Plač štvormesačného bábätka pri zaspávaní

@anonym_autor Môj syn mal od približne tretieho mesiaca do jedného roka veľmi náročné uspávania. Každý spánok, štyri cez deň a jeden nočný sprevádzal silný plač, priam rev. Musela som ho hojdať v náručí. Nebolo náročné samotné hojdanie, ale ten intenzívny plač.
Okolo jeho prvého roka to zrazu zo dňa na deň prestalo a odvtedy zaspáva sám. Keď sa na to pozerám spätne, myslím, že tým plačom spracovával stimuly a zážitky z dňa. Potreboval ich zo seba dostať. Jeho nervový systém jednoducho ešte nedozrel.
Dnes má takmer tri roky a stále emócie najvýraznejšie prejavuje plačom. Všeobecne je veľmi bystrý, veľmi skoro začal chodiť, rozprávať aj samostatne jesť, vo všetkom napreduje o kúsok rýchlejšie než rovesníci (napríklad bicykloval v 2 rokoch) Jeho mozog chcel napredovať vo všetkom, no zároveň nestíhal ventilovať všetky podnety a emócie. A tak plakal. Pred každým veľkým míľnikom mal plačlivejšie obdobie, to už som vedela, že príde nejaký vývojový skok. Až neskôr som pochopila, že to nie je nič zlé. Plačom uvoľňoval napätie a pretlak.
Teraz, keď sa blíži k trom rokom, to už zvláda lepšie. Nepotrebuje plakať pri každej silnej emócii, vie ich spracovať aj inak. Je to temperamentné, bystré a cieľavedomé dieťa.

Prva spankova regresia. Vela nespravis, len vydrzat. Mozte skusit dat ju k sebe, to mozno pomoze, je este velmi malinka aby bola sama a to co fungovalo doteraz uz nemusi.

Dat ju k sebe.. zrejme len na noc, no u nas by neslo ani to. To by som nespala ani sekundu..
Ona ma strasne vela dennych spankov este. Doobeda 2, na obed jeden dlhsi spanok, poobede zas 2-3 kym ju okupeme, pak niekedy 1-2 kratsie spanky a v noci sa zobudi raz.. Je to vycerpavajuce s tym revom uz.. Aj muz uz straca troezlivost s nou

Prvá spánková regresia, ešte ich bude viacero a nepoteším ťa, pravdepodobne aj horšie.
Mne sa počas tej v 10 mesiacoch syn budil každých 10 minút, to už som bola na prášky. Nemám inú radu než vydržať. Môžete skúsiť iné formy uspávania (také, čo vám vyhovujú). Niekedy sme uspavali v náručí, niekedy v kociku, niekedy hladkaním na posteli, hľadali, čo zaberie

Spávať s bábätkom, kým bolo len jedno, bolo to najkrajšie. Muž sa síce presťahoval do inej izby, ale vstával pred pol piatou do práce.
Vlastná izba pre tak malé bábo, ktoré je v nej samo - nič moc.

Ďalšia vec, keď mi večer plakala, začali sme s rascovým čajom (miesto feniklového) a bolo po plači.

Vždy, keď som si zvykla na nový režim, bábo si vymyslelo nové "zvyky". Nič nie je navždy.

@elz1920 ja Vam chapem, aj mne laktacna poradkyna hovorila, ze ju mam dat k sebe, no naozaj to nejde, hociake krasne to je pre Vas.. ja som s bou “spala” jednu noc a to som teda spala ze nic..

@anonym_autor ja som tiež zo začiatku nevedela spať keď bola pri mne ale zvykla som si

Ja by som naopak nevedela spat ked dieta nie je pri mne. A to mam 4. Dieta 9mesiacov na teba napojene a teraz same niekde.... viac vnima. Viac citi. Viac potrebuje.
Len mala rada-prilis skoro stracate trpezlivost. Ono su rozne obdobia. No toto je dieta malicke. Netrucuje umyselne. Len ma nejake "problemy" alebo potreby ktore potrebujete poriesit.
Teraz spanok. Neskor zubky......

Tiez som hovorila ze neexistuje aby mala spala so mnou, ze sa vobec nevyspim. A uz spolu spime niekolko mesiacov a je to bez problemov. Po par nociach som si zvykla a uz si to ani neviem predstavit inak. Ono tych regresii je vela, mna uplne polozila psychicky aj fyzicka ta 8 mesacna a vtedy som povedala dost a sla ku mne do postele. Bud vdacna ze sa ti v noci budi raz, to je nieco co ja a mnoho inych matiek nepozname. Ja som vacsinu jej prveho roka k nej v noci vstavala kazdu hodinu.

