3,5 ročný syn nedáva otázky "prečo"
Ahojte, ako su na tom vase deticky so slovickom "preco"? vsetci okolo mna rozpravaju o tom, ako s tym ich deti nevedia prestat, ale nas 3,5 r krpec sa na nic nepyta. Je inak velmi sikovny, aj ked rozpravat zacal az ako 3 rocny. Neviem co si o tom mam mysliet, nic ho nezaujima, alebo preco sa na nic nepyta? ked uz sa aj na nieco pyta, je to zriedkavo a nikdy nezacina slovkom Preco. mozno je to prkotina, co tu riesim, ale zaujima ma, ako je to s inymi detmi, ci nie sme takto sami 🙂
Stručné zhrnutie
- Niektoré deti vo veku 3,5 roka ešte nekládú otázku "prečo", čo môže byť normálnou individuálnou variáciou rečového vývoja.
- Ak sú prítomné ďalšie ťažkosti s porozumením, vyjadrovaním, očným kontaktom alebo sociálnou interakciou, odporúča sa vyšetrenie ušami, konzultácia s psychologičkou a logopedičkou; v diskusii sa uvádza diagnóza "pragmaticko-sémantická porucha".
- Rodičom sa odporúča modelovať otázky "prečo", trénovať očný kontakt, oslovovať dieťa menom pri pokynoch, vkladať mu chýbajúce slová do úst a cvičiť predložky ako konkrétne metódy podpory rečového porozumenia.
Q: Kedy je normálne, že dieťa začne používať slovo "prečo"?
A: Otázky "prečo" sa môžu objaviť rôzne; v príbuzných prípadoch rodičia uvádzajú začiatok okolo 4 rokov, až v piatych rokoch, alebo až vo veku 6–8 rokov, a niektoré deti obdobie "prečo" takmer nemajú.
Q: Kedy mám vyhľadať odborníka, ak dieťa nepýta "prečo"?
A: Vyhľadajte odborníka, ak sú prítomné ďalšie ťažkosti ako slabé porozumenie pokynom, problémy s vyjadrovaním, slabý očný kontakt alebo ťažkosti so zapojením sa do hry; v takých prípadoch rodičia konzultovali učiteľky, detskú psychologičku, logopedičku a robili ušné vyšetrenie.
Q: Aké vyšetrenia a diagnózy môžu byť relevantné pri oneskorení v kladení otázok "prečo"?
A: Relevatné sú ušné vyšetrenie, psychologické vyšetrenie a vyšetrenie logopedičky; v diskutovaných prípadoch bola spomenutá diagnóza "pragmaticko-sémantická porucha".
Q: Aké domácne cvičenia môžu rodičia použiť na podporu zvedavosti a reči?
A: Odporúča sa modelovanie otázok (rodič sa pýta dieťa "prečo" a dáva odpoveď), trénovanie očného kontaktu, oslovovanie dieťaťa menom pri pokynoch, vkladanie slov do úst pri komunikácii, cvičenie predložiek a pravidelné čítanie a spievanie.
Q: Môže absencia otázok "prečo" znamenať autizmus?
A: Absencia otázok "prečo" sama osebe nemusí znamenať autizmus, ale ak sú prítomné sociálne a jazykové ťažkosti, rodičia v diskusii odporúčali vyšetrenie u psychologičky a logopedičky; v jednom prípade sa pôvodné obavy o autizmus preverovali a skončili pri pragmaticko-sémantickej poruche.
Q: Pomáha televízia alebo pozeranie videí pri rozvoji otázok "prečo"?
A: Názory sa líšia: niektorí uvádzajú, že pasívne sledovanie televízie môže znížiť zvedavosť ("televízna letargia"), iní upozorňujú, že spoločné sledovanie s komentovaním a opakovaním môže dieťaťu pomôcť; odporúčané je aktívne spoluúčinkovanie rodiča pri sledovaní.
Závery z diskusie
Zhoda
- Nedostatok otázky "prečo" v 3,5 roku môže byť normálna individuálna variácia rečového vývoja.
- Ak sú prítomné ďalšie ťažkosti s porozumením, vyjadrovaním, očným kontaktom alebo sociálnou interakciou, odporúča sa konzultácia s učiteľkou, psychologičkou a logopedičkou.
