icon

Prečo sú znaky autizmu často zveličované?

29. feb 2024

Ahojte, posledné týždne som trávila na konikovi dosť času, čítala som príspevky, v ktorých sa mamičky či oteckovia pýtali, na rôzne veci ohľadom autizmu, či sú tieto a tieto veci príznakmi, či je to v poriadku. Patrím medzi tých rodičov, mám pocit, že mi po pôrode ostala istá forma úzkosti, kompenzovala som si to neustálim hľadaním čo je na synovi zvláštne, či mu niečo nie je. Našťastie nám to známa (špeciálna pedagogička) zvrhla zo stola, že moje dieťa okolo autizmu ani nešlo.
Zaujimalo by ma, ako nastal ten zlom, že hádam každá piata mamička si myslí, že jej dieťa má autizmus. Nie sú na tie deti pokladané veľké nároky? Všade čítam, že môj 18 mesačný, 2 ročný syn/dcéra nerozpráva, nehraje sa so mnou, neukazuje. Len mne to príde bežné? Čo si pamätám detičky z okolia, až na jednu výnimku žiadne neukazovalo na príkaz, ani veľmi keď ho niečo zaujalo, nereagovali na meno keď ich rodičia volali (raz za čas sa otočili), nerozprávali aj do nástupu do škôlky a sú to zdravé deti.

Strana
z2
avatar
deti95060810
29. feb 2024

Lebo rodičia sa boja... to nie že hurááá máme autizmus, ale rodičia si prechádzajú peklom ešte dlho - predlho.
Pre autistov nie sú mš, nie je dostatok miest vytvorených v zš, v špec. školách je tak isto problém - neraz tieto deti chodia do školy 2-3 krát do týždňa na 2 hodiny - ostatok sú doma, terapie nie sú zadarmo - čo terapia to aj 30 e stojí, matky sú doma - neraz aj vzdelané s VŠ, keď deti dorastú zas chýbajú DSS - do DSS sa čaká 10 rokov.
Je toho málo? už chápeš prečo sa ľudia boja? prečo sa pýtajú či je toto autizmus? Lebo sa im obráti celý život naruby a neraz sa rozpadne aj manželstv. - muž to celé nezvládne a matka zostáva s autistom sama.
Tento štát robí málo pre autist. a postihn, deti.

avatar
ibatanecnica
29. feb 2024

ja si myslím, že sa deti príliš pozorujú a porovnávajú. A ak náhodou niektoré dieťa nerobí niečo, čo robí druhé, tak si myslia, že je pozadu. Zabúdajú, že kaaždé dieťa je iné. Každé začína v inom čase loziť, chodiť, rozprávať, každý sa inak správa. Tak ako aj dospelí.

avatar
sheila121
Odpoveď bola odstránená
avatar
1mina
29. feb 2024

ako pise
@deti95060810 to neni podla mna ze chceme mat autizmus a podobne 🙈 tiez mam vysoku skolu a v praci asi budem musiet dat vypoved, a budem rada ked si najdem cosi na skrateny uvazok ked dostanem dieta do specialnej skolky, pretoze aj to su preplnene ze sa len zapisujeme do cakaciek. sem tam vidim nieco prehnane, diskusie atd, ale sama mam dieta s autizmom a vidim aj druhu stranu s matkami s ktorymis a stretavame v CVI - to zhadzovanie a pochybovanie o diagnoze niekedy aj od rodiny a pod. A ano moj bol presne taky ze napr v 18 mesiacoch neukazoval, nic nehovoril, nerozumel,neukazoval, vkuse sa tocil, zatvaral otvaral dvere, atd atd a aj tak mi kopa ludi povedala ze co blbnem ze urcite je uplne v pohode. A presne len jedna terapia tyzdenne nas stoji 35 e, na neurologiu, za psychiatrom vsade cestujeme lebo ich je malo, cakacky su vzdy pol roka, so skolkou netusim ako to bude, s robotou netusim ako to bude. Nastastie uz som nechala obdobie stresovania a myndrakov za sebou, teraz sa sustredim na rozvoj dietata a uvidime co bude. Ale tento stat mam naozaj pocit ze co sa tyka tychto veci nula bodov.

