Ako veľmi ovplyvňuje spanie v prvom roku života pocit bezpečia dieťaťa?
Možno to poznáte aj vy…Rieši sa, kedy má dieťa spať samo, ako ho „naučiť“ spať a či ho náhodou „nerozmaznáme“.
Čoraz viac výskumov sa však pozerá na spánok z inej perspektívy: ako sa počas neho vyvíja nervový systém dieťaťa?
Odborné štúdie ukazujú, že keď malé deti spia blízko starajúcej sa osoby, ich telo reaguje inak - majú nižšiu hladinu stresového hormónu kortizolu, stabilnejšie dýchanie a ich stresový systém sa postupne prepája s pocitom bezpečia.
Veda tak vlastne potvrdzuje to, čo mnohí rodičia intuitívne cítia, že na prítomnosti záleží.
Americká akadémia pediatrov preto odporúča, aby dieťa spalo v rovnakej miestnosti s rodičmi
aspoň počas prvých 6 mesiacov, ideálne až do 1 roka.
Blízkosť rodiča totiž môže znížiť riziko SIDS až o 50 %.
Nie vďaka technike ako sú monitory dychu, senzory, pestúnky, ponožky a podobne, ale vďaka obyčajnej ľudskej prítomnosti.
Zdieľanie izby navyše:
– uľahčuje nočné kŕmenie,
– podporuje dojčenie,
– prospieva imunitnému systému
– a pomáha dlhodobej regulácii dieťaťa.
Pre mnohé rodiny je (pri dodržiavaní bezpečných zásad) spoločné spanie biologicky prirodzeným spôsobom, ktorý posilňuje vzťah a pocit istoty.
Neexistuje žiadny univerzálny čas alebo vek, či doba, kedy by „malo“ dôjsť k odlúčeniu.
Je iba možné rešpektovať potrebu dieťaťa byť blízko svojich rodičov a zároveň nezabúdať
na vlastnú potrebu oddychu.
Rodiny fungujú najlepšie vtedy, keď si nájdu cestu, ktorá je pre ne bezpečná, udržateľná a dáva im zmysel.
💬 Ako to máte doma vy?
Spalo / spí vaše bábätko v rovnakej miestnosti, alebo dokonca s vami?
Pomohlo vám to ku pokojnejším nociam, alebo ste si zvolili inú cestu? 💛
Ja súhlasím s príspevkov vyššie, každá rodina sa zariadi ako to dieťatku a rodičom vyhovuje najlepšie, nemám rada tieto návody pomaly aj na to ktorou nohou ráno treba vstať.
Postieľka vedľa postele, zaspáva mi na rukách, preložím ho a vrátim sa, keď ideme spať. V noci podľa potreby je buď v postieľke, alebo ide k nám - neobmedzujeme ho, ak chce byť aj nami, tak je s nami. Každý, nech robí tak, ako to vyhovuje im. Ľudia sú predsa rôzni.
@modrykonik My máme 4 deti a každé malo inú potrebu blízkosti v obdobiach vývinu. Najstarší syn (kojený do 18 mesiacov) - čím bližšie, tým lepšie. Mala som prisunutú pri manželskej posteli postieľku bez jednej strany, ale väčšinou spinkal blízko pri mne a vtedy bol spokojný a spinkal dlhšie, nebudil sa. Potom sa narodila dcera (kojená 23 mesiacov) a ja som ostala dosť v šoku 🙂. So skúsenosťou čím bližšie, tým lepšie. Spokojnejšia počas spánku však bola vtedy, ak bola odo mňa čo najďalej. Trvalo mi to cca 4 mesiace pokiaľ som to pochopila. A tak spinkala spokojne vedľa v izbe a celú noc. Dvojičky (kojené 14 mesiacov) som mala na manželskej posteli a v noci som sa presúvala od jednej k druhej 🙂. Nie je potrebné veľa čítať, lebo všetko záleží na dieťatku a na vnímavosti rodičov. Ak je dieťa spokojné pri mamke, tak ho snáď nebude dávať spať samo do detskej izby a naopak, ak spí spokojne celú noc mimo rodičov, tak ho nebude držať na manželskej posteli vedľa seba. Na to nie sú potrebné štúdie, ale zdravý rozum a láska rodiča 🥰.
Ja som mala posteľ v detskej, ja som nemusela chodiť v noci do inej izby a muž sa vyspal. Bolo to tak super a pri druhom to plánujem rovnako. Zariadime detskú izbu dočasne aj s dospeláckou posteľou.
