Je to šikanovanie mojej dcéry, alebo som len príliš citlivá?
Ahojte Maminy. Moja dcéra ma 7r, ide do druhej triedy. Ma sesternicu, ktorá je povedala by som “dominantnejsia”. Sestra mi jej dcéru pravidelne nosi domov aby sa s tou mojou pohrali. Nevadilo by mi to keby som viac krát nepočula ako jej rozkazuje, poučuje, nechce sa s ňou často hrať. Občas to počujem sama, niekedy sa mi sťažuje dcera na to. Verím jej pretože to sledujem. Raz sa dokonca stalo že moju natacala na mobil aby vyslovovala nejake smiesne slova a potom sa na tom zabávala. Naposledy som počula ako sa “hrali” a ona mojej hovorila ze musí ostať stať, že si nemôže sadnúť lebo ona je tam vedúca a že ona o tom rozhoduje, a keď si sadla tak ju vykricala že či nerozumie čo povedala. Sú rovnako staré. A keď ich napomenutím tak sa tvari že to nie je pravda, že to je vina tej mojej. Proste maly manipulátor. Aj pred jej mamkou to vždy zahra na neviniatko.
Je to pre mna ťažko riešiteľné pretože každá matka si vidí to svoje dieťa v dobrom a ja neviem čo mám tobit. Veľmi ma trápi že moja dcérka trpí. Často mi doma plače, niekedy ani nechce aby k nám chodila. Ja si so sestrou rozumiem ale ona na ňu nedá dopustiť, je to jej vytúžene dieťa po dlhých rokoch snaženia, jedináčik.
Baby poraďte ako to riešiť s chladnou hlavou.
Rozmýšľala som že sa so sestrou porozprávam ale myslím si že nepochodim ona ma jedinú pravdu, ti svoju.
Zatiaľ to robím tak že keď chce svoju poslať k nám tak si vymyslím že niekam ideme. Ale nedá sa večne vyhovárať. Alebo to nechať na tých deťoch, nech si vybudujú svoje postavenie medzi sebou samé? Nemiešať sa do toho?
Keď moja je taká tichšia, necha si skákať po hlave a vidím že je jej to ľúto...
@oli18 Podla mna bol tvoj komentar o tom ze treba dieta nechat same nech si vyriesi problem, velmi nespravny. Ved najdolezitejsou ulohou rodica je vychovavat svoje dieta. Sledovat ho, co robi, ako robi, ako sa mu dari. Pomoct, povzbudit, pochvalit, pokarhat. Toto je jediny sposob ako sa dieta moze ucit. Ponechane same na seba sa mozno nieco nauci, ale ani zdaleka to nebude dostacujuce a pravdepodobne nie spravne.
Citala som ze najvacsia chyba ktoru rodic moze urobit je pomoct dietatu s problemom ktory dokaze vyriesit same. Uplne s tymto suhlasim ale autorkyna dcera uz za nou prisla s tymto probemom lebo to asi sama nevie vyriest. Autorka sem napisala lebo sa potrebuje poradit ci zasiahnut alebo nie, ak zasiahnut akym sposobom. Podla mna je toto ukazkovo spravne vychovanie deti.
@andreatytler mas pravdu. Je to úplná blbosť. Potom je to vláda silnejšieho. Slabších treba v spoločnosti ochraňovať
Tu situaciu s parkovanim ja vydim tak ze autorka nam ukazala ako sa da potencialne agresivna a konfliktna situacia spacifikovat a nenechat prerast do konfliktu.
Ak na mna niekto krici, nemusim hned kricat spat. Naopak, tym ze sa usmejem mu ukazem ze jeho kricanie nie je spravne. Mozno ten pan si tym uvedomil ze to prepiskol a zahanbil sa.
Mne sa uz par krat stalo ze som videla nieco nespravne a ozvala som sa, velakrat s hnevom. Dotycna osoba mi v klude situaciu vysvetlila a ja som sa ospravedlnila. Ak by na mna zacali miesto toho kricat, asi by k vysvetleniu nedoslo, lebo ked ludia kricia, nepocuju sa.
Nie, moja je tiez domina, ale ked vidim nepravost, viem ju zjazdit aj pred ludmi. Je to chyba jej matky. Pokial si s nou nevie spravit poriadky, vy sa separujte. Jasne, ze su aj taketo deti, vypocitave a zakerne, ale ty si spravila uz tu chybu, ze si priamo nevstupila k nim do izby a nezakrocila tak, aby si jej vysvetlila, kde je sever, aby to dobre pochopila. Toto nie je navsteva, co by bola vitana a prijemna. O vsetko ostatne, ked si mas robit starosti, tak nech ti to aj financne vynahradia. Alebo separacia a bodka.
