Psychogénne vracanie u dieťaťa
ahojte, neviem či tu už takato diskusia bola alebo nie, ale potrebovala by som poradiť, resp. porozpravať sa s niekym, kto ma podobný problém s dieťaťom. mám 6 ročného syna, je to zdravý veselý a občas aj poriadne drzý chlapček. v poslednej dobe sa začal chovať veľmi čudne. pri spomienke na niečo, co sa stalo v jeho zivote, resp. ak sa mu v mysli vybaví nejaká nepekná príhoda, ked ho niekto za nieco kritizuje alebo ked nieco nechce robit....na vsetko reaguje zvracaním. vzdy mi povie, ze ho bolí brusko, pár krát ho napne (niekedy ani nezvracia) a potom je dobre. reagoval tak napríklad aj ked sa na nieco velmi tesil, na druhej strane reagoval tak aj ked ho moja mam brala na dovolenku a vedel ze bude bezo mna (nikdy predtým to nerobil). problémy s jedlom nemá, dokonca mu velmi chutí a ani so stolicou problémy nemáme. na internete som sa docítala, ze takto sa prejavuje pocit strachu a úzkosti, ale ked sa ho pýtam, tak mi povie, ze nievie z coho to má. Mali ste niekto podobný problém s dieťaťom? ak ano, ako ste ho riesili? rozmyslala som uz o návsteve psychologa...dakujem za rady a podnety.
@cestovka on to urcite nemoze vediet, z coho to je... obrat sa na detskeho klinickeho psychologa. ale najprv by som sa na to opytala pediatra.
momentalne je maly s babkou na dovolenke, chystam sa s nim k detskej lekarke, len som chcela vediet, ci ma niekto takyto problem s dieťaťom
Už je asi neskoro, ale to iste som riesila so svojou skoro 7 rocnou dcerou :(
Hmm keď sa zacala niecoho bat, hlavne vecer pred spanim tak jej bolo zle na vracanie a stalo sa ze aj z toho jej strachu zvracala... Nebola som s nou u psychologa,zatial... Napr. bala sa ze stekajuce sopliky ju zadusia a moze zomriet, tak som jej vysvetlila ze to je normalny jav ked je nachladnuta resp. chora a pokec okolo toho samozrejme ze sme museli dychat a ratat do 10 a stale jej hovorim ako je neskutocne sikovna aj za nieco malicke co dokaze, treba ju vyhcvalit ze co vsetko uz vie, stale jej rozpravam ako velmi ju lubim a lubim a lubim. Teraz sme na tom tak,ze uz nezvracia a ked sa zacne niecoho BAT tak sa jej pytam ze co to je a vysvetlujem a vysvetlujem aby to jej mozocek pochopil...
tak toto je bohužiaľ aj náš problém. Keď mal štyri roky boli sme v tatrach na chate asi pol rodiny cca 20 ľudí. bolo to už na jeseň a mali tam výpadky prúdu. malý sa toho strašne bál pritom sme všetci boli v spoločenskej miestnosti a dve svetlá zo štyroch svietili. Vtedy ešte nevracal ale vôbec nechápal stršne sa bál. Slovo výpadok bolo tabu. raz sme nestihli vlak od známych tak že pôjdeme na ďalší. vratili sme sa k nim a o hodinu vyrazili, vonku bola už tma a malý sa okamžite na dvore povracal. len raz. neskôr keď mal päť ráno vstal začal sa triasť, že do škôlky nejde a keď už vracal viac mi netrebalo. Vraj mu nejaká nová učiteľka robí zle na záchode. Týždeň bol doma. Bola som robiť poriadky. Keď tam išiel znova hneď pozeral či tam je. Už nebola. Teraz má skoro sedem, na školu sa tešil, baví ho, učiteľku má rád. Ale včera prevracal celú noc, až keď si rýpol starký,že sa mu nechcelo ísť do školy som na ňom videla,že sa niečo deje. celý deň bol úplne v pohode, myslela som pôvodne, je to viróza ale teraz večer začal plakať že jemu bude v noci určite zle. cez deň ani náznak nevoľností. nakoniec z neho vypadlo, že ho spolužiaci bijú. Keď ma nejaký slabší stres tak zas chodí na záchod na malú. ani neciká ale ide. Nerozumiem tomu. Nie je to nejako často, ako ho naučiť zvládať stres? Inak je obľúbený v kolektíve, spolupracuje, absolútne žiadny problém. Taký miláčik.
Ahoj @6mia6
Ano moja Timka z toho vyrastla, velmi som jejvsetko vysvetlovala co sa deje... Dokonca ked sme boli u nasej obvodnej tak som jej to medzi recou spomenula tak aj ona jej vysvetlila ze tymi soplikami sa nezadusi, ale upozornila ma ak to bude trvat dlhsie tak to mam riesit s doktormi... Bolo to take zle obdobie... :( To predychavanie jej velmi pomohlo a ratanie do 10 a velmi velmi velky prejav lasky 🙂 Drzim Vam palceky
@iwik ja som ho tiež raz zobrala na pohotovosť keď chodil stále cikať.potom sa sťažoval, že ho bolí pipik. tak som ho zobrala do auta a išli sme. mal vtedy zmeniť škôlku lebo sme sa sťahovali na dedinu, pritom všetky deti poznal aj učiteľky lebo sme domáci. doktorka nám ani nič nedala, on bol spokojný, že sme boli u doktorky a ráno išiel šťastný do škôlky. :D musím ho primäť aby mi najprv povedal čo sa deje a mohli to riešiť aby nestresoval.
Som rada, že si prišla na spôsob ako to eliminovať. Skúsim sa s ním zajtra porozprávať ako s veľkáčom. 😀 ďakujem za odpoveď, pekný večer
@6mia6 ja som zobrala malého k psychologičke (ktorá nám naozaj veľmi pomohla) a vysvetlila hlavne mne, ako sa k tomu postaviť, lebo som už bola z toho na prášky. nasmerovala ma tak, že jednoducho to neprežívať a neriešiť, čím viac to ja riešim, tým viac to malý "zneužíva", pekne s ním pracovala 3x, potom ešte 1x sme išli na kontrolu a prestalo to🙂 a naozaj, nejaký čas to malý ešte skúšal, ale keď videl, že nereagujem (aj keď ma to stálo veľmi veľa energie), tak s tým prestal🙂
určite by som to riešila cez psychológa....