autor
29. feb 2024

@deti95060810 tuto situáciu chápem, ale to porovnanie, lebo Jurko nevie čo Miško tak asi má autizmus, to mi nepríde celkom normálne. Viem ako to je s týmto vecami ako terapie, školy, škôlky, celkovo život s autistom, keďže naši susedia majú syna, ktorý ma autizmus. Mne skôr príde to, že dieťa niečo nevie tak automaticky je to autizmus. Lebo to nerobí to 12 mesiacov, 18 mesiacov tak už je niečo zle

avatar
luxus10
29. feb 2024

@sheila121 😍

autor
29. feb 2024

@ibatanecnica to počúvam aj ja na syna, bude mať 18 mesiacov a nerozpráva, už som toho toľko počúvala od rodiny, že by som mohla knihu o tom ako xyz veci nevie, ktoré už mal vedieť. Ja neviem, či mu mám naprogramovať čip do hlavy aby vyhovel všetkým

autor
29. feb 2024

@sheila121 ja som tiež k autizmu došla len vďaka internetu, napísala som, že syn nereaguje na meno vtedy a vtedy a prvý výsledok, že nereakcia na meno na prvom mieste značí autizmus. Vtedy ma neoblial, že studený pot, ale asi celý Dunaj v zimnom obdobi. Ja som toho názoru, že ma na všetko čas, jasne, že keď bude mať 3 roky a nepovie ani bú, mú tak to začnem riešiť, ale neviem, príde mi, že doeta sa ma vyvíjať samo a nie tak ako chcem j

avatar
zuzuliennka1
29. feb 2024

lebo sa deti prilis pozoruju, riesia, porovnavaju, je to paradox toho, ze na deti je kladeny vacsi doraz, matka ma cas to sledovat a riesit. googli, studuje, porovnava,…aj to co netreba…
niekedy to tak celkom nebolo, dieta “vychovavala cela rodina”, nesledovalo sa to tak podrobne vsetko.
na druhu stranu - ano, deti s vyvoj. problemami pribuda, zvysuje sa vek prvorodiciek, matky materstvo odkladaju na neskor.
no a podla mna najhlavnejsie je to, ze o autizme sa vsade pise, neexistuje aby ktokolvek kto sa prihlasi na web, fb,… sa aj nejakou oklukou aspon okrajovo nedostal k autizmu.. a uz sa to skuma, riesi,.. len matky casto zabudaju, ze male babatka do urciteho veku vykazuju uplne normalne spravanie: sibrinkovanie prstami pred tvarou, nereagovanie na meno, neotocenie sa, … pretoze tieto veci su do isteho veku len nezrela nervova sustava.
problem je, ked tieto znaky pretrvaju do vyssieho veku: 18m, 2 roky,…ale chciet od polrocnych babatiek neviemaku interakciu je s prepacenim chore.
ak autizmus u dietata je, tak ano, spatne by sa dalo povedat, ze znaky boli uz vtedy, lenze je aj vela deti, ktore mali rovnake (podobne) znaky a autizmus to nie je.
to nie je o tom, ze dieta z autizmu vyrastlo, ale ze to autizmus nikdy nebol.
a ak tam aj nieco je, tak to tam je a neda sa teraz dobyjat sa hlava nehlava na terapie s rocnym dietatom, lebo autizmus. co by taka matka chcela ako robit? zvratit sa to neda, ak autizmus je, tak je, ano vsade sa riesi skora a vcasna intervencia a praca s dietatom, ale aspon na nejaky minimalny vek kedy dieta dokaze akceptovat a ucit sa spolupraci.
zas cakat s prvymi terapiami do 4-5r je tiez uz neskoro. taky stred 2-3roky.

autor
29. feb 2024

@1mina áno toto chápem, každá rodina/matka ci otec majú môj obdiv, človeku sa zmení život o 180 stupňov, ale čo pre svoje deti neurobíme.

avatar
nikpa
29. feb 2024

Áno sú na dnešné deti kladené vysoké nároky a bez ohľadu na vek. Ci je to ešte batoľa, či je to predškolak alebo už školak. Niektorí rodičia si to bohužiaľ neuvedomujú, nechaju sa vtiahnuť do tohto trendu a potom im prepína lebo dieťa v 1, 5 roku nerecituje básničky, v 3 rokoch nepozná abecedu a nevie malú nasobilku pred nástupom do školy.

