Používame cookies. Viac informácií tu. OK
ivka144
31. máj 2012

Moj je tiez velmi narocny a komplikovany a pride mi uzkostny a straumatizovany uz od narodenia. Podla mna z uplne klasickych pristupov moze pomoct nejak len psychologia a trvala a bezhranicna laska Vas rodicov. A iste je vela alternativnych moznosti, zalezi, comu veris, ale mas skusenosti a pod. Konstitucna homeopatia. Alebo take kadejake biorezonancne neviem co. Odblokovavacky a take.

jolinka
1. jún 2012

@u2jana mam podobnu dceru, takisto traumaticky porod, na hranici prezitia ☹ ma komplikovanu casto depresivnu povahu...moze to byt aj geneticky zdedene vlastnosti po nejakom clenovi rodiny plus ten porod, plus moj nespravny pristup hlavne ked bola mladsia...clovek sa bohuzial na prvom dietati uci byt rodicom, zvladat stresy, emocie.. 😒 😢

Dnes je to ovela lepsie, taha na 8 rokov...pomaha vela vela lasky, objimania, musi citit ze je prijata zo vsetkym, aj s tou povahou. Tvoja dcerka ma len 3 roky a tieto kmplikacie vo vasom vztahu mozu byt aj prebiehajucim vzdorom, vzdor nie je len ako si kazdy predstavuje ...trucovanie, vrieskanie a hadzanie sa o zem... 😉 😝
Kazde dieta ma svoj vdor podla svojho zalozenia...moze byt aj pasivna forma... nezaujem o veci, citove vydierania, odmietanie navrhovanych aktivit, upadanie do smutku, plac bez zjavnej priciny...

dcerka mozno tuzi po osamostatneni a zaroven po tesnejsom vztahu...ale to tazko dedukovat, napisala si malo o jej spravani.

babulina
1. jún 2012

@u2jana - ja som raz citala clanok, ze vyhoda prirodzenych porodov je to ze dieta zazije prvotny stres predieranim sa na svet, taku mega davku vsetkych hormonov stresu, stastia a radosti a tymto je vyzbrojene na zivot aby zvladli nastrahy tohto sveta po psychickej stranky

pri dcere som mala vyvolavany porod aj sme mali problem s prisatim a priberanim a tiez bola dlho taky maly asocialik, nechcela sa ani pritulit ani pomojkat ale vela zistujem ze za posledny rok sa vela zmenilo, trosku citovo dozrela a uz je to uplne ine dieta, vie prejavit vsetky emocie nielen tie negativne ako to bolo doteraz, velmi sa tomu ako mama tesim, nam vela pomohla psychologicka aj ked sme riesili uplne iny problem, ale mne ako matke pomohla sa pozriet na veci jej ocami a to nam velmi ulahcilo komunikaciu a podstatne sa zlepsil nas vzajomny vztah

jezibosorka
1. jún 2012

@u2jana juj, no neviem, my sme super porod, krasne sa prisal, dobry papac, ale tiez sa nerad mojkal a aj zle spi, satkovali sme, v koci byt nechcel,,, , a je dost narocny, teda bol,,, stale che mat niekoho pri sebe,,, teraz zacina chodit, a je troska samostatnejsi... si myslim, ze je normalne, ze sa dieta zacina usmievat v 2 mesiacoch,,, nas sa smeje vela, ako kazde dieta je ine, a dobry porod je dobry zaciatok, ale vela veci neovplyvnis, treba byt trpezlivy, ....teraz pride sam a ma obime, alebo sa mojka s velkymi plysakmi, je to krasne vydiet, ako sa s nimi blazni,,, ale ako maly ked som si ho pritisla, hned protestoval,,, nechcel ani za nic,,, pteba im nechat svoj priestor, kazdy sme neaky 😉 bude dobre, neboj

jolinka
1. jún 2012

@u2jana inak moja dcera prvy usmev na konci 8 tyzdna.. to je vraj normalna hranica ked sa dieta ma prvy krat usmiat...samozrejme zrejme su deti co si to natiahnu aj na neskorsiu dobu.

babulina
1. jún 2012

@babulina co sa tyka usmevu, nasa sa usmievala uz dve hodiny po porode, chodili sa na nu pozerat ako na unikat, podla to je skor o povahe, proste kazdy sme nejaky 🙂

u2jana
autor
1. jún 2012

ahojte, dakujem, za vsetky odpovede.
Ona mala razstep na makkom podnebi, co jej v porodnici nezistili, tak preto sa neprisavala, malicko priberala. Ja som ju vtedy chcela silou mocou kojit, bola spava, chudla. Po dvoch tyzdnoch sme isli do nemocnice, az tam jej zistili ten razstep zacala papat cez specialnu flasu. Ja som si nikdy neodpustila, ze som ju tak hladovala.

