Divné dieťa?
Ahojte,
Môj Samko má necelých 9 rokov a má tak trochu problém. Neviem ho celkom definovať, práve preto by som bola rada , ak by mi niekto poradil kto má podobný problém. Samko bol iný od narodenia. Neplakával, bol veľmi zlaté poslušné dieťa a stále je. Vždy sa oddeľoval od ostatných detí, hrával sa najradšej sám, chodil a skúmal všetko , čo sa dalo. Otázky prečo a ako ešte stále neprestali ,no našťastie už je tretiak , vie čítať, tak čo chce vedieť prečíta si alebo si vyhľadá na internete. Som šťastná za tento moderný technický zázrak 😀. Učí sa výborne, je veľmi inteligentný ale niečo nie je v poriadku. Má problém nadväzovať vzťahy, nechce chodiť do akejkoľvek spoločnosti. Má problém sa premiestňovať , napr. keď chceme ísť niekam na výlet , do ZOO, proste kdekoľvek, tak to je hotový cirkus Humberto , kým ho tam dostaneme. Potom už je dobre. Stále sa pýta prečo tam musí ísť a pritom viem že zvieratá má veľmi rád. V škole si na hodinách vypiskuje, vyspevuje ako keby tam bol sám, on proste nevníma svoje okolie. A keď ho vníma , tak nevie ako má reagovať. Nevie riešiť úplne bežné situácie, napr. pozdraviť známeho človeka, proste ho to nenapadne. Nevie že si ma vyzliecť pulover, keď sa potí. Keď sa ho opýtam, prečo si nevyzliekol pulover, že sa potí, tak mi povie, že veď som mu nepovedala. Keď ho pošle niečo urobiť, tak vždy ho niečo iné zaujme a zabudne aj viackrát , že niečo mal spraviť. Najviac sa ma dotklo, keď sa ma učiteľka opýtala či je ,, kompletný ,, ☹. , bez urážky. Strašne miluje knihy, celé dni číta. Kamkoľvek sa pohne , vždy s knihami . Na výlet, ku doktorke, to že aby sa nenudil :D. Nemá rád šport, ale bicyklovať ho baví 🙂. Boli sme aj u psychologičky , povedala že má ADHD. Ale nerieši to nijak. Je veľmi šikovný , neviem či mám navštíviť ešte aj iného psychológa alebo čo. Je toho ešte viac, ale už som sa tak rozpísala, neviem či je len iný alebo to nie je poriadku. Poradte .
@babulina, on bol od malička iný, tichý, poslušný, prehral sa aj hodiny v piesku, autíčka ho neazaujímali,iba knižky , a vlastne ani kolektívne hry, skôr sa spoločnosti detí vyhýbal.Nerobil klasické detské vylomeniny, nelozil po stromoch, nevystrájal. Každý mi závidel , že aký mám veget s ním. Nemusela som ho naháňať, keď sme išli na prechádzku. Keď chcel ísť popredu, povedala som mu ,kde ma má čakať, a keď som tam prišla , tak on čakal. Proste nemusela som sa báť že mi zdrhne niekam. Občas dostal nejaký ten amok zlosti, úplne pri nejakej banálnej záležitosti. Potom sa to nejak začalo stupňovať, nechcel chodiť medzi deti, radšej sedel doma s knihami. Vždy som si uvedomovala že je iný, ale nejak ten rozdiel medzi ním a jeho rovesníkmi sa začína zväčšovať. Je stále taký detský. Mám ešte jedného syna Davidka, ten má 6 rokov, a Samka už dobehol dokonca ho predbieha vo veľa veciach. Takých úplne prirodzených ako je pozdravenie , komunikácia s cudzími ľuďmi, kolektiv..... ale zas na druhej strane vidím, že Samko si z neho berie príklad, a to čo robí Davidko, začína robiť aj on. Tak vidím nejaké pokroky 🙂 , čomu som veľmi rada.
Keby mi učiteľka nepovedala , že sa jej nezdá, že nie je celkom v poriadku, tak by som to asi ani neriešila. On pôsobí ako normálny, tak trochu hanblivý pohoďák. Ale len človek , čo ho dobre pozná vidí tie rozdiely. Tak keď si to všimla už aj ona, tak neviem. nespala som celú noc, stále nad tým ropzmýšľam, či to je alebo nie je AS.