avatar
amelia89
29. feb 2024

no lebo proste dneska sa o tom omnoho viac hovori, je to tema ktora sa riesi aj v mesiach atď a jednoducho boja sa toho, nevedia ci je to ok- nemaju s kym porovnat,su uzkostni a pod. Moj syn mal tiez take obdobie ze som nevedela ci je vsetko ok,sem som nepisala ale diskusie som citala a veru mala som strach ale snazila som sa byt racionalna. ono tazko to je niekedy lebo vela mam co uz maju velke deti a toto maju za sebou napisu ze sme hysterky- ine mamy zase ktore maju deti vyvojovo uplne ok a fakt nemaju dovod na obavu- ze to moc riesime a potom je take % ze cakaju ako sa to vyvinie dalej, ci z toho vyrastie alebo nie.

avatar
sheila121
Odpoveď bola odstránená
avatar
jana_eyre_2
29. feb 2024

Tak ako sa kedysi nikdy nič neriešilo, dnes sa rieši príliš, prehnane.. jednoducho neprišla zlatá stredná cesta, život je prirýchly a ľudia veci chcú vedieť hneď, vyriešiť hneď, zmeniť hneď..

avatar
jablkovastrudla
29. feb 2024

Neviem ale stare dieta mas ale to ze dieta ma na vsetko cas pocuvala aj moja sestra a maly je autista. My sme uz okolo 1,5 roka vedeli ze je nieco zle, a kazdy radil iba tvrdsiu vychovu ktore vsetko este zhorsovala. Podla kazdeho bol iba rozmaznany 😏 Neviete si predstavit ale je to, ja sama nechapem ako to zvladaju. Plus cim skor ma clovek diagnozu tym skor moze zacat chodit na terapie ktore mu pomozu, ci uz logoped alebo nejake sensory section. Ako pise hore
@deti95060810 na Slovensku nie su skoly, skolky a asistenti na ktore ma dieta narok a velmi by mu pomohli. A rodicia sa proste boja.

avatar
ibatanecnica
29. feb 2024

autorka - moja dcéra začala od 2 rokov. A nič som si z toho nerobila. Prišli 2 roky a ústa sa jej nezatvorili, zrazu vedela všetky rozprávky, básničky, ktoré sme dovtedy čítali odrapotať naspamäť. V škôlke z nej boli učiteľky hotové, že aké má informácie o všetkom možnom.

avatar
monicatko20
29. feb 2024

Ja si myslim že je to hlavne dnešnou dobou.. deti sa porovnavajú, ľudia vešajú na sociálne siete každý pokrok svojich detí, či už sa naučí jest vodličkou alebo sa vy*aká..Vychovávanie deti podľa tabuliek, videí a neviem čoho..len aby bolo učebnicový príklad.. Ja teda nemám fb, neštudujem knihy ani nepozerám telku..nikdy som nevidela žiadnu tabuľku, teda okrem zavádzania prikrmov ktoré mi dala lekárka..Nehľadám zbytočne články na Google keď sa niečo deje..keď je treba poradím sa s lekárkou a hotovo.. malý nám do 8 mesiaca ani nelozil, hral sa vyše pol roka s jedným autíčkom, iné odmietal..nemal rád spoločnosť žiadnu okrem mňa.. nikdy by ma nenapadlo, že môže mať nejakú chorobu..proste mal svoje tempo 😊

avatar
akvi
29. feb 2024

Žijeme akoby vo večnom strachu, sama nad tým často premýšľam, že kde sa to berie. Ako je možné, že naši predkovia sa toľko nebáli a deťom viac verili. Ja to vnímam tak, že je to rýchlosťou a veľkou agresiou tejto doby. Nezvladame to , lebo je toho príliš a tak strachy sa nám vmontovali do života veľmi intenzívne. A ja aj autizmus považujem za takú odpoveď - kto je vlastne "out", ukazujú nám to takéto deti. Nevieme žiť tu a teraz. Btw , všetkých rodičov autistov, ktorých poznám, tak od malička intuitívne vedeli, že niečo nie je v poriadku. Ja mám doma AS a tiež som to vedela, od bábätka som vnímala, že moje dieťa je iné.

