Ako si poradiť s pištiacou 1,5-ročnou dcérkou?
Ahojte, ani neviem ako začať, hádam tým, že sme s dcérou samé, rodičia su pracujúci a dosť zaneprázdnení, takže mi s ňou nemá kto pomôcť. Zožierajú na výčitky, lebo posledné týždne mám pocit, že nie som dobrá mama, že to s ňou nezvladam. Dcérka totiž väčšinu dňa prepiští. Nemyslím tým plač, ale skuvíňanie, pišťanke. Nič ju nebaví, pri každej aktivite vydrží asi 2 minuty, aj to hovorím veľa. Ona piští odkedy sa zobudí. Už v postieľke keď sa ráno prebudí začne pišťať a driapať sa von z postieľky za mnou. Zoberiem si ju k sebe, zase začne pišťať. Prebalujeme, prezliekame pyzamko, zase piští. Ideme do kuchyne, spraviť raňajky, hodí sa o zem s plače, lebo chce ísť na ruky. Ja už ju nevladzem nosiť na rukách stále. Spravím raňajky, povadíme sa za stôl, zase piští, že nechce jesť. Odíde do izby, s niečim sa chvíľu pohrá a zase začne, lebo už ju to nebaví. Toto je cely deň, pri všetkom čo robí. Snažím sa jej venovať, vysvetľovať, objímať ju, stále vytváram nejaké nové aktivity, všetko robíme spolu cez domáce práce, oddych, prechádzky vonku, ale akoby jej nič nie je po vôli. Ja už neviem čo robím zle, som z toho neustáleho pišťania a skuvíňania už unavená. Neviem ako ju zabaviť, neviem čo robiť lepšie aby aj ona bola spokojnejšia. Veľa krat jej od zúfalstva pustim Spievankovo a idem sa vyplakať. Už mi to tak hrozne brnká na nervy že dnes ráno som mala predstavu že som ju udrela, keď prvé čo bolo po zobudeni boli tie zvuky. Cítim že som vyčerpaná a neviem vo robiť aby sa to zlepšilo, aby bola pokojnejšia :(
@anonym_autor a otec dieťaťa je kde?
Ahoj, viem ako sa cítiš, lebo niečo podobné som zažila ja so svojim teraz už 5 ročným synom. Prvé 3 roky to bolo pre mňa veľmi náročné aj psychicky aj fyzicky. Mamičky, ktoré sa pýtajú kde je otec dieťaťa, tak u nás bol otec dieťa v práci. Keď prišiel, osprchoval sa, najedol a venoval sa dieťaťu, ale to bolo tak 1 hodinka denne, keďže potom už bol večer a syn sa išiel kúpať a spať. Píšeš, že rodičia sú pracujúci, takže Ti nevedia asi pomôcť. Máš to náročné ak si celé dni na dieťa sama. Avšak v záujme tvojho psych. zdravia skús niekoho poprosiť, či by k malej prišiel aspoň na 1-2hodinky, aby si si ty mohla oddýchnuť, príp. sa venovať niečomu inému, aby si aj ty mohla byť pokojnejšia, lebo keď si nervózna logicky je nervózne aj to dieťa. Tu na MK podporu nedostaneš, lebo všetky sú tu dokonalé matky, majú dokonalých mužov a dokonalé deti. Nevedia si predstaviť, že niekto má aj iné deti ako tie ich. Kamarátka mala v rovnakom čase dieťa ako ja a ona stíhala všetko, častokrát mi písala, že ani nevie že má dieťa, lebo jej dieťa sa v tom veku samo hralo, kam ho položila tam bolo, od narodenia jej prespalo celú noc, čo mňa pri čítaní jej správ privádzalo do čistého zúfalstva, lebo moje dieťa sa budilo za noc aj 5-6x na kojenie. tiež som mala pocit že som hrozná mama čo nič nestíha, je nervozna, frustrovaná, nevyspatá... a tým pádom mi dieťa celé dni pšiťalo a odratávala som hodiny, minúty, kedy už bude večer... vôbec som si rodičovskú dovolenku neužila... a nemám na ňu ani dobré spomienky keď sa začnem porovnávať s inými matkami, čo je ale to najhoršie čo môže byť... nikdy sa neporovnávajme lebo vždy tu budú supermatky a potom my, tie ktoré o sebe pochybujeme, či sme dosť dobré.. a ver si pre svoje dieťa tou najlepšou mamou!!! fakt je to veľmi náročné a kto to nezažil, nikdy nepochopí. Verím, že to časom bude už len lepšie a keď začne chodiť dcérka do škôlky budeš to vnímať už potom zase inak. Držím palce!