- Modelovanie otázok "prečo", tréning očného kontaktu a priame oslovovanie dieťaťa sú odporúčané praktiky na podporu reči.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že absencia otázok "prečo" je bežná a nemusí sa riešiť, zatiaľ čo iní tvrdia, že to môže byť príznak pragmaticko-sémantickej poruchy alebo iných rečových problémov vyžadujúcich intervenciu.
- Niektorí pripisujú zníženú zvedavosť "televíznej letargii" z pasívneho sledovania, zatiaľ čo iní v diskusii túto príčinnosť odmietajú a zdôrazňujú prínos spoločného komentovania obsahu.
Otvorené otázky
- Kedy presne sa u konkrétneho dieťaťa objaví obdobie otázok "prečo" a ako lepšie predpovedať jeho nástup?
- Ako spoľahlivo rozlíšiť medzi normálnou variabilitou vo vývoji reči a pragmaticko-sémantickou poruchou v ranom veku?
- Aký dlhodobý dopad má oneskorenie v kladení otázok "prečo" na sociálnu interakciu a školskú pripravenosť?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
logopédia, psychologické vyšetrenie, ušné vyšetrenie, pragmaticko-sémantická porucha, trénovanie očného kontaktu, priame oslovovanie dieťaťa pri pokynoch, vkladanie slov do úst dieťaťa, trénovanie predložiek, modelovanie otázok "prečo", čítanie kníh, spievanie pesničiek, televízna letargia
Miesta a osoby
žiadne
@danula.ch
my sme to jeho ,,iné" správanie začali riešiť, keď mal asi 3,5 roka. Rozprávali sme sa najprv s jeho učiteľkami v škôlke, lebo sme si to správanie chceli overiť, či sa zdá len nám iné, alebo si ho aj oni na Maťkovi všimli. Učiteľky boli radi, že sme s tým za nimi prišli, lebo aj oni nás chceli osloviť, že Maťkove správanie sa líši od priemeru. Napr. nerozumel pokynom, napr. učiteľka rozhodila na zem rôzne obrázky a deti jej mali nosiť kvietky - nevedel, čo má robiť, len keď videl ostatné deti, že zbierajú kartičky zo zeme, zobral jednu aj on a odniesol jej ju, samozrejme nebol to kvietok, ale napr. zvieratko. Popritom on dobre poznal aj kvety aj zvieratá a pod. Nooo, je toho viacej, rôznych príkladov a situácii, nielen čo sa tohto týka. Po tomto stretnutí s učiteľkami sme išli za detskou psychologičkou, trošku sme sa obávali, či to nebude aj nejaká forma autizmu alebo niečo podobné. Odporučila nám jednu zlatú pani logopedičku, ktorá sa venuje aj detičkám z rôznymi poruchami. U nás je to pragmaticko-sémantická porucha. Máme teda problém s porozumením a vyjadrovaním sa. Medzi také prvé rady od psychologičky aj logopedičky bolo trénovať očný kontakt, lebo ten sme mali tiež dosť slabý. Ďalej dávať mu pokyny tak, že sme prišli k nemu, upútali jeho pozornosť napr. poklepali ho po pleci a do očí mu povedali, čo sme chceli aby spravil alebo povedal a pod. Taktiež učiteľky mu musia osobitne - samostatne povedať, čo sa ide robiť, inak ak to povedia všeobecne všetkým deťom napr. ideme sa umyť, tak to pre neho nič neznamenalo. Musia mu povedať - Maťko, poď ideme sa umyť a pod. Niekedy, ak nereagoval ani tak, tak mu to skúšame povedať inými slovami, tak aby to pochopil. Je to vraj niečo také, ako keď sa učíš cudzí jazyk, proste niektoré frázy si musíš osvojiť. Maťko si musí osvojiť všetko, čo má ako povedať, teda ak nevie sa vyjadriť a my už zo situácie vieme, čo chce povedať, tak mu tie slová vkladáme do úst. On má dobrú pamäť a pamätá si to, potom to už vie nabudúce použiť. Napr. sme mali veľký problém aj v rôznych predložkách - pred, nad, pod, v, na za, vedľa,... - tým, že on týmto slovkám nerozumel, tak nerozumel ani pokynom, napr. hľadal hračku a ja som povedala - je na komode, tak to nechápal vôbec. Dosť dlho sme to trénovali, kým