avatar
lilitela
29. feb 2024

Dovod, preco sa ti to tak javi je uplne jednoduchy. Kde sa maju spytat? Okrem osvietenej pediatricky a psychologicky? Kazdy rodic pozna dieta najlepsie a "citi", tusi, ak nieco nie je ok, a nie ze porovnavaju, to proste citis, kazdy z nas bol malym dietatom, obklopeny dalsimi detmi, tak vidis a citis ten rozdiel. A hlavna pointa je v tom, ze, dam priklad, ked prides na stranku pre gayov, tak tam bude 95% gayov rozoberat svoje problemy a mozes mat pocit, ze to je dnes samy gay - ale oni sa iba skoncentrovali na nejakej platforme, aby si sharovali skusenosti, poradili si a ulahcili si uz aj tak tazku situaciu. A tu na MK, je to to iste. Rodicia s obavami a podozrenim sa tu zdoverili, lebo mozno inde nenasli pochopenie a informacie.

avatar
1mina
29. feb 2024

@lilitela presne toto. Ja tiez nie som zato prehnane obavy hlavne ked vidia ze dieta sa vyvija ok, len djame nerozprava a nejake drobnosti. Ale napriklad moj v 2 rokoch bol fakt ze mimo by som povedala, vsetky deti vratane jeho sestry na ihrisku behali, hrali sa, a on robil jeden zvuk dokola ako zaseknuty, alebo tam behal dokolecka a podobne veci. Aj muz ked tam prisiel za nami ze to je hrozne na nom vidiet medzi timi detmi. A mal toho teda vela a aj tak som sa nestretla v tom veku moc s pochopenim, ani detska dr - teda stylom ze hmm je to take vselijake ale uvidime dame mu cas. A teda naozaj sme zacali riesit terapie a intervencie cca od 2rokoch a 3 mesiacov, a taky uzasny pokrok za rok urobil zeby aom tomu sama neverila. A tie mamy sa s tim naozaj nemaju s kym porozpravat, zdoverit casto okrem internetu sama to poznam - okolie sa zatvari zdesene 😱 ze preboha to ani nehovor ze je autista, doktorka povie ze ma cas a skoncili ste. Nebyt toho ze som sa toez nurala ano aj na modrom konovi kde ma baby nasmerovali do CVI atd atd, nezacala by som s nim tak skoro pracovat a predpokladam zeby nespravil taky pokrok.

avatar
mandzula
29. feb 2024

Pretože povedomie o PAS, našťastie, stúpa. Ak má matka podozrenie, ktoré sa nepotvrdí, môže skákať meter dvadsať, a ak sa potvrdí, môže si v dnešnej dobe skočiť aspoň tých "dvadsať", lebo vidí náznak svetla na konci nekonečného tunela - práve preto, že sa PAS deti neberú ako nevychované, nezapadajúce do akejsi pomyselnej šablóny.

avatar
fantaghiro21
29. feb 2024

Su rodicia a rodicia.Autizmus ako taky sa dava teraz do povedomia.Vie sa celkom (skoro)prist na to,ci dieta nim trpi alebo nie.ale aj to je beh na dlhu trat a dlhe sledovanie,pracovanie s dietatom.
Je to podobne,ako sa dava do povedomia riziko predcasnych porodov,celiakie,rozne druhy intolerancii a alergii,atd atd ..
Ludia su mozno viac ustrachani,opatrni ,no nechcu nieco zanedbat.Kedysi sa nejaky autizmus neriesil,(ani alergie,celiakie .)Len clovek na druheho povedal,aky je zly ziak,aky je konfliktny,aky ma problem socializacie,aky je divny,preco robi tie divne veci .az v neskorom veku sa zisitla pricina a tam je uz praca velmi narocna s tym clovekom.

Pokial rodicia stresuju len pre to,ze dieta nerozprava , je to mozno prehnane.
Ale nekomunikacia ,je jeden z priznakov a moze aa to postupne "ukazovat" V 2 rokoch je este velmi skory 100% verdikt o tom,ci ma alebo nema dieta autizmus.Tam tie prve priznaky zacinaju sa len ukazovat.
Ja mam dcerku s autizmom .A o autizme som v jej 2r si predstavovala cloveka,ktory sa hupe na dlazke,je uplne v inej psychickej dimenzii ,ublizuje si,zavrety niekde v kazajke.Absolutne ma ani vo sne nenapadlo,ze autizmus ma rozne "skaly" ,poddruhy a nie je to len ten nizko funkcny autizmus,ktory si vsetci predstavuju .