@anonym_autor to je asi taký temperament dieťaťa, niektoré deti sú uvrešťané, upišťané. Ber ju čo najviac von, má sa otepliť, tam ju viac vecí zaujme ako doma, kde to pozná. Asi si na dieťa sama, ale hádam, keď bývaš s rodičmi na hodinku denne postrážia a ty si choď zabehať von, alebo sa prejdi sama, choď si zacvičiť.
My sme to mali urcite obdobie so synom podobne. On pistal, ja som bola nervozna, z coho on pistal este viac. Zacarovany kruh. Urcite skus najst niekoho aspon cez vikend, aby si mohla vypnut aj ty. Mne pomohlo zmenit prostredie, isli sme na vikend na vylet. A nevidim vobec, ale vobec nic zle na tom pustit dietatu Spievankovo a aspon pol hodku si oddychnut. Vonku je teraz aj zle pocasie, ked bude slniecko, zlepsi sa nalada aj vam obom.
Moja dcéra bola presne taká že som nevedela o nej. Sama sa hrala. Tichá a dalo sa s ňou všade chodiť lebo bola pohoda. Potom prišlo druhé dieťa syn. Vkuse buď reval alebo vystrájal, ani najesť som sa nevedela v kľude, ani upratať ani navarit. Často som vrieskala. Vyčerpanosť neskutočná. Pomohli jasle aspoň na pol dňa dva-tri krát týždenne. Po čase už je rozumnejší. Ale naozaj nič si nevyčítaj. Každé dieťa je iné.
Malá slečna nepovie ani mama ?
@anonym_e7634d nie, nepovie ani mama.
@anonym_autor a otec dieťaťa je kde?
@anonym_b0d93c ten od nás odišiel keď som bola tehotná
@anonym_autor ... Moja už ma 8 a stále má obdobia upišťanosti 🙄 pokiaľ je tvoje dieťa zdravé, tak to bude povaha. Naša dcéra je tvrdý oriešok od bábätka, ale rokmi sme si už nejako zvykli ... Držím palce
Ahoj, viem ako sa cítiš, lebo niečo podobné som zažila ja so svojim teraz už 5 ročným synom. Prvé 3 roky to bolo pre mňa veľmi náročné aj psychicky aj fyzicky. Mamičky, ktoré sa pýtajú kde je otec dieťaťa, tak u nás bol otec dieťa v práci. Keď prišiel, osprchoval sa, najedol a venoval sa dieťaťu, ale to bolo tak 1 hodinka denne, keďže potom už bol večer a syn sa išiel kúpať a spať. Píšeš, že rodičia sú pracujúci, takže Ti nevedia asi pomôcť. Máš to náročné ak si celé dni na dieťa sama. Avšak v záujme tvojho psych. zdravia skús niekoho poprosiť, či by k malej prišiel aspoň na 1-2hodinky, aby si si ty mohla oddýchnuť, príp. sa venovať niečomu inému, aby si aj ty mohla byť pokojnejšia, lebo keď si nervózna logicky je nervózne aj to dieťa. Tu na MK podporu nedostaneš, lebo všetky sú tu dokonalé matky, majú dokonalých mužov a dokonalé deti. Nevedia si predstaviť, že niekto má aj iné deti ako tie ich. Kamarátka mala v rovnakom čase dieťa ako ja a ona stíhala všetko, častokrát mi písala, že ani nevie že má dieťa, lebo jej dieťa sa v tom veku samo hralo, kam ho položila tam bolo, od narodenia jej prespalo celú noc, čo mňa pri čítaní jej správ privádzalo do čistého zúfalstva, lebo moje dieťa sa budilo za noc aj 5-6x na kojenie. tiež som mala pocit že som hrozná mama čo nič nestíha, je nervozna, frustrovaná, nevyspatá... a tým pádom mi dieťa celé dni pšiťalo a odratávala som hodiny, minúty, kedy už bude večer... vôbec som si rodičovskú dovolenku neužila... a nemám na ňu ani dobré spomienky keď sa začnem porovnávať s inými matkami, čo je ale to najhoršie čo môže byť... nikdy sa neporovnávajme lebo vždy tu budú supermatky a potom my, tie ktoré o sebe pochybujeme, či sme dosť dobré.. a ver si pre svoje dieťa tou najlepšou mamou!!! fakt je to veľmi náročné a kto to nezažil, nikdy nepochopí. Verím, že to časom bude už len lepšie a keď začne chodiť dcérka do škôlky budeš to vnímať už potom zase inak. Držím palce!
