psychiater ti vsetko vysvetli.Za mna lepsie psycholog,psychiater u nas skoncil po prvej navsteve a nechcela som aby mi dieta v 8r bralo oblbovaky.Skoncil by v tom na cely zivot.Ak nemas moznost ist k psychologovi-momentalne sa velmi dlho caka,skus Cppap,uzko spolupracuhu aj so skolou ak by bolo treba a v tomto obdobi je to aj vyhoda.Neuspokoj sa s vyhovorkou, ze lebo je blbe obdobie a tym sa to u syna spustilo.Ono to tam bolo vzdy tie predispozicie.A treba s tym pracovat co najskor a prave vyuzit ten cas,ze ste doma a pripravit ho co s tym az sa vrati do kolektivu
@sofiasuf dcéra to tiež skúša, lenže je to ťažké, stále sa jej vracajú tie myšlienky, nevie sa sústrediť na iné, máme to ťažšie, že je v puberte, príprava na prijímačky, bojí sa že to nezvládne, neverí si, aj keď je veľmi šikovná, celé ju to zaťažuje, niekedy som už bezradná, ako ďalej. Ale určite to skúšajte, môže to pomôcť, odbúravať stres, napätie, úzkosť lebo to je spúšťačom, môžte vyskúšať nejaké magnézium čo je vhodné pre deti, dcéra tiež berie a teraz jej dávam aj tabletky z byliniek, ktoré ukludňujú
@sofiasuf
Aha, pochopila som to tak, ze psychlog by riešil chorobu hneď.
@sofiasuf Ahoj, moja dcéra má OCD, napráva veci, perinu, vracia sa na to isté miesto, znova si oblieka a vyzlieka rôzne kusy oblečenia... je toho viac, mala jedno obdobie keď to oblečenie zámerne trhala a vtedy sme už skončili na detskej psychiatrii v Martine, tam nám pomohli, bola tam dva týždne, nasadili jej Kventiax... má také lepšie a horšie obdobia, bude mať 9 rokov... ak to nebudete riešiť, zájde to do extrémov... viem o čom hovorím... tiež som sa hanbila ísť k psychiatrovi
@sofiasuf Ahoj, ako sa máte teraz?
Ma Tvoj syn OCD diagnostikované?
Držte sa, pekné leto !🙂
@ylanee ahoj
Moj syn sa tiež lieči na OCD asi od 9 rokov .
Podobné príznaky ako Tvoja dcérka...
Teraz má 15 rokov.
Tiež mame lepšie, aj horšie obdobia
Inak je velmi inteligentný chlapec, ma rád hudbu, turistiku
Teraz momentálne horšie obdobie máme ...
Ako vašej dcerke darí teraz?
Ako zvláda školu?
Držte sa!
romanadam1626, mozem sa spytat ako sa dari Vasmu synovi. Ja mam so synom presne tu istu situaciu, uz dlho bojujeme tiez s diagnozou OCD, teraz ma 15 rokov, pred prijmackami, je to tazke obdobie, ako ste to zvladli Vy?
@romanadam1626, mozem sa spytat, ako sa dari Vasmu synovi.Ja mam so synom presne tu istu situaciu, uz dlho bojujeme s OCD, teraz ma 15 rokov, pred prijmackami, je to tazke obdobie, ako ste to zvladli Vy? A este jedna otazka, berie, alebo bral Vas syn aj lieky a navsetevuje psychologa? Zlepsuje sa postupne jeho stav, hl. po prijmackach a strese?
@elyassolis dobry vecer, mozem sa spytat ako bojujete s touto chorobou...mate aj lieky? Boli ste u psychiatra a podstupil aj nejake terapie? Riesim s 10r synom teraz ..v piatok sme navstivili psychiatra, diagnozu viacmenej potvrdil tak som chcela vediet co nas caka dakujem😉
@susan007 Dobry den, aj moj syn ma tuto diagnozu od 10 rokov, teraz ma 15 a stale bojujeme. Boli sme najprv u psychologa, ale moc to nepomahalo, musel mu psychiater nakoniec predpisat lieky, aj ked sme tuto moznost nechceli, ale nadalo sa inak. Ucili sme sa s tym zit, bolo to hlavne pre mna strasne tazke obdobie a stale je, ale verim, ze raz sa stym popasuje a vyhrame nad tym.