Bolo to moje prve dieta,predcasne ,takze som nepoznala kde je nejaky standard,co je normalne a co nie.Len som pocuvala svoj vnutorny hlas,zacala vela citat,vzdelavat a snazila sa pomenovat problem,ktory som nevedela pomenovat.
Vela x ma to prave zamierilo prave k tomu autizmu.Od aj rad inych ludi.Pomyslela som si ,ze co su sprosti?
Autizmus?ved ten v rodine sme vobec nemali.
Ale ked som zacala o tom trosku viac studovat
- ukadanie veci do radu ,hraciek vsetkeho druhu
- uprednostnovanie suchych jedal,v resp takmer skoro nic az uplna averzia na jedlo
- strach z ludi,najprv deti neskor dospeli
- nekomunikacia
-plac,plac plac,
-hyperaktivita
- schovavanie sa
- strach z nocnika
-a mohla by som dalej pokracovat.drvivu vacsinu dcera splnala z tych bodov.Nebola to len ta "nekomunikacia"
Zacala som to riesti.Casom vysoko funkcny autizmus.
Takze na jednej strane podla mna je fajn dst si pozor ,byt dosledny,zase to neprehanat

A na druhej strane si tiez myslim,ze je enormny tlak na deti.V skolke od deti vyzaduju veci,ktore mi sem tam pridu uz prehnane a ktore som ja ako az skolacka zacala ovladat.(mozno ma pamat klame)
Detom sa akosi nedovoluje byt dietatom.A je tk sposobene nie len spolocnostou,tym tlakom ale aj jedlom,hormonami atd....teraz uz zacinaju mentruovat deti,ktore maju ledva 10 r ...
Deti v 10r preobliekane,namalovane,skusenejsie ako ja v 20 r....
Je to taky zacarovany kruh si myslim

avatar
vreckovka2
29. feb 2024

V dnesnej dobe mame pristup k mnohym informaciam, zaroven nam vsak stacia ciastkove info a uz stresujeme. Nie sme schopni nastudovat problematiku viac do hlbky a zaroven mnoho odbornikov ma sialene cakacie doby. Pediatri nemaju vsetky potrebne info a ani cas (myslim to z objektivneho hladiska, nechcem ich ociernovat). Ked mam ako rodic pocit, ze nie je vsetko ok, preco to neriesit? Lebo budem za sialenu biomatku? Dieta nemusi mat diagnozu ziadnu, ale co ak? cim skor sa to podchyti, nie v zmysle stanovenia diagnozy, ale v zmysle postuchnutia rodicov a dietata spravnym smerom, tym lepsie. Ten mozog u dietata je ako spongia, preco to nevyuzit? Nase babky nemali take moznosti ako mame dnes. Uz len na taku hlupost ako kojaci vankus mi moja 80 rocna babka povedala, ze ake super. Preco ju toto nenapadlo, ked mala deti. Nebolel by ju chrbat a mohla dojcit ovela dlhsie. Vnimam take dva extremy. Jeden, ktory zastava len cisto intuiciu a vychovanie v zmysle, vsak aj mna tak vychovali, tak preco to robit inak. A druhy, kedy sialene stresujeme seba ako rodica a aj to chuda dieta, lebo teraz sa neotocilo na svoje meno. Ale to balancovanie je naozaj mnohokrat narocne. Porovnavanie deti s inymi detmi je kapitoval sama o sebe. Ale to si za mna musi spracovat kazdy sam. Idealne to neprenasat na svojho potomka, aj ked je to za mna dost narocne.

avatar
mandzula
29. feb 2024

@fantaghiro21 inak sa na to pozeráme my s PAS deťmi, inak tí, čo ani netušia, tým sa zdá všetko prehnané. Môj názor je taký, že radšej preháňať ako zanedbať.

avatar
fantaghiro21
29. feb 2024

@mandzula ano,je to tak.najhorsia je ta bezmocnost.ked clovek nevie,nevie problem pomenovat,nevie dietatu pomoct uz len v tych pre niekoho situaciach,nad ktorymi ani nerozmysla, a myslis si ze je to standard pri dietati.
Take ako krce,ziadny usmev,plac pre uplne vsetko.
Nespomeniem si tak narychlo na nieco,co je este pre niekoho taky standard.
Ale mna sa dcera neskor zacala bat.Extremne,schovavala sa za gauc,ak som ju zobrala na ruky bola v krci a podobne
Bola v krci,ked mala ist jest,uz ked pocula stengotanie riadu zacala sa schovavat a plakat.
A o nocniku ani nevravim.dokazala sa dat do krcu vp vzduchu,akoby sa niecoho drzala...
A ziadny usmev,odvracanie zraku atd....