@anonym_659e89 ďakujem, za pochopenie. Ono sa to ani nedá slovami poriadne vysvetlit, ako ten deň u nás vyzerá. Som hrozne vyčerpaná, zničená. Bratranec má o mesiac mladšieho syna od mojej dcéry, sú ako oheň a voda. Keď ideme spolu von, alebo do nejakej detskej herne, ani neviem, že ten maly tam je. Je veľmi sústredený, “samostatný,” všetko ho zaujíma, povie uz do 30 slov. Moja len na ruky, pri mne, nič ju nebaví, nič nerozpráva. Aj z toho mám celkom obavu, len slabikuje, sem tam napodobni nejaké zvieratko, väčšinou len mačku, a to je všetko. Bojím sa, že naozaj robím niečo zle.
Moja dcéra bola presne taká že som nevedela o nej. Sama sa hrala. Tichá a dalo sa s ňou všade chodiť lebo bola pohoda. Potom prišlo druhé dieťa syn. Vkuse buď reval alebo vystrájal, ani najesť som sa nevedela v kľude, ani upratať ani navarit. Často som vrieskala. Vyčerpanosť neskutočná. Pomohli jasle aspoň na pol dňa dva-tri krát týždenne. Po čase už je rozumnejší. Ale naozaj nič si nevyčítaj. Každé dieťa je iné.
@anonym_c398b2 tiež som nad tými jasličkami uvažovala. Že pôjdem na nejaký polovičný úväzok do práce, no to zas mám výčitky, lebo na druhej strane vidím ako ma potrebuje. S nikým nechce byt okrem mňa. Keď ju aj náhodou nechám na chvíľu postrážiť rodičom, tak raz za dva týždne aby som mohla nerušene vybehnúť na nákup, je to pre nich náročné pretože ona sedí pri dverách a plače za mnou
@anonym_autor mali sme to od narodenia do 8 mesiacov. Dnes má 10,5 a keď zapisti tak mám pocit že má vystrelí kamsi čo som už na to alergická. Nepomáhalo nám nič. Chápem váš totálne
@anonym_659e89 ďakujem, za pochopenie. Ono sa to ani nedá slovami poriadne vysvetlit, ako ten deň u nás vyzerá. Som hrozne vyčerpaná, zničená. Bratranec má o mesiac mladšieho syna od mojej dcéry, sú ako oheň a voda. Keď ideme spolu von, alebo do nejakej detskej herne, ani neviem, že ten maly tam je. Je veľmi sústredený, “samostatný,” všetko ho zaujíma, povie uz do 30 slov. Moja len na ruky, pri mne, nič ju nebaví, nič nerozpráva. Aj z toho mám celkom obavu, len slabikuje, sem tam napodobni nejaké zvieratko, väčšinou len mačku, a to je všetko. Bojím sa, že naozaj robím niečo zle.
@anonym_autor Mozno ma dcera nejaku diagnozu. Nie je uplne ok, aby sa 1,5 ricne dieta dorozumievalo len zvukami a placom. Aj tie ostatne veci su take na hrane. Asi by som s nou isla za odbornikom.
@anonym_autor Mozno ma dcera nejaku diagnozu. Nie je uplne ok, aby sa 1,5 ricne dieta dorozumievalo len zvukami a placom. Aj tie ostatne veci su take na hrane. Asi by som s nou isla za odbornikom.
@anonym_7f6034 aj toho sa hrozne bojím, pediatrička mi síce hovorila, že pokým rozumie čo od nej chcem, rozumie pokynom atd, zatiaľ nie je dôvod si robiť starosti, ale ja z toho nemám dobrý pocit
ja absolutne netuším o čom píšete - tak zjavne mám byť rada, toto tiež neviem či by som dala ...