📌
Je ti prednejšia sestra ako tvoje dieťa?? Váš vzájomný vzťah? Véd vidíš, ze ona nič nevidí, len tu svoju podarenu dcerenku. So sestrou by som sa vážne a rázne porozprávala a svoju dceru sa naučila brániť,nech si nenechá skákať po hlave. A keď je ta mala u vás, toto by som jej vo vlastnej domácnosti teda nedovolila. Bud sa budú hrať normálne a nie taketo zakernosti. Tvoja dcérka má iba teba, v tebe hľadá oporu a útočisko. A ze sestra ma vytúžené dieťa? No a? To ju oprávňuje aby si jej aj ty ustupovala na úkor svojho dieťaťa? Nerob to. Si milujúca matka, bud aj silná matka.
Citala som uz viacere tvoje prispevky. Urcite by som povedala tej dcere od tvojej sestry viackrat o jej chovani, co si myslim a co od nej ocakavam, a co sa stane, ked to a to a tvojej sestre by som povedala, ze veci sa maju tak a tak, pre jej dceru nie je kamaratka tvoja dcera, robi jej zle a sekla by som s tym. Povedala by som svoj nazor. Naco budes zatazovat ako seba, tak aj svoju dceru. Je to nezmysel. Este by som jej vyjadrila svoje sklamanie nad jej vychovou a to by bola dorazka. Povedz, co si myslis a oslobod sa, odputaj sa. Nechapem, preco si pod jej vplyvom, naco na nej lipnes.
@vierkainka nie je mi prednejšia sestra, asi si necitala všetko lebo inak by si vedela že som si tu prišla pre rady. Najlepšie od niekoho kto podobnú situáciu riesil alebo sa vo vzahoch vyzná čiže sociológ alebo psychológ. Sestru neospravedlňujem, týmto opisom som chcela poukázať na správanie malej a prečo asi tak je.
@andreatytler ano, on si to podla mna aj uvedomil, moment prekvapenia nastal už ked som sa mu pozdravila, on totiž čakal že sa mu budem vyhýbať. Ale nestalo sa, ja som sa naňho tesila.
@kassandra25 ďakujem, mnohé ale nechápete úplne situáciu, nie som pod nikoho vplyvom, ani nenechavam dcérke ubližovať, dobre by bolo keby si si prečítala ešte raz názov témy, ten hovorí za veľa. Každý vidíme občas skreslene hlavne ak sa jedna o takú vec ako aj deti, každá vidíme to svoje ako neviniatko a to ktorému je krivdene, snazim sa opísať tu situácie z ktorých by bolo jasne či sa naozaj koná krivda alebo som len ja zaujatá voči sestrinu malej, alebo je to medzi deťmi ešte v unosnej miere a ja preháňam alebo je môj pocit správny a mala by som zakročiť
Ved to sama vidis preboha, ako to je. Nie? Tvoja dcera tam nechce chodit, nechce travit so sesternicou cas, ak by tam chcela byt, tahala by sa tam, zrejme by si toto vsetko sem nepisala, diskusiu nezakladala
@kassandra25 nie je to rok, zakročila som v tej chvíli, moju k ním nepustam a keď chce ísť ona k nám tak sa mi darí vyhovárať sa ako dočasne riešenie. Ja nechápem zas načo tu dommna útočíte čo ja nechávam na svojom dieťati páchať keď to tak nie je.
Keď si prečítame tvoj príspevok je tam napísané medzi inými aj nasledovné: "Veľmi ma trápi že moja dcérka trpí. Často mi doma plače, niekedy ani nechce aby k nám chodila. Ja si so sestrou rozumiem ale ona na ňu nedá dopustiť, je to jej vytúžene dieťa po dlhých rokoch snaženia, jedináčik... Rozmýšľala som že sa so sestrou porozprávam ale myslím si že nepochodim ona ma jedinú pravdu, ti svoju.
Zatiaľ to robím tak že keď chce svoju poslať k nám tak si vymyslím že niekam ideme."
Takže.