Neskor ale casom clovek zistil,ze tie znaky autizmu boli niekedu u niektorych ludi v rodine az kriciace.len clovek bol na to zvyknuty a nespajal si to s tym.
Ale neviem ci sa mylim,percentualne zastupenie budem strielat,ale minimalne 40%-50% ma clovek aj tie auti prvky a moze byt zdravy

avatar
fantaghiro21
29. feb 2024

@mandzula a vzdy si vravim,nech ludia radsej studuju vsetko ,co sa tyka zdravia.mozu pomoct nie len sebe,svojej rodine ale aj okoliu.
Je to prinosnejsie,ako spehovat niekoho na ig ,fb ,co nema ziadny prinos,vedomosti,nenavrati ani nezachrani zdravie

avatar
petamich
29. feb 2024

deti sa porovnavali vzdy sa netvarme ze nie 🙂 a rovnako cela rodina riesila, preco nas Ferko nevie to co vie susedin Miso, vzdy to tak bolo, akurat, ze v dobe, ked som ja vyrastala PAS neexistovalo, dieta bolo zle, nerpisposobive alebo najcastejsie nevychovane a matka ohovarana po celej dedine

dnes mame pristup k informaciam a povedomie o PAS sa zvysuje, nanestastie ale aj mam pocit, ze sa zmensuje pocet ludi schopnych kritickeho myslenia a este je za tym podla mna aj strach

jasne, ze takmer kazda z nas svoje dieta vedome/podvedome obcas porovna ale napr. my mame uzasnu pediatricku, ktora pravidelne kontrolovala ako na tom nas maly je (jasne, ze nikdy nevedel vsetko co mal v jednotlivych milnikoch ale zaroven bol proste zdravy priemer) a tym padom som nemusela riesit a googlit a analyzovat (co by som aj tak nerobila, lebo sa mi nezdal nijako extra pozadu ani extra popredu, jednoducho dieta)

za mna radsej zbytocne ako podcenit, nas maly bude mat tri roky pomaly a vela znamych s rovesnikmi riesi logopeda, aj nejake vysetrenia a nikto sa netvari, na co ste sem chodili - vsetci sa zhodnu, ze radsej skontrolovat ako lutovat

a ano ja napr. viem co je trakcna skuska, lebo je predsa uplne normalne, ze ked pediatricka nieco s dietatom "robila" spytala som sa co ani googlit som nemusela a ani premotivovana som byt nemusela

avatar
aspergerka
29. feb 2024

ako mama autistu s tebou súhlasím. Keby ženy menej porovnávali svoje deti, menej ich mojkali, rozmaznávali, a uspojkojovali ich potreby a požiadavky a viacej času venovali ich výchove (robiť všetko tak, aby bolo dieťa spokojné, nemalo dôvod na plač alebo nespokojnosť - to nie je výchova ale rozmaznávanie), tých "podozrení" na autizmus by bolo podstate menej.

avatar
tiezjedna
29. feb 2024

@autorka niektorí rodičia to preháňajú. A fest. Kult dieťaťa v posledných rokoch narástol do absurdných rozmerov... A pri tom počte pseudo odborníkov na deti, ktorí zo všadiaľ útočia svojimi "múdrymi" radami, sa niet čo diviť, že niektorí z toho blbnú. Mám pocit, že prirodzené rodičovské inštinkty išli úplne do hája.

avatar
mandzula
29. feb 2024

@fantaghiro21 presne, ako píšeš, tá bezmocnosť a neschopnosť dieťaťu pomôcť, to je ubíjajúci a hrozne únavný pocit. A k tomu ťa okolie presviedča, že preháňaš, hoci ty vidíš a cítiš, že to nie je o. k.
Ja som veľmi rada, že sa o tom hovorí a že rodičia majú akýsi rámec, ako veci vnímať, s čím sa zmieriť ako s faktom a s čím bojovať, aby to tým svojim detvákom nejako uľahčili.

Strana
z2