@anonym_autor - tebe prajem veľa síl, moje dieťa bolo náročné a náročné stále je, aj keď je už dospelé - koľko energie a nervov ma to stálo - ale 100x sa mi to vrátilo...
mna by slak trafil, je mi luto mamin v takejto situacii... neviem ti pomoct, napadlo ma len, ze ak by si ju nezobrala na ruky, nenadrapovala by si sa s nou uz ale rozpravala sa s nou do nemoty, ci by ju to nepreslo? napr kludne aj divadlom, ze ta boli ruka, noha, chrbat a nemoze ju maminka nosit, velka slecna to je, podme pozriet knihu, nieco sa hraj.. ak rozumie ako pediatricka hovori, nevidim dovod aby 1,5r toto nechapala. Nechcem porovnavat, o to tu nejde, ale moja isla 1,5r do jasiel a fungovala, chapala. S mojou citlivostou na zvuky by som ja asi chodila so stuplami v usiach a isto ist eby mi aj nervy rupli a bol by vreskot u nas aj odo mna.. ja som si na 100% ista ze aj ja by som zacala rovnako revat a pistat a minimalne by som si pockala na reakciu maleho upistanca :D Cize este to zvladas celkom fajn 🙂
mna by slak trafil, je mi luto mamin v takejto situacii... neviem ti pomoct, napadlo ma len, ze ak by si ju nezobrala na ruky, nenadrapovala by si sa s nou uz ale rozpravala sa s nou do nemoty, ci by ju to nepreslo? napr kludne aj divadlom, ze ta boli ruka, noha, chrbat a nemoze ju maminka nosit, velka slecna to je, podme pozriet knihu, nieco sa hraj.. ak rozumie ako pediatricka hovori, nevidim dovod aby 1,5r toto nechapala. Nechcem porovnavat, o to tu nejde, ale moja isla 1,5r do jasiel a fungovala, chapala. S mojou citlivostou na zvuky by som ja asi chodila so stuplami v usiach a isto ist eby mi aj nervy rupli a bol by vreskot u nas aj odo mna.. ja som si na 100% ista ze aj ja by som zacala rovnako revat a pistat a minimalne by som si pockala na reakciu maleho upistanca :D Cize este to zvladas celkom fajn 🙂
@simca06022011 pravdepodobne v sebe musím nájsť nejakú zvyškovu silu, upokojiť sa a donemoty kludnym hlasom vysvetľovať. Niekedy si naizaj dávam sluchatka do uši s nejakou kľúčnou hudbou lebo už som na tie jej zvuky extrémne alergická
Moj ma sice coskoro 4r ale ked je doma prereve a prehuláka takmer celý den. Ozaj ma problem rozpravat s kludom, vsetko si vydobíja hlukom,vzdorom a krikom (u nas je to sice asi zapricenene velkym vekom rozdielom surodencov 10 a 14r, ze sa snazi byt viac videný, co teda o pozornost nudzu ale nemal,no ktovie co sa v tej hlavicke odohrava....) ale co chcem povedat, neskutocne mu pomohol kolektiv. Ked nejde dlhsiu dobu do skolky skrz chorobu, je ako pavian, no v skolke vzdy nabehne na take ludskejsie spravanie. Je tam predsalen ina autorita, nedovolí si tak ako doma.. Toto divé správanie zacalo u nas tak v roku a pol. A obcas som si ozaj dala radio na plne pecky, ozaj mam len jednu psychiku. Drzim palce.
STUPLE DO USI. U nas su zachranou mojej krehkej nervnej duse. Ja mam podobnu slecnu doma. A co ona robi, to som nevidela este😀 a do toho este starsi jej robi zle, potom ona jemu, vkuse revy. A ja citim, ze mne to velmi dviha tlak, tep 2000 a uz hulakam aj ja a dookola.
@anonym_autor baby a vedeli by ste mi prosím poradiť aj ohľadom tej reči? Práve sme spolu varili, tak bola taká kludna, to ju baví keď je pri mne na veži a opakuje čo robím, a pekne som jej hovorila mama, dede, havo atd. Ona to “mama” raz aj zopakovala, ale potom si išla len tu svoju hatlaninu. Myslite že je to problem v jej veku?