@anonym_6b31ab cerstvo najmensia. Ked mala "zle" obdobie tak minimalne 10x za noc bola hore. Potom som uz ani neratala. Neviem si predstavit za kazdym vhodit po dome niekde vedla. Alebo aj keby len na druhy koniec izby. Tak som bola hned pri ruke a "riesila". I ked niekedy som ani nestihla zaspat a uz bola znova hore. Nooo veru-rozne obdobia presli....

@anonym_autor regresia, proste plakat bude, niečo ju trápi. Viem že sa určite snažis ako vieš ale netreba kvôli tomu strácať trpezlivosť, fakt veď ma len vás, ma 4 mesiace, tak buďte trošku vyzretejší, nehovorím to v zlom, vaše dieťa s vami komunikuje nic viac. Skús dať tomu šancu, že si zoberieš ju sebe. Ja si ani neviem predstaviť mať dieťa v inej izbe spiace ako som ja. Nerozprávajú ti veľmi do toho mama/svokra? Málokedy som počulac že mamičky -novodobé dávajú dieťa spať do vlastnej izby. Nehovorím že ročne a viac sle práveže takéto bábätka. Syn vždy bol so mnou v izbe a prísne som chcela že čisto len v postieľke. Od 2 mesiaca spí v posteli, doteraz s to ma skoro 16 mesiacov..

@katusik456 svokru uz nemam a mama mi do toho nerozprava vobec. Pomaha ako vie, ale nekeca mi do toho..
Nam to doteraz takto velmi vyhovovalo. Aj Vam rozumiem, ze pisete niektore ze skoro stracam trpezlivost a nemala by som.. Uvedomujem si to, aj mi to je luto, aj sa za to hanbim.. No treba si uvedomit ze plac napriklad Vasho dietata moze byt slaby odvar v porovnani s placom (revom) toho mojho a to teda by som bola zvedava ako by ste zachovali trpezlivost vy..
Vidim to na krsniatkach - starsie dievcatko bolo podobne ako to moje, druhe je uplny kludas.. Ano, aj ta si poplace, no neda sa to absolutne porovnat s placom toho starsieho dietatka (ked boli rovnako stare)..

@anonym_autor haha, žeby výnimočné dieťa?
moj syn reval ako tur pri uspavani, do pol druhej niekedy, koliky, zuby
Hoď sa prosím ťa do kľudu, aj tvoj muž, aj tak nič neurobíš, proste bude plakať, aj keď budeš strácať trpezlivosť aj keď nebudeš
Hore máš rady, vzchop sa.

Take male babo potrebuje citit bezpecie. Pre neho je to bezpecie fyzicka blizkost mamy. Chapem aj tvoje pocity. Zena, aj ked po dietatku tuzi, aj ked pomahala niekomu s detmi, ako ty s krsniatkami, nevie si predstavit, ake je to s vlastnym dietatom, ze je to uz 24/7 a navzdy. Kludne tu nahlas priznavam, je to velmi narocne, je to velka zmena v zivote. Casto sa zena musi nacas vzdat svojich konickov, svojho pohodlia. Zmena, co znamena byt mamou - uz navzdy byt zodpovednou nielen za seba samu, ale aj za dieta.
Dieta ma aj ocka, samozrejme, ale v tomto veku potrebuje blizkost jedneho cloveka opakovane, ku ktoremu sa naviaze, a to vacsinou byva mama. Casto nie sme pripravni ani na to, co to spravi s partnerskym vztahom, casto muz nevie, co znamena byt otcom, partnerom, ked uz je na svete dieta... Ako to mate medzi sebou, netlaci prave muz, aby dieta spalo zvlast?

@anonym_autor joj, revú skoro všetky deti.. mňa sa ráno suseda pytala či to moje tak plakalo keď o desiatej venčila psa...byvame na piatom 😀
V tom prvom roku dieťaťa idu tvoje potreby bokom..aj spánok, ritinna starostlivosť o seba, poriadok, jedlo, nakupy..
Každé dieťa je iné, tak ako každý človek.Moj syn nepotreboval tak často so mnou spať, dokazal celé noci v postielke, ale v spálni. Dcerka je iná, ta doslova spí na cecku. Veľmi ma potrebuje. Je to v poriadku. Deti do toho roka nevedia manipulovať s rodičmi, plačom vyžadujú potrebu. Aje to dobre, pretože si takto budujete jedinečný vzťah.Potrebuje na niekom lipnuť, bez toho sa emocionalne nevie posunúť ďalej.Pozor ale na to, že ,, naučiť,, dieta neplakať vyplakaním.Áno, prestane plakať, ale stres prežíva rovnako. Ak môžem skus si zohnať knihu Psychológia pre milujúcich rodičov..veľa vecí mi vysvetlila.Jeddnu stranu sem skopirujem, ak sa mi to podarí.

@anonym_autor