Velmi dolezita ja trpezlivost, kludne vysvetlovanie, empatia a vela lasky...to som velakrat zlyhala, ale ucila som sa postupne a potom sa to len zlepsuje
@elyassolis dakujem za odpoved🙂 a riesili ste aj nejake terapie teda u toho psychologa? Mozem sa opytat u akeho psychiatra ste nakoniec boli? ( kludne aj ss) , ja som totiz dost zufala aj z toho ze vobec bol problem niekoho zohnat a ked sme po mes a pol dostali termin mam z tej navstevy u danej dr velmi zmiesabe pocity...drzim vam palce🙂
@susan007 ano u psychologicky sme boli par mesiacov, bola profesionala a velmi mila, snazila sa pomoct, takze to nechcem davat ako zlyhanie zo strany pomoci psychologa, ale zial to nestacilo, museli sme prejst aj na pomoc psychiatra. A zial mala pravdu, ze to bude dlhodoby az dlhorocny proces, comu som nechcela vobec verit, celkovo som tomu vsetkemu neverila, ale taky je zivot. Drzim Vam palce, aby ste mali lahsi a rychlejsi priebeh s tymto trapenim a dostali sa do normalnych kolaji zivota s Vasim synom, ja tiez satale v to verim a dufam, ze raz bude predsalen po vestkom a bude dobre🍀
Bolo by velmi dobre stretnut sa s rodicmi deti, ktore trpia touto diagnozou. To by som velmi privitala aj ja, aby sme sa vedeli navzajom podporit, prip. poradit, ako ist touto tazkou zivotnou cestou. Vela ludi mi neveri a netusia aky zlozity proces celeho dna je s takymto dietatom a ako si treba sami s vela novymi situaciami poradit, niekedy je to naozaj zufale, ale nikdy sa nemozeme vzdavat.
@elyassolis no volala mi dnes dr ze skusime lieky na 2tyzdne zatial na vecerne uzkosti co mava...u vas ake mate priznaky? Ja by som tiez privitala stretnutia takychto rodicov veru...tiez som si myslela ze ma nic nevykolaji, ale veru niekedy je to ozaj tazke...
Kazde dieta ma ine priznaky, samozrejme uzkosti su vzdy..moj syn hlavne strach zo spiny, bakterii, casto si musi umyvat ruky, sprchovat sa, prezliekat. Potom obava stretnutia s niektorymi ludmi, vymysla si pribehy ako to vsetko moze zle dopadnut, vyslovene ide len o negativne scenare, ale casom sa to zlepsuje, ale boli nenormalne obdobia s nim, kedy som si myslela, ze sa zblaznim, kedze mu to neslo nijak logicky vysvetlit. Tak vela sil prajem, nech to Vas syn v pohode a rychlo zvladne.
@sofiasuf ahoj mám syna už má 12 rokov, chorobu sme identifikovali v 2.triede na ZŠ ale spätne si uvedomujem, že už v 4.rokoch som videla , že robí, čo sa normálne nerobí, obchytkávať tobogány, obchytkával zem po ktorej išiel, ak niečo zlé spravil, odpoveď bola mami to mi ten zlý Ježiško hovorí čo mám spraviť.... zúfalá som z toho do dnes, teraz má skoro13r. Ide do puberty, sexualne obťažovanie máme doma, narážky , ale vieme že to je OCD, že to nie je náš syn, bol už aj na psychiatrickom oddelení v NR, vôbec mu tam nepomohli, skôr riešili vy hoci ako chorobu...nevieme, ako ďalej, chodí psychologicke na terapie, ale nemá ti žiadny účinok, keď tak chvilkovy, Synsam začal hľadať sposo9ako sa z týchto úzkosti dostať začal si kupovať nikotinove vrecúška, frči to medzi deťmi, nevedeli sme to robil to bez nášho vedomia, cez internet, na dobierku , teraz riešime závislosti na nikotíne.... hrozné úplne zúfalstvo, nevieme ako ďalej
@maculinka12 ach, tak to ma mrzi, ze to mate taketo zle... :-/
moj syn je vo veku vasho syna a musim povedat, ze mame v pohode obdobie, klop-klop.
na zaciatku 5. rocnika sa mi priznal, ze na hodine vstal z nicoho nic, ked ostatni sedeli, otocil sa dozadu a pozeral na stenu - lebo mu to vraj vnutorny hlas tak povedal.
tak som mu povedala, ze vsetkym nam niekedy napadnu blbosti, to je normalne, ale ze je uz rozumny chlapec a vie rozlisit, co je vhodne a co nie a ze toto vobec vhodne nebolo, zbytocne si robi problemy u p.uc., ze ako to potom vyzera pred nou a ze treba upriamit myslienky na ine - to co p. uc. kaze robit, nech nemusim zbytocne chodit do skoly nedajboze vysvetlovat.