V prvom rade musis chapat, ze pisti preto, lebo sa inak nevie vyjadrit. Prestane to vtedy, ked zacne rozpravat. Takze podporuj u nej prave to rozpravanie. Vela sa s nou rozpravaj, citaj jej, opisuj cinnosti. Snaz sa to robit normalne, prirodzene, nepouzivaj skomolene slova. Pytaj sa jej, nech ti ona ukaze a skusi povedat. Zober knizku a pyatj sa jej - Kde je mačka? Kde je slniecko? a pod. jednoduche otazky, aby ona ukazala - na tom vidis, ci rozumie. A potom skus aj opacne - ukaz na obrazok a opytaj sa jej - co je to? , neskor aj "zlozitejsie" veci, ktore sluzia aj na rozvoj myslenia - aku farbu ma jablcko, ako sa tvari dievcatko..apod...
Inak dnes je toto tak caste, ze deti nerozpravaju, ze to zacina byt az zarazajuce, ale je to asi fakt dobou, ludia sa prestali rozpravat medzi sebou. A malo sa rozpravaju aj s detmi, aj ked to tak nevnimaju.. A tiez citat s detmi - uplne vedome, nielen na dobru noc odverklikovat rozpravku, ale pracovat s knizkou.. A este k pozornosti - je uplne v poriadku, ze tak male dieta vydrzi len chvilocku. ale to neznamena, ze to nemas robit. Aj ked len jednu jedinu stranku v knizke spolu "precitate" a spravis to 5x za den, tak je to viac, ako ked budes nutit dieta v tej cinnosti zotrvavat dlho, to nema zmysel.. No a samozrejme, pri akejkolvek cinnosti to mozes robit - pises, ze rada s tebou vari, tak opat aktivne komunikuj - kde je vajicko, podaj mi lyzicku, nasyp cukor a pod..
V prvom rade musis chapat, ze pisti preto, lebo sa inak nevie vyjadrit. Prestane to vtedy, ked zacne rozpravat. Takze podporuj u nej prave to rozpravanie. Vela sa s nou rozpravaj, citaj jej, opisuj cinnosti. Snaz sa to robit normalne, prirodzene, nepouzivaj skomolene slova. Pytaj sa jej, nech ti ona ukaze a skusi povedat. Zober knizku a pyatj sa jej - Kde je mačka? Kde je slniecko? a pod. jednoduche otazky, aby ona ukazala - na tom vidis, ci rozumie. A potom skus aj opacne - ukaz na obrazok a opytaj sa jej - co je to? , neskor aj "zlozitejsie" veci, ktore sluzia aj na rozvoj myslenia - aku farbu ma jablcko, ako sa tvari dievcatko..apod...
Inak dnes je toto tak caste, ze deti nerozpravaju, ze to zacina byt az zarazajuce, ale je to asi fakt dobou, ludia sa prestali rozpravat medzi sebou. A malo sa rozpravaju aj s detmi, aj ked to tak nevnimaju.. A tiez citat s detmi - uplne vedome, nielen na dobru noc odverklikovat rozpravku, ale pracovat s knizkou.. A este k pozornosti - je uplne v poriadku, ze tak male dieta vydrzi len chvilocku. ale to neznamena, ze to nemas robit. Aj ked len jednu jedinu stranku v knizke spolu "precitate" a spravis to 5x za den, tak je to viac, ako ked budes nutit dieta v tej cinnosti zotrvavat dlho, to nema zmysel.. No a samozrejme, pri akejkolvek cinnosti to mozes robit - pises, ze rada s tebou vari, tak opat aktivne komunikuj - kde je vajicko, podaj mi lyzicku, nasyp cukor a pod..