1. Tvoja dcéra Ti často doma plače, lebo nechce, aby jej sesternica k vám chodila.
2. Ty si rozmýšľala, že so sestrou s porozprávaš, ale si myslíš, že nepochodíš, lebo ona má svoju pravdu.
3. Vymýšľaš si, že niekam idete ak chce tú svoju poslať k vám.
4. máš pocit, že na teba sa tu útočí a že tvoja situácia je tu nepochopená
Popieranie je veľmi silná obranná stratégia.
Tú psychologičku potrebuješ v prvom rade ty ak nie si schopná vidieť čo sa u vás deje a pýtaš sa: Je to šikanovanie mojej dcéry alebo som príliš citlivá?
Alebo pokračuj, čo poznáš. A považuj za cnosť hodnú nasledovania, že sa konfliktom na hony vyhýbaš.
@mandala77
1. Neprišla som tu pre výčitky
2. Moju situáciu dočasne riešim ale viem že to nie je najlepšie riešenie
3. Vďaka tejto diskusie som sa utvrdila že to nie je dobre, a že netreba to nechať tak, podľa viacerych je to za hranicou (aj keď je tu aj pár názorov takých že je to v poriadku)
4. Keby som si myslela že je to v poriadku a chcela nechať tak, nezakladám diskusiu
5. Vzala som si z tejto diskusie toto:
a. musim zmeniť svoje správanie
b. porozprávať sa so sestrou (nadväzuje na a.)
- nech dohovorí svojej dcére
- ak to nepojde, ukončiť kontakt
c. dcérke ukázať na modelových situáciách ako ma reagovať.
Padlo tu ešte niečo ako zakročiť hneď (čo som urobila-krátkodobý efekt) alebo vysvetlit neteri (myslím si že to je úloha rodiča), alebo že sa mám hrať s nimi (čo sa stále nedá)
Nikde nepíšem že za sestrou nepôjdem, píšem že si myslim že to nebude mat zmysel, ale môžem sa mýliť. A ešte nemám pocit že moja situácia je nepochopená, mnohé to pochopili hneď, akurát mi je smiešne že musím niekoľkokrát vysvetľovať to iste. (Že nesedim v kúte so zatvorenými očami ale situáciu riešim, no chcem ju vyriešiť čo najlepšie)
Tak ty sa bojíš narovinu porozprávať s vlastnou sestrou s ktorou máš údajne dobrý vzťah, bojíš sa poriešiť vlastnú malú neter, keď si svedkom jej nevhodného spravania a co čakáš od svojho dieťaťa, čo od mala tento tvoj bojazlivy prístup nasáva? Jediná rada tu je, prestať sa báť postaviť za svoje dieťa, slušne ale jasne nastaviť hranice a dcéru naučiť tiež trochu asertivite, lebo tieto dominantné typy si VZDY vyberajú na svoje manipulácie slabších jedincov, ako je tvoja dcera, čo si nechajú skákať po hlave a potom v tichosti trpia.
Vnimas seba a sestru ako rovnocenne? Aj vasi rodicia mali k vam obom rovnaky postoj?
Prave tam vidim "zaklad", ktory ide cez vas dve ns vase deti, sesternice.
Neviem, mozes sa mylit.
@sidicek pane bože, ja sa jej nebojím, ani sestry, ani malej. Z nás dvoch som ja ta čo ma väčšie ústa.
Viem, práve teraz zapieram, čo je další zásadný problém.
Ahoj, ešte som si prečítala nové príspevky od teba a s tým parkovaním... Nejako to moc prežívas, že si sa na neho tešila. Taká hra kto z koho. Vôbec to nechápem. Ja by som mu otvorene povedala stop a o 2 minúty by som na neho už zabudla. Nezdá sa mi to ako prejdenie situácie s úsmevom, ako sa snažís povedať. Ale nebudem ťa presviedčať, mne je to v podstate jedno. Len sa mi zdá, že klames samu seba...
Tak som si dočítala nejaké tvoje reakcie a teda len ma utvrdili v tom, ze sa bojis konfrontácie a schovávas sa za akýsi nadhľad. Co si napr. vtedy povedala sestre, keď tvrdila ze sa pekne hrajú a mala sa určite už dávno pýtala domov? A ak sa cítiš OK, keď na teba vieska cudzí chlap, ešte k tomu nepravom... no je to tvoj život...
V pohode baby, to je váš pohľad, ja som si tu prišla pre rady a nebaví ma opakovať dookola to isté. Vzala som si z toho to čo som písala vyššie, to je pre mňa podstatné, viac nemám o čom.