@andreasiskova3 aj môj syn nevedel pozdraviť, tak normálne sa prihovoriť, taká komunikácia "o počasí" mu chýbala, nevedel to.ale na druhej strane, od troch rokov poznal písmenká, neskôr vedel čítať, počítať, písať, v 4-5 rokoch zvládol prvácku matematiku, encyklopédie, to bolo jeho...v tom dokázal sedieť aj hodiny.a čoho sa chytil, tomu sa precízne a dlho venoval, napríklad zaujali ho dajaké kartičky, tak ich zbieral, ukladal, prekladal, zháňal, určité obdobie tomu všetko podriadil. potom sa zameral na niečo iné , potom zase, a tak dookola. čomu sa venoval, tomu dal všetko.vyšetrenie? to sú všetko väčsinou rozhovory a ked nejaké testy pre dieťa.držím palce! 🙂
@andreasiskova3 Toto, čo píšeš o synovi, mi veľmi pripomína mňa v takom veku. Tiež som bola také tiché, pokojné dieťa, ktoré sa najradšej hralo samo, nevyvádzalo. Chýbyli mi také základné schopnosti: nenapadlo ma pozdraviť, nedokázala som ľuďom blahoželať k narodeninám napríklad, nepozerala som sa im do očí. S deťmi som to nevedala ani ma to s nimi nebavilo, radšej som bola sama alebo s dospelými. Bavili ma encyklopédie, odborné knižky vždy o nejakej téme, chvíľu to boli huby, potom zvieratá, autá a podobne. S autíčkami som sa celkom hrala, hoci niekedy som im len kolieska roztáčala, ale napríklad bábiky a ďalšie "typicky dievčenské" hračky ma vôbec nebavili, ba priam ma odpudzovali. Nejaké afekty boli, ale nebolo ich v tomto skorom veku nejako veľa. A tiež sa u mňa s vekom výrazne zväčšil rozdiel medzi mnou a ostatnými - hlavne v puberte to bolo extrémne markantné, ja som bola stále akoby " malé dieťa", ziatiaľ čo moji rovesníci sa menili, dospievali.
Inak, ľudia s poruchou autistického spektra sú strašne rozmanití, niektorí sú pasívní takmer bez problémov, iní naopak hyperaktívni, alebo aj agresívni. Ak je v tvojom okolí dieťa s autizmom, ktoré je iné ako tvoj syn, nemusí to znamenať, že tvoj chlapec nemá AS. Všeobecne sa hovorí, že existuje 5 typov sociálneho správania u ľudí s poruchou autistického spektra: http://www.asperger.sk/články/populárno-náučné/...
Naozaj by som na tvojom mieste absolvovala diagnostiku: ak sa to nepotvrdí, budeš mať kľud. A ak zistíš, že má AS, budeš vedieť, na čom si, ako chlapca rozvíjať v sociálnej oblasti. Hlavne nečakaj do puberty, ak má naozaj AS, vtedy si začne uvedomovať, že je iný a začne sa tým trápiť.
aj nasa je to poslusne dieta, ktore nam casto zavidia, ale ked chyti amok tak to potom stoji za to, vtedy ma akusi svoju sklenu gulu do ktorej sa uzavrie a "neprijima ani obraz ani zvuk", ja si najma vtedy pripadam ako najneschopnejsia matka, lebo musim naozaj zvysit hlas aby ma vobec zacala vnimat, posledne tyzdne nacvicujeme pozri sa na mna, teraz uz aspon na nejaky piaty siesty krat aspon trosku sa snazi ma zachytit pohladom, lebo viem ze vtedy ma je schopna ako tak vnimat, ale ked sa jej opytam co som povedala, ona vobec nie je schopna ani naznakom zreprodukovat co som povedala, toto neroprodukovanie nie je casto schopna urobit ani v normalnom stave
ale inak musim povedat, ze ona je take to zlate dieta, ktore zase rado zablahozela, rado pozdravi, samozrejme ked ju vyzvem (ale zase uprimne je na to primala aby toto este zvladla) ale fyzicke prejavy typu objat, dat pusu do velkej miery odmieta a casto ma pocit ze je to naozaj s odporom ked sa na nu niekto nahodou vrhne trebars na ihrisku
kamaratov ma, su to vsak deti mamickiek s ktorymi sa ja pravidelne rozpravam na ihrisku, ale toto tiez beriem ze na taketo socialne zrucnosti je este primala
@babulina ja som tiež ešte nič nehovorila manželovi, lebo sa bojím , že si bude myslieť, že som paranoidná 😖. Stále chodíme po doktoroch, raz gastro, potom alergo, potom zas vyšetrenie na reflux, potom kožný a krčná.....Ale zaujimavé je , že všetko sa lepí iba na Samka, Davidko nemá absolútne žiadne zdravotné ani iné problémy ( chválaBohu).