@akvi dobre, skusim to ešte trpezlivejšie ako doteraz. Aj keď sa to z príspevku možno nezdá, ale skutočne sa počas dňa snažím prirodzene jej veci ukazovať, jednoslovne opisovať činnosti, aj čo sa týka práce s knižkami, jednoslovne odpisujem obrázky, ukážem na ne, no ona sa zdvihne a ide vyhadzovať sufliky s oblečením :D trochu sa to snažím odľahčiť, lebo prvé čo človeka napadne v porovnaní s inými deťmi je, že má nejakú diagnózu. Na druhej strane, stále sa snažím upokojovať tým, že rozumie čo od nej chcem. Napríklad pred chvíľou roztrhala noviny a povedala som zober papier a hoď do koša. Pekne to spravila. Budem sa snažiť s ňou pracovať ešte viac a hlavne vklude, lebo priznávam že sa mi stáva, že stratím nervy, zakričím a ona potom piští ešte viac. Je to naozaj náročné
@akvi dobre, skusim to ešte trpezlivejšie ako doteraz. Aj keď sa to z príspevku možno nezdá, ale skutočne sa počas dňa snažím prirodzene jej veci ukazovať, jednoslovne opisovať činnosti, aj čo sa týka práce s knižkami, jednoslovne odpisujem obrázky, ukážem na ne, no ona sa zdvihne a ide vyhadzovať sufliky s oblečením :D trochu sa to snažím odľahčiť, lebo prvé čo človeka napadne v porovnaní s inými deťmi je, že má nejakú diagnózu. Na druhej strane, stále sa snažím upokojovať tým, že rozumie čo od nej chcem. Napríklad pred chvíľou roztrhala noviny a povedala som zober papier a hoď do koša. Pekne to spravila. Budem sa snažiť s ňou pracovať ešte viac a hlavne vklude, lebo priznávam že sa mi stáva, že stratím nervy, zakričím a ona potom piští ešte viac. Je to naozaj náročné
@anonym_autor jasne, ze urcite to s nou robis, to mi je jasne. Len ona mozno potrebuje, aby si jej s tym pomohla viac, kedze este rozprava len velmi malicko. Nenechaj sa rozhodit tym, ze pri tom nevydrzi. Resp. viac vyuzivaj situacie, ktore robi rada - nech kludne vyhadzuje suflik - vyuzi to - zabavte sa tym, ze jej budes hovorit, co vyhodila, alebo ak bude chciet spolupracovat, tak jej povedz, nech vyhodi ponozku, nech vyhodi tricko, alebo sa jej pytaj - co si teraz vyhodila? a kludne si odpovedz aj sama, ak sa ona nechyta.. ale vnimat to vnima a utvrdzuje si slova..
@anonym_autor jasne, ze urcite to s nou robis, to mi je jasne. Len ona mozno potrebuje, aby si jej s tym pomohla viac, kedze este rozprava len velmi malicko. Nenechaj sa rozhodit tym, ze pri tom nevydrzi. Resp. viac vyuzivaj situacie, ktore robi rada - nech kludne vyhadzuje suflik - vyuzi to - zabavte sa tym, ze jej budes hovorit, co vyhodila, alebo ak bude chciet spolupracovat, tak jej povedz, nech vyhodi ponozku, nech vyhodi tricko, alebo sa jej pytaj - co si teraz vyhodila? a kludne si odpovedz aj sama, ak sa ona nechyta.. ale vnimat to vnima a utvrdzuje si slova..
@akvi ďakujem ti za povzdbudenie a radu. Si moc milá 🙏🏻
@anonym_c398b2 tiež som nad tými jasličkami uvažovala. Že pôjdem na nejaký polovičný úväzok do práce, no to zas mám výčitky, lebo na druhej strane vidím ako ma potrebuje. S nikým nechce byt okrem mňa. Keď ju aj náhodou nechám na chvíľu postrážiť rodičom, tak raz za dva týždne aby som mohla nerušene vybehnúť na nákup, je to pre nich náročné pretože ona sedí pri dverách a plače za mnou
@anonym_autor v jasliach si vedia pani učiteľky poradiť. Pamätám si tam dievčatko ktoré plakalo na raty celý deň bez prestávky kôli zubkom. Zabávali ju, nosili, všetko možné. Majú môj obdiv.
@anonym_autor v jasliach si vedia pani učiteľky poradiť. Pamätám si tam dievčatko ktoré plakalo na raty celý deň bez prestávky kôli zubkom. Zabávali ju, nosili, všetko možné. Majú môj obdiv.
@anonym_c398b2 a ja som si zatiaľ doma aspoň niečo upratala uvarila lebo nestíhala som pri synovi.
Vážne to bolo úplne iné ako pri dcére, ktorá sa sama hrala a ja som mala domácnosť top, uvarené, napečené, ešte som sa aj s ňou hrala a aj som sa nudila. Teraz čakám tretie dieťa a uvidíme aké bude. Kto vie.
Ahoj, mala som velmi podobnu dcerku. Velmi casto plakavala, zle spavala, kazdu chvilu sme boli u dr, co som nevedela, ci ju nieco boli alebo co sa deje. Ani kocikovanie nehrozilo, v kuse vrieskala. Je to uz moje tretie dieta a ja som nechapala, co robim zle. Teraz ma 4 roky a uz asi rok viem, ze to bolo diagnozou. Ma autizmus, hoci nastastie vysokofunkcny. Drzim Vam palce, viem, ze je to velmi, velmi narocne.