si to osvojil. S logopedičkou, formou hier sme prišli na mnohé veci, ktoré sme takto trénovali, lebo sme zistili, že im nerozumie, alebo nepozná. Je toho strašne, strašne veľa.... Teraz sa už o dosť zlepšil a dúfam, že sa budeme len a len zlepšovať, musíme si riadne máknuť, lebo už ideme do predškolskej. Môžme mať ešte rok odklad, ale to budeme riešiť až keď to bude aktuálne, podľa toho v akom leveli, stave budeme a či to budeme zvládať. Ale teraz ak aj niečo zle povie, tak sa sám opraví, samozrejme nie vždy, stále mu musíme pomáhať. Ale veľmi ma trápi aj to, že nemá žiadnych kamarátov, a on by sa tak chcel s deťmi hrať, len nevie ako na to. A deti ho tiež vôbec neberú, ani v škôlke nemá žiadnych kamarátov a potom tam nechce ani chodiť ☹ Chce to veľkú dávku trpezlivosti, napr. aj počúvať stále dookola tie isté otázky, lebo sa nimi uisťuje a ukladá si to v pamäti, alebo stále dookola hovorí to isté, aj rôzne veci vytrhnuté z kontextu, ktorým rozumieme len my, lebo vieme o čo ide. Cudzí ľudia a aj deti tomu samozrejme nerozumejú a potom ho ani neberú a to mi je hrozne ľúto. Ešte mi logopedička vravela, že je dobré ak je nejaké také dieťaťko v okolí, lebo takéto deti si vraj k sebe hľadajú cestu, ale my tu nikoho takého nemáme.
@mamima3 ale je to autizmus či nie ?
@danula.ch ahoj, ani môj starší syn ešte poriadne v troch rokoch nerozprával, vedel možno pár slov. Inak bol tiež dosť šikovný. Každý mi však hovoril, že bude rýchlo rozprávať, lebo sme mali prečítaných strašne veľa knižiek, stále sme mu spievali, rozprávali sa s ním atď. - ale nebolo to tak. Keď začal chodiť do škôlky, pomaly sa začal zlepšovať. Keď sa hral a niečo sme mu rozprávali, alebo sa ho pýtali, niekedy vôbec na nás nereagoval a robil si svoje, dá sa povedať, že počul len to, čo chcel počuť. Neviem, možno to je aj jeho povaha. Boli sme s ním aj na ušnom vyšetrení a sluch má dobrý. Ale, čo chcem povedať je to, že nám sa aj toto jeho správanie trošku nepozdávalo, tak sme ho najprv riešili s učiteľkami v škôlke, išli sme na logopédiu, k psychologičke. Všetci sa zhodli aj v tom, že aj keď sa mu síce nechce veľmi komunikovať a vypytovať, všetko vníma, učí sa a ukladá si to. Má veľmi dobrú pamäť, teraz už aj dobrú slovnú zásobu. Keď sa rozrozprával vedel hneď všetky pesničky, básničky, ktoré sme mu od malička rozprávali. Máme však problém z porozumením a vyjadrovaním sa, to znamená, že má problém povedať, to čo by chcel, nevie správne zložiť vety, a keď ich aj vyskladá nie vždy sú správne. Musíme ho opravovať a on si to potom zvykne zapamätať a na budúce to použije správne. A otázku prečo nám začal klásť až v piatych rokoch. Teraz je aj dosť ukecaný, že niekedy to už trochu lezie na nervy, hlavne keď sa pýta stále dookola to isté 🙂 Problém má však aj v tom, že nemá žiadnych kamarátov, lebo sa s nimi nevie porozprávať, nevie sa ich nič opýtať, keď im niečo rozpráva je to niekedy vytrhnuté z kontextu, alebo im stále opakuje to isté.... no je toho viac. Už som sa veľmi rozpísala, možno aj tak trochu mimo. Chcem však povedať, že ak sa Ti aj jeho správanie zdá trochu iné, ako má asi ,,väčšina" detí, možno to treba trošku riešiť. Ale ak je inak úplne v pohode, tak to riešiť netreba, možno to fakt nepotrebuje, alebo to príde neskôr.
Inak mladší syn má teraz 2 roky, a keď počul, že starší sa mi vždy vypytuje ,,prečo", tak začal aj on. Proste všetko opakuje po starších. Možno by mu naozaj stačilo to nejako predhodiť, začať sa ho vypytovať a on by si už potom zobral vzor.
@mamima3 no tak toto ma zaujíma ...ako je to dnes so synom ?