Zaujimave je ako vnimavo a empaticky sa stavias k sestre a jej dcere (jedinacik, vytuzena, kazda mamka vnima to svoje dieta dobre). Skus presne tento postoj zaujat k sebe a najma k svojej dcere. Proste si to v hlave mozno aj ked nasilu predstav naopak. Moja dcera je vytuzena, milovna, nikto ju nebude ponizovat ani v ramci hry. JA SOM TU PANI a aj ked tomu parkovaciemu ujkovi ukazes prostrednik aj toto moze byt spravna reakcia. Spravne je to, co je dobre pre tvoju malu a teba samotnu nie ako sa na teba pozeraju ostatni ci znami ci neznami, to neriesim. Drzim Vam obom palce, myslim, ze si na dobrej ceste, ked sa nad tym zamyslas, nezabudaj, ze ta naj je tvoja dcera, sesternica ma svoju mamku, pre ktoru je ona naj.
Ja mám toto isté. Sestra nedopustí nič na svoje deti. Oni sú najlepší, najkrajší, najmúdrejší a moji vždy tí horší.
Pana beka baby, ja zasnem... Tato diskusia je autorkyn kompletny psychologicky rozbor...
Ako sa tvoje dieťa správa v spoločnosti iných detí??
@jankapepe s inými deťmi sa hra “normálne”. Aj s cudzími deťmi sa rýchlo skamaráti.
Nie je to citlivá téma, nie je na tom nič také katastrofálne ako opisujes. Ty sa neozveš, echas to v takomto stave a čakáš že seszmtra to vyrieši. A tvoja dcéra sa správa rovnako, kopíruje tvoju nepriebojnu povahu, lebo pre teba je toto citlivá téma.. Miesto toho aby ste sa obe ozvali, urobili niečo, tak čakáte. Na zázrak. Neviem prečo keď sa pozeráte ako sa správa tak sa neozveš ty... Je tu kopa diskusii o ublizovani medzi deťmi, o tom ako rodič nezasiahne keď jeho dieťa ubližuje niekomu. Skus nájsť. Vždy len odpor funguje. Jedine a naozaj jedine co sa môže stať ak sa postavis a povieš neterke že takto sa nesprávame, je ze sa sestra zdvihne a odíde s nou. A dcéra tvoja si uvedomí, že toto si nemusí dat, aj mama sa ozvala. keď sa bude vyhovárať, tak jej normálne povieš aby nevymyslala, že ste videli co sa dialo, aké vykrucacky a neviniatko? Mala by som kopu príkladov, nechce sa mi to vypisovať. Mali sme aj my takúto kamarátku, moja by sa s ňou aj hrala ale tie cirkus stále.. Odišli sme dlmkv s prestali sa postupne spolu hrať. Po pár rokoch to prešlo a hrajú sa zase. Proste nie každý a vždy musí s niekym vychádzať. Sú deti submisivnejsie a aj moja dcéra k nim patrí, a keďže to viem tak od začiatku ju učím sa brániť tým ze keď ti niekto robí zle odid, nehraj sa s nimi a keď ti nietko ubližuje, čo hlavne jasle/škôlka bolo sem tam.. Tak vráť. Na deti co sú takéto dominamtne funguje odpor dobre. Uvidím ako bude, keď bude väčšia...
Ešte im nejaké normslne hry môžete vymyslieť aj vy.
@simca06022011 ďakujem za rady, už v úvodnom príspevku píšem že ju napomínam.
Ja zase nemam rada ked niekomu nieco vadi -co robim a dusi v sebe a nepovie mi a vnutri to vrie ako voda pod škridlou a navonok sa tvari ze vse je ok no ja citim tu faloš a ten hnev a ako to v tom hrnci buble no neviem prečo iba citim ze to je negativne voči mne. Ja mam rada priamost a ked sa veci pomenuju aj Keby bol konflikt vyčisti sa vzduch a na stane zmena. Ty stale vravis ze to nic neurobi Keby si sestre povedala o co ide. A ako sa mà ona citit ked ju budes teraz falošne odmietat? Vyhybat sa. Ked Mozno by aj dcere dohovorila ze ked chce byt u vas mà byt na sesternicku milà. Tym ze to zameties pod koberec nic nevyriesis. Este budu tske baby v skole v robote a tvoja dcera bude ticho trpiet? Ty ju svojim chovanim musis naucit ze nie vsetko sa musi tolerovat a ze treba byt otvoreny a konflikt riešit nie ignorovat.