@anonym_autor ahoj mala
Som podobnú v niečom situáciu ako ty..nevedela a nevie aa hrať sáma ani 5 minút ..ma síce už 2r3m..ale od roka nespí …cez deň…a takisto už to bolo v určitý čas také vyhrotené že už som naozaj len ráno vstala a nevedela sa dočkať keď pôjde večer spať..vymýšľať aktivity na 12 hodín denne bez obecného spánku teda z čoho jedna aktivita ju baví minútu bolo ozaj o drzku..plus mínus v nicom nebola spokojná …stále len robiť niečo druhé ..všade doma bordel …..riešenie ? Sla po 2 narodeninách do skolky !chcela som ju dať len na pól dňa..že aspoň nech sa jej minie s detmi..nech aa naobeduje a príde domov a pôjdeme von a tak..a ja si doobedu oddýchnem trošku od nej..no dopadlo to tak že je tam od prvého dňa na celý deň😂prečo ?? Lebo ona tam prvý škôlkarsky deň ZASPALA!!! Rok doma nespala cez obed ani náhodou ! Chodí tam už tri mediace ..adaptácia revala týždeň a pól..revala o dušu keď som odchádzala ..zrazu prišiel sek…zistila že v škôlke je fayn že sú taˇ deti veľa hračiek nové prostredie a mamink vždy príde po ňu..teraz ? Ráno mi pekne dá pusu zakyva ./keď prídem domov tak nezajem ..ďalej sa hra ..nechce ísť domov😂SPI KAŽDÝ DEŇ..keď mi posielajú pani učiteľky fotky je to jedno spokojne NEUPISTANE DIEŤA..ktoré sedí za stolom a “kreslí “si…doma ?? Vysype pastelky na gauč pokresli čo jej padne pod ruku..za minútu už nebaví..vysype iné hračky atd atd..viete keby mi toto naďalej robila celý deň mala by som nervy v kybli už o 9 ráno..takto ? Som od nej oddýchnutá ..mám na ňu viac trpezlivosti keď príde zo skolky ..nekricim po nej..proste tie deti v škôlke sa menia na niečo úplne iné😂možno aj vaša je už taká frustrovaná z tej rutiny..nebaví ju to doma..keď pôjde do skolky na 100% sa rozrosprava..možno aj to ju ukľudní ..že vie povedať čo chce ..že si viac rozumiete ..porozmyslajte ..držím moc palce
.❤️
@anonym_autor baby a vedeli by ste mi prosím poradiť aj ohľadom tej reči? Práve sme spolu varili, tak bola taká kludna, to ju baví keď je pri mne na veži a opakuje čo robím, a pekne som jej hovorila mama, dede, havo atd. Ona to “mama” raz aj zopakovala, ale potom si išla len tu svoju hatlaninu. Myslite že je to problem v jej veku?
@anonym_autor pozri náš malý bude mať v máji dva, povie max. Mama občas zopakuje zvieratká a hotovo..všetko si vypiští. Neukáže. Ale keď mu staršia ukáže volaku hovadinu to zopakuje hneď..pokiaľ to doktorka nejako nerieši tak počkaj..poznam deti čo začali rozprávať až v škôlke a teraz sa im "huba" nezavrie 🤭.
@anonym_autor baby a vedeli by ste mi prosím poradiť aj ohľadom tej reči? Práve sme spolu varili, tak bola taká kludna, to ju baví keď je pri mne na veži a opakuje čo robím, a pekne som jej hovorila mama, dede, havo atd. Ona to “mama” raz aj zopakovala, ale potom si išla len tu svoju hatlaninu. Myslite že je to problem v jej veku?
@anonym_autor Môj brat má syna, ktorý od rána do večera reval ako tur. Stále nespokojný, nasratý, zúrivý. Do 3 rokov sa nevyspali. A do 3 rokov nepovedal ani mama. Ke´d niečo chcel, vydával iba zvuky, aj keď všetko rozumel. V 3 rokoch zrazu zvrat, prestal vystrájať a zo dňa na deň začal rozprávať , ale tak, že mlel v jenom kuse, až z toho zachrípol....V škole nemal inú známku ako jednotku, a potom si ešte urobil 2 vysoké školy a doktorantúru. Takže sa len treba obrniť a decko nezahlušiť :D
Malá slečna nepovie ani mama ?