Už si začínam myslieť , že som neni v poriadku ja 😀
@luba_heinzlova ďakujem za podporu, Ty vieš najlepšie o čom rozprávaš, keď to máš. A teraz si na tom ako? Keď si už dospelá, prejavuje sa to ešte , alebo sa to nejako utlmí vekom , alebo čo? Pociťuješ aj teraz nejaký rozdiel?
@andreasiskova3 Celkovo môže mať taký aspergerov syndróm (aj iná porucha auti. spektra) rôzny priebeh, u niekoho sa to v puberte zlepší, niektorí zostanú rovnakí, u niektorých sa to dokonca aj zhorší. Ja som patrila medzi deti, ktoré sa v puberte zhoršia: u mňa to bol strašne veľký regres, dovtedy som bola celkom dobré dieťa, hoci iné, ale potom to začalo byť fakt zlé: afekty, depresie, rituály, úzkosti. ALE ja som nebola diagnostikovaná. Uvedomovala som si veľmi dobre, že som iná ako ostatní, že kopec vecí neviem, hlavne sociálne, ale nevedela som prečo. Začala som sa obviňovať, myslela som si, že som nejako zaostalá (hoci IQ som mala dobré). Preto všetkým rodičom s podozrením na PAS radím nečakať, čím skôr sa začne s dieťaťom pracovať, tým lepšia prognóza. Samozrejme, dá sa zvládnuť ja bez diagnózy, ale je to ťažšie, hovorím z vlastnej skúsenosti. U mňa sa v puberte rozvinula aj depresia a úzkostná porucha, tak o to to potom bolo ťažšie. Diagnózu som dostala až v dospelosti. A v dospelosti sa to potom aj zasa hodne posunulo dopredu. Urobila som vysokú školu, a teraz chcem začať robiť osvetové aktivity práve o poruchách autistického spektra.
Asperger je podľa mňa hlavne iný typ myslenia a ten mi zostane navždy, ale naučila som sa s tým žiť. Stále sa prejavujem do istej miery odlišne, niektoré veci nechápem, vnímam svet inak atď, ale beriem to tak, že ľudia, ktorí to pochopiť chcú, to pochopia. A o živote s AS píšem sem: http://psychologie.cz/serial/zivot-s-aspergerov... a sem: http://www.tyzden.sk/casopis/2010/51/cudzincom-...
@andreasiskova3 necitala som odpovedene, ale podla mna asperger ako vysity. ale uricite by som si to overila u kvalifikovaneho odbornika
@andreasiskova3 ak si myslíš, že vás to niekde posunie, choď na tie vyšetrenia. mne sa však zdá, že dnes musí mať každé dieťa nejakú nálepku: ADD, ADHD, Asperger.....
Ako som už písala, niečo podobné prežívam aj ja so synom už 18 rokov. Nekomunikatívnosť, zamyslenosť, zábudlivosť, nespoločenskosť....... môj syn, nielenže sa nezdravil, ale ľudom ani nedokázal (nevedel) vykať. aj v škole učiteľkám tykal dlhú dobu. doteraz nechodí von, nemá kamarátov, vystačí si sám. psychologička nám povedala, že ho máme rešpektovať takého, aký je. jednoducho jeho život dnešných mladých nebaví, nerozumie tomu, čo robia. radšej sa zavrie do izby a pracuje. viem, že je iný, ale zvykli sme si. aj búrlivé nálady ho prešli a vlastne mal ich len vtedy, keď som na neho tlačila. teraz tomu nechávam voľný priebeh a snažím sa ho rešpektovať. je cieľavedomý a uvidím, ako sa zmení na VŠ. (Inak aj dcéra bola utiahnutá a až na VŠ začala vyhľadávať spoločnosť). Držím ti palce.
@andreasiskova3 Rado sa stalo 🙂
@renab To, že sú to "nejaké nálepky" je tvoj názor, na ktorý máš právo a ktorý rešpektujem. Ja však mám diagnózu Aspergerov syndróm a tak chcem ponúknuť pohľad z inej strany: celé roky som si uvedomovala, že som iná ako ostatné deti a nevedela som prečo. Veľmi ma to trápilo, kleslo mi sebavedomie, začala som sa považovať za menejcennú, prišli depresie, úzkosti, vyhýbanie sa spoločnosti a podobne. Roky mi trvalo, kým sa mi to podarilo akosi prekonať a zžiť sa s tým. Diagnóza pre mňa bola vyslobodením, pretože som si uvedomila, že to nie je moja vina, ani vina mojich rodičov, ani nikoho iného, že som sajednoducho narodila s touto poruchou. Bodka. Preto chcem šíriť osvetu práve o Aspergerovom syndróme, aby ostatné deti dostali diagnózu skôr a nemuseli si prejsť týmto peklom ako ja.
