Ako zvládať tvrdohlavé a emocionálne deti?
Mamičky , môj 6 ročný syn robi všade scény kam prídeme, ak sa náhodou buchne, alebo s niekym pohada tak potom nasleduje hodina vrieskania , revania, ja už neviem čo sním. Je strašne tvrdohlavý. Veľa krát sa stalo ze som to vzdala musela napr z návštevy odísť preč . Za veľa vecí preháňa až to zveličuje a nedá si to vysvetliť niako . Väčšinou ma prospekt pred manželom ale on je sním malo takže je to na mne . Povecte mi ze niesom jediná lebo mňa už vystrie. Nikde v mojom okoli som nevidela žeby sa niektoré dieťa až takto správalo . Kamoškine deti sa bijú všade ale toto je ešte horšie keď ten môj robí scénu.
Stručné zhrnutie
- Šesťročné dieťa môže mať časté hodinové výbuchy plaču a revu, pri ktorých racionálne vysvetľovanie prestáva fungovať a účinné krátkodobé riešenia sú odviesť pozornosť alebo pokojne odísť z miesta.
- Účinné upokojujúce techniky uvádzané v diskusii sú objímanie, dýchanie (nádych‑výdych), spievanie, hudba a čítanie, prípadne odvedenie pozornosti otázkami úplne mimo situácie.
- Ak sa problém opakuje alebo sú prítomné ďalšie príznaky, odporúča sa vyšetrenie v CPPaP, konzultácia s detským psychiatrom alebo psychológom a zváženie diagnóz ako ADHD, Asperger alebo vysokofunkčný autizmus.
Najčastejšie otázky
Q: Ako upokojiť dieťa počas veľkého záchvatu hnevu?
A: Odporúčané metódy sú odpútať pozornosť otázkami úplne od veci („Kde sme boli včera? Koho sme tam stretli? Pomôžeš mi prečítať toto slovo?“), objatie, dýchanie spolu (nádych‑výdych), spievanie, hudba alebo čítanie; ak nič nezaberá, ponechať dieťa plačať a povedať, aby prišlo, keď sa upokojí.
Q: Kedy treba vyhľadať odborné vyšetrenie pre dieťa s častými výbuchmi?
A: Ak sú záchvaty časté, dlhé alebo sprevádzané inými príznakmi, odporúča sa ísť do CPPaP na posúdenie školnej pripravenosti a konzultovať detského psychiatra alebo psychológa kvôli možnostiam diagnóz a liečby.
Q: Čo môže viesť k takýmto silným emotívnym reakciám u 6‑ročného dieťaťa?
A: V diskusii sa uviedlo viac príčin: emocionálna nezrelosť, nízky prah bolesti alebo senzorické citlivosti, nadpriemerná inteligencia, a tiež možné neurovývinové stavy ako ADHD, Asperger alebo autizmus.
Q: Je to „rozmaznanosť“ alebo niečo, čo treba odborné riešenie?
A: Toto je sporné; niektorí rodičia pripisujú správanie rozmaznanosti a nedostatku hraníc, iní odporúčajú zvážiť emocionálnu nezrelosť alebo neurovývinové poruchy a odporúčajú odborné vyšetrenie.
Q: Pomáha fyzické trestanie (napr. „po zatku“)?
A: Väčšina príspevkov dôrazne odporúča fyzické tresty neaplikovať, pretože zvyšujú hystériu; diskusia uviedla, že občasné použitie sa stalo, ale nie je odporúčanou stratégiou.
Q: Ako postupovať, keď dieťa robí scénu na návšteve, aby sa situácia rýchlo vyriešila?
A: Odporúča sa diskrétne dieťa odviesť na iné miesto mimo očí ostatných, povedať „príď, keď sa upokojíš“, poslať do izby alebo pokojne odísť z návštevy; tieto kroky minimalizujú verejné vystavenie a okamžite znižujú tlak.
Závery z diskusie
Zhoda
- Pri záchvatoch nefunguje dlhé vysvetľovanie, treba dieťa najprv upokojiť alebo odviesť pozornosť.
- Upokojujúce techniky, ktoré rodičia odporúčajú, sú objímanie, dýchanie, hudba, spievanie a čítanie.
- Pri opakovaných problémoch alebo prítomnosti ďalších príznakov treba vyhľadať CPPaP, detského psychiatra alebo psychológa.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že správanie je spôsobené rozmaznanosťou a nedostatkom dôslednej výchovy, zatiaľ čo iní uvádzajú emocionálnu nezrelosť, senzorickú citlivosť alebo neurovývinové poruchy (ADHD, Asperger, autizmus) ako možné príčiny.
