Prečo dieťa odmieta chodiť do školy?
Zdravím Vás. Stretli ste sa niekto so situáciou, že vaše dieťa nechce chodiť do školy, spustí plač pred školou, nechce vstúpiť do budovy školy samo, nevie ísť do školy sama bez babky alebo rodiča i keď je už štvrtáčka? Takto to ťaháme už 2.rok, dieťa musí prevziať každé ráno učiteľ, inak do školy nepôjde. Je to strach z odluky od rodiča, problém v škole, zlé zaobchádzanie s dieťatom zo strany iných spolužiakov? Po príchode do školy a prevzatí učiteľom sa dieťa po chvíli utíši, prestane plakať, je hravé, spoločenské, priateľské, v škole aktívne. Ale prečo nevie vstúpiť do školy bez plaču, keď v priebehu vyučovania sa to dieťa zmení a je veselé? Verím, že tu nájdem niekoho, kto má podobnú skúsenosť a bude nám vedieť pomocť. Navštevujeme aj psychologickú poradňu, no zatiaľ nevieme, čo v tom je a ako tento stav zmeniť. Ďakujem za rady.
Fúha veľmi zvláštne, najmä keď je už 4tačka, nepoznám dieťa čo by toto robilo okrem pár slzičiek v prvej triede, nejaké vyšetrenie u neurológa ste neabsolvovali? lebo naozaj nieje to normálne toto robiť, či daka iná diagnóza nebude, je to už veľké dieťa čo musí všetko chápať a ak nechápe no neviem riešila by som to s doktormi, držím palce
@asturia26 my sme toto presne mali tiez, od polovice druheho rocnika, dokonca sa nam syn zacal v skole pocikavat, tiez place, sceny, nechcel vkrocit do budovy. A nakoniec pekne vysvitlo, ze nam ho sikanovala triedna ucitelka a kedze deti videli, ze u nej ochranu nikdy nenajde, pustili sa do neho aj vacsina z nich. V polovici tretieho rocnika prestupil do inej triedy, z vecera do rana skoncilo pocikavanie a vsetko je v poriadku. Teraz si bucham hlavu o stenu, ze som stale verila, ze to nemoze byt take zle, ze by zena - matka nemohla takto psychicky nicit dieta, ze je mozno syn precitlively.... mali sme zistovat veci hned. A tiez nam na zaciatku stale opakoval, ze nic sa nedeje, vsetko je v poriadku. Skutocne sa riadne s nim porozpravajte, vsimajte si detaily, ton hlasu, ako to hovori, vsetko.
Nečítam komenty, ale určite riešiť so psychológom. Nech sa porozpráva s dieťaťom medzi štyrmi očami, možno sa dozvie niečo, čo vy neviete. Vidím to na šikanu, ale ktovie.
@asturia26 ach,aj toto sa nam stalo,ked chodil do skolky vrestal,ze tam chodit nechce,ked zacal chodit do skoly,zrazu chcel chodit do skolky.Aj z druziny usiel,vsetcia ho nahanali po dedine,on velky smiech,haha nahanajte ma aj tak ma nedobehnete.
A druzinarka oci pre plac,co vsetko sa mohlo stat.Uz sme ho do druziny nedavali,chodila som po nho.Nastastie toto uz mame davno za sebou.
@anonym_cc7838 tiez ste to teda mali vesele, ja len pevne verim, ze toto obdobie coskoro pominie a v 5.rocniku sa uz osmely a bude chodit pekne sama do skoly. Dnes sa rozhodla, ze pojde bez placu do triedy a aj isla, uvidime, co bude zajtra.
Fúha veľmi zvláštne, najmä keď je už 4tačka, nepoznám dieťa čo by toto robilo okrem pár slzičiek v prvej triede, nejaké vyšetrenie u neurológa ste neabsolvovali? lebo naozaj nieje to normálne toto robiť, či daka iná diagnóza nebude, je to už veľké dieťa čo musí všetko chápať a ak nechápe no neviem riešila by som to s doktormi, držím palce
@zuzubb007 neurologa sme navstevovali kvoli bolestiam hlavy, ma za sebou aj magneticku rezonancou, ktora dopadla nastastie dobre, zostali nam vsak migreny :( Neurologicka nic zvlastne na nej nepostrehla
@anonym_cbcda0 a mali ste aj nejaké metódy ako pomôcť dieťaťu prekonať tie ranné stresové situácie? My už sme zúfalí, nakoľko už ani škola s tým nie je stotožnená, že vstupujeme do budovy ( od covidu dospelé osoby nemajú čo do školy vstupovať ). Ona je v triede veľmi obľúbená, má tam veľa kamarátiek, ktoré sa vždy, keď príde do triedy zgrupia a rozprávajú sa s ňou, objímajú ju, ale ani to nepomáha, plače, keď tam musí zostať.