@renab ja nepotrebujem ,,nálepku,, len chcem vedieť ako reagovať, lebo veľa krát sa mi zdá , že reagujem nevhodne. Väčšinou keď na neho z nejakého dôvodu nakričím a potom vidím, že ho to veľmi trápi, že nedokáže urobiť to čo od neho žiadam.Zavrie sa do izby a tam plače. A rozoznám plač z trucu a plač z bezmocnosti. Otázka znie - nechce sa mu, je lenivý alebo jednoducho to nedokáže. Nechcem mať zbytočne vysoké nároky a stresovať ho. To je všetko.
@luba_heinzlova @andreasiskova3 však preto som napísala, že ak ťa to má niekam posunúť, tak choď. Nie som proti, aby boli deti diagnostikované, len sa mi zdá, že je toho ako kiahní, že každá aj najmenšia odchýlka je už vnímaná ako problém.
Poznám dieťa, ktoré má Aspergera a im terapie a pomoc psychológa veľmi prospeli. 🙂
Urob to, čo ti srdce káže, aby si si to neskôr nevyčítala. Ako som napísala už vyššie: držím palce. 😉
@luba_heinzlova čítam, čítam, ako keby to bolo o Samkovi. Úplne som ho tam našla. Aspoň viem, že je ,, kompletný,, akurát tak inak vníma určité veci. Super, dík 🙂
@luba_heinzlova ešte jedna otázka : Píše sa táto diagnóza aj do zdravotnej domunetácie, alebo si to môžeme nechať pre seba?
@andreasiskova3 Som rada, že pomohlo. "Kompletný" určite je, o tom nepochybuj a nenechaj sa zneistiť ľuďmi s hlúpymi komentármi, nevedia o čom hovoria a im samotným chýba empatia (z čoho obviňujú nás, aký paradox🙂. Mám ešte dva tipy: 1. webovka http://www.asperger.sk/ rozbehla to nedávno jedna mama chlapca s vysokofunčným autizmom a ja som sa k tomu veľmi rada pripojila, pretože sa mi to zdá ako veľmi užitočný projekt . Už sú tam aj nejaké články, tak možno ti tiež budú pripadať prínosné. 2. veľmi pekná knižka o AS je táto: http://obchod.portal.cz/produkt/aspergeruv-synd... Autor robí už dlhé roky s aspergermi a má pre nás veľké porozumenie. Podľa mňa je veľkým prínosom, že je kniha písaná s pochopením pre naše zvláštne prejavy.
A k tvojej otázke sa, žiaľ, neviem vyjadriť. Ja som tú diagnózu dostala až v dospelosti, takže u mňa to už bolo "len" pre moju informáciu, nepotrebovala som to kvôli integrácii do školy, alebo nejakým sociálnym výhodám pre handicapované deti a pod. Myslím, že ti v tejto veci skôr budú vedieť poradiť na diagnostike. V každom prípade, ak sa dg. potvrdí, určite by som o tom komunikovala so školou, aby mu vypracovali individuálny plán vzdelávania a podobne. Viac info o vzdelávaní aspíkov v normálnych školách je v tejto knihe: http://obchod.portal.cz/produkt/zaci-s-poruchou...
@luba_heinzlova - niektoré znaky, ktoré píšete sedia aj na mňa. Zablahoželať niekomu zablahoželám, ale nedokážem sa mu kuknúť do očí. Mám 19, ale stále sa cítim ako malé dieťa. Mám jednu o 5 rokov mladšou kamarátku, s ňou si rozumiem viac ako s mojimi spoložiačkami, s ktorými si nemám nič povedať. Aj správanie je skôr ako u 1malého dieťaťa. Niektoré veci chápem dobre, niekoré vôbec. Mámvam také stavy, že ma všetko rozúri a nedokážem sa ovládať. S nadväzovaním nových známostí mm tiež problém. Raz som mala mať stretnbutie s jedný,m chalanom s pokecu, mala som m udať nafukovací balón, ale jednoducho som nedoázala ísť za ním. V Júli idem za kamarátkou ,s ktorou si už takmer dva roky píšem. Na jednej strane s ateším, na druhej mám strach.