- Niektorí rodičia uprednostňujú ráznejšie okamžité tresty (poslať do izby, dôsledné hranice), zatiaľ čo iní odporúčajú pokojné odpútanie pozornosti a neskoršie rozhovory po upokojení.
Otvorené otázky
- Má konkrétne dieťa neurovývinovú poruchu (ADHD, Asperger, vysokofunkčný autizmus) alebo ide o emocionálnu nezrelosť?
- Do akej miery môže nadpriemerná inteligencia spôsobovať horšiu reguláciu emócií u dieťaťa?
- Ktorá dlhodobá výchovná stratégia (dôslednosť a hranice vs. upokojenie a následné spracovanie) vedie k lepšiemu výsledku u takýchto detí?
Spomenuté značky a firmy
CPPaP
Spomenuté produkty a metódy
odviesť pozornosť, odpútanie pozornosti otázkami, otázky odvedenia, poslať do izby, odísť z návštevy, time‑out, objímanie, dýchanie (nádych‑výdych), spievanie, hudba, čítanie, predškolské testovanie, vyšetrenie v CPPaP, vyšetrenie u detského psychiatra, konzultácia s psychológom, ADHD, Asperger, autizmus, vysokofunkčný autizmus, nízky prah bolesti, fyzické tresty (po zatku)
Miesta a osoby
žiadne
Ale teda keď sa nám výbimočne stane že má syn výbuch zlosti, dám hneď jasne najavo hranice. Vie, že keby niečo, tak ideme ihneď domov, prípadne pošlem do izbičky. Záleží od situácie. Ak zastane uprostred chodníka že nejde ďalej, ideme bez neho a on dobeží (sledujem po očku či je v bezpečí). Dôležité ked dieťa niečo spraví zle, upozorniť jasne hneď, že nesmie aby sa nevytvorili v mozgu spoje to už sa ťažko náprava a vyžaduje si to niekoľko násobne dlhý čas na näpravu. Čiže keď treba, upozornim hneď a keby robí scénu, tak až keď to odznie. Keby začnem počas scény objímať a dohovárať, jednak si to môže vysvetliť že robil správne a za druhé ešte by som prehĺbila jeho zlé rozpoloženie. Vtedy proste ideme, bez reči a hotovo. Keď odoznie, vtedy sa o tom rozprávame. Chvála Bohu nestáva sa nám to často, len keď nie je vo svoje koži (niečo na neho ide, je nevyspstý, smädný, hladný…). Niektorí ľudia ale vidía dieťa v zlom rozpoložení prvý krát, nevedia žiaden kontext a hneď dieťa onálepkujú akoby to dieťa nemalo nárok byť nezrelým dieťaťom. To neznášam.
Mne sem tam vykypeli obe deti a kedze obe rovnako a mne, viem, ze chyba bude niekde v mojej kompetencii, mne este aj macky a psy placu, takze viem😂rastom sa to vyrazne zlepsilo, rozumcek a emocie pomalicky dozrievaju a vyborne reaguju na otazky, ked im vyjadrim pochopenie, ze ano, citis sa mizerne, pretoze, si cakal, ze kamos bude von…lubovolny problem a nie je, ked im tak komentujem ich emocie a vyjadrujem co citia, co by chceli a nakoniec sa pytam, co teda urobime, ci maju napad na riesenie, alebo to nechame len preboliet, cas kym sa ukludnia je 10-nasobne kratsi, takze moje nervy pistia stastim, naviac ten zaujem o pocity by mal byt uprimny, deti citia, ci to mas nacitane a skusas alebo sa realne zaujimas, taka ta plna pozornost, drzim palce
@autorka presne, on nie je typ, ktorému po zadku pomoze. skus to riesit mimo pohladov ostatnych - odved si ho niekde mimo, ak sa da.
Veľa zakomplexovaných ľudí si rado dokazuje niečo cez dieťa, ale od rodiny to zvlášť bolí, viem. Skús detského pdychológa aby ste to pre istotu podchytili. Môj je taký keď je chorý (má 4 roky), alebo niečo na neho ide. Je alergik a ľudia nemajú pre toto pochopenie, že decká už nie sú v takej forme ako boli kedysi sú často choré a tie výkyvy nálad k tomu napríklad u nás žiaľ patria.