ked bol tretiak, tak sme si uzili riadne place, ked domov volal z tyzdnoveho letneho sustredenia, lebo on sa vraj boji, ze mu niekto dal drogy do kozmetickej tasky, nakoniec to boli tie vrecuska proti vlhkosti, tak sme si to vysvetlili, no ale aj tak, ze mu ten jeho "vnutrak" stale nieco hovoril, tak kazdy vecer s placom domov volal, no nieco strasne to bolo vtedy, aj som chcela pre neho ist, ale muz, ze nie, nech si zvyka... akurat to nebolo od smutku za maminkou, ale v cudzom prostredi s cudzimi ludmi (chodil tam len mesiac) v uzkosti a s tymi myslienkami blbymi...
ja som si cosi k tomu aj nastudovala a snazila sa na neho vplyvat tak ako pisu v literature, ze som ho v tom nepodporovala, zakazovala mu robit tie opakovacie cinnosti, prerusila ho a hovorila som mu, ze kazdy ma niekedy divne myslienky, len na ne netreba reagovat, treba ich nechat plynut ako pridu, tak odidu, povedat si, ze je to blbost a poslat vnutrak do kelu a robit just nieco ine...
velmi ma to mrzi, co prezivate, o tych nikotinovych vreckach sme si hovorili, maju v triede jednu babu, ktora zuje tabak, tak to odsudili vsetci chalani, boli ju aj pozalovat triednej, povedala som mu, ze to z dlhodobeho hladiska este zhorsuje uzkosti, lebo to vyvolava zavislost, a postupne taki ludia, ktori tomu holduju, musia zvysovat davky, aby sa vedeli ukludnit, a ked to nemaju, tak vysiluju, maju abstaky, aj v skole k tomu mali prednasky, tak snad sa k tomu ani nedostane...
inac, nas syn nema vela penazi ako vreckove, aby si mohol taketo veci kupovat sam, tak neviem, mozno by stalo za to obmedzit mu vreckove, aby mu na to nevychadzalo, resp. nedavat ziadne, pre istotu.
sportuje? nas ma treningy 4x tyzdenne a 1x tyzdenne zapas, podla mna aj to mu velmi pomaha, ze ma kde vybit energiu, sport je dobra psychohygiena.
a celkovo sa ho snazim udrziavat v klude, nech nie je v strese, zmenili sme skolu, sice za gympel, ale paradoxne tam maju volnejsi rezim ako bol v ich triede na ZS, nema tak vela zbytocnych uloh, ktore ho iba nervovali, v skole sa mu chalani posmievali, ze je biflos atd, teraz ma v triede spoluziakov, ktori su este sikovnejsi ako on, takze mu odpadli taketo "krivdy", lebo si aj poplakal kvoli tomu doma.
skusili ste vymenit psychologicku? je to taka, ktora sa specializuje na KBT? ak nie, tak by stalo za to to vyskusat...
moja znama mala so synom ine problemy, ale vyskusali viacero psychologiciek, kym im nejaka sadla.
drzim palce
@maculinka12 este k tym sexualnym narazkam - teraz idu chalani do puberty, ono sa to podla mna vyskytne viac-menej u takmer kazdeho chalana v tomto veku, objavuju sexualitu. my sme napr. nieco podobne riesili na konci min. sk. roka, aj ked nie ako OCD, pretoze podla reci, to bola davova psychoza chalanov v ich triede, s ktorou jeden spoluzial zacal a ostatni sa pridali.
Vysvetlovali sme si, ze je to nechutne, nech sa neopici po ostatnych, nie je to vtipne, ale skor trapne, ale tazko pubertakom nieco vysvetlovat, ked sa spolocne na tom cela trieda smiali a mysleli si, aki su zabavni...
@maculinka12 ozaj, a na tej psychiatrii mu nenaordinovali nejake lieky, ktore by mu mohli zmiernit uzkost? tym by mozno mohol prestat uzivat tie nikotinove vrecuska...
@sofiasuf nie je naordinovali, zmenili mu jeden liek za iný, čo povedali, že je na vtierave myšlienky, čo aj čiastočne zaberá, ale vôbec nič s ním nerobili...a že nezaznamenali u neho prejavy OCD, čo sme boli úplne v šoku, ale čítala som o Tom, že ľudia s OCD si vedia dať,, pauzu,, od OCD v krízových situáciách, čo sa syn aj cítil, chcel sa odtiaľ čo najskôr dostať, vrátil sa domov a OCD je späť...aj s úzkosťami... najskôr to vidím tak, že keď bude dospelý sám stým bude bojovať, ako to zmierniť
@kengurica presne toto mi tvrdi aj muz, ze isto to ma z nejakej hry, videa, od kamarata... a nech nehladam hned nejake choroby. Tie otazky presne zacali ako sme doma...