@andreasiskova3 - Držím Vám palce
@lussy23 Tu je jeden test, na ktorom si dospelý človek môže vyskúšať, ako blízko je k autistickému spektru: http://www.wired.com/wired/archive/9.12/aqtest.... Inak, autistické rysy sú aj bežne rozptýlené v populácii. Ak si niekto nájde pár autistických čŕt, ktoré na neho sedia, nemusí mať hneď AS. Ak mu ale tieto rysy zásadne zasahujú do života, obmedzujú ho, bránia mu nadväzovať vzťahy a pod. je dobre nechať sa diagnostikovať.
@luba_heinzlova - nie je také niečo aj v slovenčine? Anglicky neviem a prekladač zle prekladá.
@luba_heinzlova odklikla som odpovede podľa toho, ako som si myslela ,že to Samko cíti a vyšlo mi 42, ale netuším čo to znamená . To je asi dobré, nie?
@andreasiskova3 Ahoj čítala som si uvedenú tému aj ja mám tak trochu iné dieťa a synovi som to urobila ja tak isto ako si to napísala aj Ty a môjmu vyšlo skóre 28 keď som si dala preložiť stránku písali tam že skóre vyššie alebo rovnajúce sa 32 je na pováženie nakoľko ale test nie je smerodatný na stanovenie diagnozy AS treba zájsť k psychologovi
@andreasiskova3 Test bol vymyslený pre dospelých a u nich sa pri výsledku nad 32 sa odporúča absolvovať diagnostiku. Neviem teda presne povedať, nakoľko relevantné sú tie výsledky u detí. V každom prípade, 42 je dosť vysoký výsledok, tak by som tú diagnostiku asi absolvovala. Viac o tomto teste a výskyte autistických čŕt v populácii je tu: http://www.asperger.sk/články/odborné-veda/výsk...
Inak, môj výsledok je 37 🙂
@luba_heinzlova fúha, tiež dosť asi. Ale ako vidím, tak si úplne v pohode baba 🙂 . Čo tam po číslach. Ja ten test neberiem vážne. Spravila som ho len tak, zo zvedavosti skôr. Už nad tým radšej ani nerozmýšľam, počkám si na to , čo povie psychologička.
Dnes 3 hodiny u psychologičky. Nedozvedela som sa nič nové. Skonštatovala, že má síce trochu iné chovanie ako deti s ktorými sa stretla, ale že veď každý sme nejaký. Robil aj IQ test s výborným výsledkom. Vraj nadanie na hudobnú a matiku. Ale inak že je v pohode. Že ak by to bol AS , tak len taký ľahký. A že veď papier ho aj tak nezmení. Nemám ho nútiť niekam chodiť, že ho to stresuje. Ale prečo ho to stresuje, to sa nevyjadrila. No tak toľko viem aj ja. Som z nej tak trochu sklamaná. 😖 Dúfala som , že mi pomôže trochu nahladnúť , čo sa odohráva v jeho hlave ,keď je taký vystresovaný z ľudí. Ešte mi sľúbila, že sa skúsi spojiť s jednou psychologičkou, tu na okolí ktorá pracovala s autistickými deťmi, že mi potom dá vedieť. Ani nemám chuť už na ďalšie stretnutie, lebo tak sa mi zdá , že si myslela, že som paranoidná. Ale veď aj keď vylúčim AS, tak vidím, že má nejaký blok. Manžel si tiež myslí, že malý nie je celkom OK. Tak to tuším ostáva len na nás doma 😒
@andreasiskova3 buď rada, že sa nič nepotvrdilo a malý má veľmi dobré výsledky. psychologička ti mohla síce odporučiť nejaké metódy, ako ho postupne začleňovať medzi ľudí, ale ak mám hovoriť zo svojej skúsenosti, u nás nič nepomohlo, len ho rešpektovať. bude to pre vás určite zo začiatku náročnejšie, ale postupom času si zvyknete a aj synček sa určite trošku zmení. držím palce, teš sa, že máš šikovného syna. 😀 😀 😀
Vidím, že je dosť takýchto detí, čo má nejaký problém. U nás v okolí je jedno autistické dievčatko, ale to je niečo úplne iné ako Samko. Preto som z toho trochu zmätená teraz. Ale nevadí, radšej podstúpime vyšetrenia, veď sú bezbolestné, ako keby som si potom niečo vyčítala.A ako prebieha také vyšetrenie?