@modrykonik Takže u nás to bolo takto... Narodil sa nám synček, kt. keď mal 16dní dostal pruh. Párkrát nám hukal monitor dychu a absolútne sme pri ňom a ani pri dcérke neuvažovali dať ich do inej izby, čo samozrejme neodsudzujem ak to tak niekto má. Malý má 7rokov, malá 5rokov a každý víkend sa tešia za nami do spálne. Niekto to odsudzuje, no ja si to užívam...😍🥰❤️ Veď s nami nebudú spať do 18tky ❤️
@modrykonik ja ked som dala babatko uz len do postielky n druhu stranu izby spat tak.mi bolo az zle, nemohla som spat vobec, taky zly pocit som mala, odvtedy uz bud spinkaju ked su babatka pri mne v posteli alebo v prisunitej potielke pri mne a hned sa mi lepsie spi
@modrykonik my sme sa márne snazili o samostatne spanie dlheee roky pri 3 detoch. Prvy bol pol roka v postielke pri nas, potom uz spal s nami, lebo po prelozeni sa aj 3x zobudil a nebavilo ma to. Do cca 2r spal pri nas, postielka bez bocnice bola pri posteli. Druhy rovnako do 2r. Najmladsi spal s nami dlho, lebo nie a nie...asi do 5r. Boli rana, ze sme nasli pri nas vsetky 3 deti 😁
Mam síce dieta inak obdarene takze je to ťažšie sa "jej zbavit" ale ma 6r a spí s nami(mentálne je tak na 1 5r). A nwm si predstaviť byt bez nej ze ju dam prec. Skorej zvecsim postel na 3 madrace 😅🫣 ako su dni kedy mam chuť ju nechať spat samu hlavne ked sa jej nieco zle sníva a kopne ma do brucha ... ale asi bez jej dychu za uchom by som sa nevyspala.
Sem tam spim u rodicov a ked vstanem s malou skorej ideme ich zobudiť.... síce sedím na posteli a mala tam prelieza starých rodicov no užívame si take rána 😆😂 nebyť stara kobila ľahne si k nim ako za detských čias
@modrykonik Takže u nás to bolo takto... Narodil sa nám synček, kt. keď mal 16dní dostal pruh. Párkrát nám hukal monitor dychu a absolútne sme pri ňom a ani pri dcérke neuvažovali dať ich do inej izby, čo samozrejme neodsudzujem ak to tak niekto má. Malý má 7rokov, malá 5rokov a každý víkend sa tešia za nami do spálne. Niekto to odsudzuje, no ja si to užívam...😍🥰❤️ Veď s nami nebudú spať do 18tky ❤️
@lenkaaa25 ja mám 4 deti a teda všetky s nami spávajú. 10r, 5r 4r a 1r spanie spolu je úplne prirodzené, neprirodzene je keď deti spia bez svojich rodičov. Takže to že si to užívate je úplne super a prirodzene. 🙂
Mam síce dieta inak obdarene takze je to ťažšie sa "jej zbavit" ale ma 6r a spí s nami(mentálne je tak na 1 5r). A nwm si predstaviť byt bez nej ze ju dam prec. Skorej zvecsim postel na 3 madrace 😅🫣 ako su dni kedy mam chuť ju nechať spat samu hlavne ked sa jej nieco zle sníva a kopne ma do brucha ... ale asi bez jej dychu za uchom by som sa nevyspala.
Sem tam spim u rodicov a ked vstanem s malou skorej ideme ich zobudiť.... síce sedím na posteli a mala tam prelieza starých rodicov no užívame si take rána 😆😂 nebyť stara kobila ľahne si k nim ako za detských čias
@00kvetinka00 moja ma 10r a tiež stále s nami spi, neriešim to, keď bude pripravená na svoju izbu, pôjde tam 🙂 ma svoju posteľ oproti našej posteli. Keď spávala vo svojej izbe nemohla spávať, budila sa x krát za noc, niekoľko krát prišla za nami v noci. Odkedy spi s nami, spi ako mimino
@modrykonik my sme sa márne snazili o samostatne spanie dlheee roky pri 3 detoch. Prvy bol pol roka v postielke pri nas, potom uz spal s nami, lebo po prelozeni sa aj 3x zobudil a nebavilo ma to. Do cca 2r spal pri nas, postielka bez bocnice bola pri posteli. Druhy rovnako do 2r. Najmladsi spal s nami dlho, lebo nie a nie...asi do 5r. Boli rana, ze sme nasli pri nas vsetky 3 deti 😁
@euka210 a teda naša 10r má aspergera.
@modrykonik nedávno tu bla podobná téma. Mala som postieľku prisunutú k mojej posteli, dieťa spalo od narodenia v nej, keď spalo v mojej posteli, nevyspal sa nikto. Nechcela by som mať posteiľku s dieťaťom v inej izbe, nie len pre pohodlnosť pri kojení, ale aj preto, že som chcela cítiť jeho vôňu, môcť sa ho kedykoľvek dotknúť, pohladiť ho, chytiť za rúčku. Ale poznám dieťa, ktoré bolo v noci hore na každé šuchnutie, tak spalo ani nie pol ročné v detskej izbe a tam spalo dobre. Nemám pocit, že by to na ňom zanechalo nejaké stopy, sme dosť často v kontakte, dnes je to dospelá žena, sama má dieťa, čaká druhé, šikovná, empatická. Ak by bolo pravdou všetko, čo sa píše, ak si potom neviem vysvetliť, že vzťah adoptpvaných detí, ktoré nie že nezažili spanie v jednej posteli s rodičom, ale k rodičom, ktorí o nich mali záujem, sa dostali až v štyroch, piatich rokoch, vyrastú sebavedomí ľudia s pekným vzťahom k rodičom