@asturia26 Ani nie, prosto ju musel niekto zobrat dnu a zacali jej rozpravat nieco ( skolnik, ucitelka). Potom sa upokojila a po skole porozpravala, co zazila, co spoluziaci. Pre nu ten krok od rodica do budovy, kde uz rodic nebol, bol dllho tazky. V tom 3.-4.rocniku uz naozaj len po chorobe ci prazdninach. Od 5.rocnika v pohode, dokonca uz sama chodi do skoly odvtedy - jej rozhodnutie.
@asturia26 Podľa toho, čo opisuješ, to veľmi pravdepodobne nie je problém so školou, spolužiakmi ani učiteľkou. Skôr to vyzerá na úzkosť z odlúčenia od blízkej osoby, ktorá sa môže objaviť aj u starších detí, najmä ak zažili nejakú stratu alebo silnú emočnú udalosť. U nás sa to začalo približne v období, keď nám zomrela fenka, ktorú mala dcéra veľmi rada. Odvtedy sa u nej objavili bolesti brucha, vracanie a postupne strach z ranného odlúčenia.
Typické je, že ráno plače a odmieta ísť sama do školy, ale hneď po prevzatí učiteľkou sa upokojí, v triede funguje normálne, je veselá, aktívna, má kamarátky a po vyučovaní zvláda družinu aj cestu domov sama. To naznačuje, že nejde o strach zo školy, ale o potrebu bezpečnej dospelej osoby v momente odlúčenia.
Dôležité je dieťa netlačiť silou a nezľahčovať jej pocity vetami typu „už si veľká“, „nič sa nedeje“ alebo „musíš“. Pre dieťa je ten strach skutočný, aj keď nám dospelým sa môže zdať nelogický. Oveľa viac pomáha, keď jej dáme najavo pochopenie, napríklad: „Vidím, že sa bojíš, je to pre teba ťažké, ale verím, že to zvládneš. Prídem po teba ako vždy.“
Osvedčuje sa rovnaký ranný rituál – rovnaké slová, rovnaké objatie, rovnaký spôsob lúčenia. Dieťa potrebuje predvídateľnosť a istotu. Tiež je vhodné ísť cestou malých krokov, nie zo dňa na deň očakávať, že pôjde sama. Najprv odprevadiť k bráne, potom len ku vchodu, neskôr sa rozlúčiť skôr – postupne, podľa toho, ako to zvláda.
Veľmi dôležité je pracovať s odborníkom, ktorý sa venuje detskej úzkosti a separačným problémom, ideálne formou terapie, nielen jednorazových konzultácií. Často je potrebná aj spolupráca s rodičmi, aby sa dieťa cítilo bezpečne a podporene.
Pozitívne je, že dieťa má kamarátky, je obľúbené, v škole funguje a po upokojení je veselé – to sú veľmi dobré signály, že sa to dá zvládnuť. Chce to čas, pokojný prístup, veľa istoty a systematickú pomoc, nie nátlak. (generovaná odpoved)
ja mam problemy s 13rocnym, zacalo to minuly sk.rok, ked zvracal na hodine TV...odvtedy ma problem chodit na TV, do skoly, riesime skolsku aj klinicku psychologicku..on si uz nevolnost privolava myslienkami...ja uz som na prasky, vodime ho do skoly ako male decko, len aby tam isiel...lebo bol schopny sa v polovici cesty otocit a ist domov...zvazujem uz psychiatra, ze vraj su to uzkosti
@anonym_cc7838 je to velmi stresujuce, kazde rano sa hrozime, co zas bude. Stalo sa nam parkrat, ze utiekla ucitelke a bezala za nami. Zvlastne, ze do skolky a do 1.a 2.rocnika chodila bez problemov
@asturia26 ach,aj toto sa nam stalo,ked chodil do skolky vrestal,ze tam chodit nechce,ked zacal chodit do skoly,zrazu chcel chodit do skolky.Aj z druziny usiel,vsetcia ho nahanali po dedine,on velky smiech,haha nahanajte ma aj tak ma nedobehnete.
A druzinarka oci pre plac,co vsetko sa mohlo stat.Uz sme ho do druziny nedavali,chodila som po nho.Nastastie toto uz mame davno za sebou.