Nikdy nechcela s nami spavat, netulila sa k nam, odmietala nosenie. Tak som ju aspon uspavala na rukach - takmer do dvoch rokov. Ale doteraz zle a malo spava. Budi sa okolo piatej, bez ohladu na to kedy ide vecer spat. Potom je hned unavena. Obcas cez den uz nespi, tak k veceru uz byva unavena.

Viem, ze ma aj vzdor a trochu ziarali na syna. Ale obcas je tak zabrana, do toho odmietania vsetkeho. (ideme do parku, nieee, ideme na zmrzlinu, nieee... potom si uvedomi, ze to vlastne chce, tak zas reve nech uz ideme.) A este stale nieco zbiera, serie - cohokolvek - dve podobne nalepky, vrchnaky z jogurtov,.... potom to dva dni nosi stale zo sebou - povascinou to strati, tak sa zas rev - aj dnes sme museli ist spat do obchodu, lebo nieco stratila... cestou som sa modlila nech to najdeme, lebo revala a revala...
S jedlom - je to tazke - ma par vybranych jedal. Ineho sa nedotkne - ovocie, zelenina - nic. Ale to nejak zatial neriesim - je uz velka, ked nechce nechce. Asi jej aj malicko staci.
Este ma dost problem s recou, zacali sme chodit k logopedicke, len hlavne musime cvicit doma, na co nie vzdy ma naladu, tak sa to nelepsi...
od sept. ma ist do skolky - tak uvidim, ako to zvladne.
viem, ze je to aj o mne, mozno keby som bola trpezlivejsia - fakt neviem.
niekde som citala, ze pomahaju masaze - nemate s tym skusenost?

paris3
7. sep 2012

aj ja som mala narocny porod, narocna je aj dcera... bola velmi hyperaktivna od narodenia, velmi zle spavala, ani so mnou si nevybudovala dobry vztah. ja to pripisujem tomu, ze som ju nemala po porode pri sebe, nejako zle sa mi to ulozilo v hlave a jej asi tiez chybalo take naviazanie, alebo ako by som to popisala....
velmi tazke obdobie sme mali az do roka... ja som si vycitala vela veci a mala podla mna trpela este viac ☹
mne najviac pomohlo, ze som zacala citat knihy o detoch, materstve, vychove, psychologia atd.
vela som pochopila a upravilo sa to u nas... mame perfektny vztah, mala sa velmi ukludnila, je to konecne spokojne dieta 😉
ja som napr. precitala a odporucam:
- knihy od jiriny prekopovej (napr. maly tyran, kdyz dite nechce spat, pevne objeti a ine)
- tematika vztahovej vychovy (cerpala som skor z internetu)
- dr. ross campbell (ako milovat svoje dieta)
- ja som citala aj o poporodnej depresii (slzy po porodu od geiselovej)
- koncept kontinua (liedlofova)
to je len pre inspiraciu, mne vsak velmi pomohlo citat... to pochopenie niektorych veci ma velmi oslobodilo 😉

janyka
12. sep 2012

@u2jana podľa toho čo čítam, tak máš doma úplne zdravé dieťa. Buď šťastná! Nechápem, čo riešiš? Píšeš, že je náročná, ale podľa toho čo píšeš, že s vami nepotebovala odmala spať a pod., tak je skôr nenáročná 😕 dieťa prechádza počas života, rôznymi vývinovými fázami, takže aj odmietanie je úplne normálne. S jedením to tiež neberiem za problém. Veľa detí je vyberavých. Tie moje tiež(koniec koncov, ani ja som nebola iná). Druhá vec je súrodenecká žiarlivosť, ale aj tá sa dá zvládnuť trpezlivosťou a láskavým prístupom. Skôr by som sa snažila popracovať na sebe a nie hladať chyby na dieťati! Nemyslím to v zlom. To má byť ako rada 😉 skús si prečítať nejaké knižky o výchove. Jednu ti dokonca, ak budeš chcieť, môžem aj v elektronickej forme poslať.

janyka
12. sep 2012

@u2jana ani to, že sa neusmievala hne´d po narodení ťa nemusí vôbec trápiť. Takéto malé detičky sa ani usmievať vedome nedokážu. To dokážu až od nejakého obdobia, možno aj práve od tých dvoch mesiacov, ako píšeš, už si to presne nepamätám 😉

Tu začni písať odpoveď...

Odošli