3-ročné dieťa zdraví cudzích ľudí
Je toto normálne? Alebo si vynucuje pozornosť na ihrisku od iných rodičov. Venujem sa mu naplno, nemá dôvod podľa mňa hľadať pozornosť inde. Stretli ste sa s tým?
Bolí ma, že aj k detičkám pribehne akoby ich poznal, pozdraví,niekedy vyobíjma a deti na neho všetky do jedného zazerajú a ani sa nepozdravia. Už som mu sto krát vysvetľovala, že cudzým ľuďom sa nezdravíme ako to mám riešiť? Neviete mi niekto poradiť? Myslíte, že mám s ním zájsť k psychologičke?
Toto ale nemyslite vážne???? Moj sa zdraví aj cudzím ľudom ako dieťa som sa zdravila tiež aj cudzím nikdy mi to mama nezakazovala🤦🏼♀️pre Boha veď ho nechajte… môžte byt rada, že je slušné a milé dieťa… však keď zazeraju tak dieťaťu to vysvetlite jemne aby pochopilo… toto je podľa mna cez čo riešite
@lubiduch Za mna velmi dobre pises…
K autorke… Som toho nazoru, ze ked je dieta otvorene a priatelske tak je to v pohode, ale mama si asi vsima ine crty, ze to spravanie je uz mozno cez v zmysle, ze vidi obavu, ze svet je aky je a jej dieta za pozornost pojde aj s “certom” ci nie ta druha strana ma zaujem o taku pozornost a dieta je sklamane potom..zatial by som len vysvetlovala, ze dobre, ale nie kazdy ma rad taky kontakt nemusi sa im to pacit..
Aj mne je vzdy luto ked su cudzie deti take odmerane a neprejavuju zaujem ani sa pozdravit ani nic. Ale nic s tym nespravime. A urcite nie je dovod navstivit psychologa.
Aj moje dievčatá (7 a 9) sú veľmi spoločenské a kontaktné. A do určitej miery ich nechávam tak. Nech sa prejavia. Ak mám pocit, že prekračujú hranicu, tak si ich vezmem bokom, vysvetlím, prípadne poviem niečo diplomatické "obťažovaným" ľuďom... Hlavne u staršej musím dávať pozor. Má ADHD a Aspergerov syndróm, takže nie vždy vie odhadnúť situáciu a ja musím dávať pozor aby niekomu neublížila alebo nevyrobila príliš veľkú hanbu. Ona v niektorých smeroch nemá zábrany. Ale postupne sa ju to snažím naučiť. Inak je veľmi inteligentná a šikovná.
Inak to pútanie pozornosti a predvádzanie sa je v poslednom čase u detí veľmi bežné. Ja keď idem s deťmi na ihrisko, tak je to samé: A ja viem toto! A pozri ako rychlo viem behať. A toto vieš?
Až mi je to niekedy nepríjemné.
Ale na druhej strane nemajú problém sa zoznámiť a skamarátiť s hocikým.
Jasné, sú aj deti, ktoré cudzích ignorujú alebo sa ich stránia... Ale ja mám skôr skúsenosti s tým prvým typom detí.
Ešte som si spomenula ako mi Hanka odišla pred nosom za cudzou ženou, ktorá mala 5 detí a ju to zaujalo... Ani sa za mnou neobzrela. To mala asi 2,5 roka. Išla som za ňou dobrých 200m, a potom som ju oslovila a odviedla domov. Kto vie, kam by s nimi až išla?
(Už som skončila, vážne 😁)
To sú témy toto, môj syn keď mal 3 roky chytil cudziu ženu za ruku a chcel s ňou odísť. Teraz má 8 rokov a je úplne iný
Moja tak v 3-3.5roku zdravila cudzich...lenže uplne socky 🙈 ja neviem,cim jej boli sympaticki,ale taki ti stari smradlavi neoholeni spinavi chlapi,co rano cakaju pred jednotou aby si kupili pivo a "jogurtik" 🙈 boli sme z toho na prasky,ale nechali sme ju..aspon,ze ich neobijimala 😄
@lubiduch áno, môže to byt i tak. Akurát si pozerám niečo o vzťahovej väzbe. Niečo v tomto zmysle.
https://www.youtube.com/watch?v=FOQHq0vHrHM Niektoré deti si vyslovene pýtajú pozornosť, a ak to zachádza k extrémom, nie je to dobre, ako hocičo iné.
Netreba autorku hneď súdiť, skôr citát s porozumením. Možno to nemusí byt vždy len známka socializácie, bezprostrednosti a nadväzovania nezávislého kontaktu.
My mame presne to iste. Dcerka ma 2 roky a ked sme v detskom kutiku, oslovuje ostatnych rodicov a ked sa jej niekto zapaci viac, este nanho krici aj z dialky ze "pozeraj ako skacem" a podobne. Ma taku povahu, ale co je najdolezitejsie, deti sa postupne zoznamuju s inymi ludmi, nepotrebuju uz len vlastnu rodinu, ale potrebuju aj ine socialne kontakty. Novorodencom staci matka, cim su deti starsie, tym viac potrebuju aj ine vztahy. A je to tak zdrave, ked prejavuju zaujem aj o inych. Ja beriem ako vyhodu, ze dcerka zazije reakcie vselijake a jej cez to vysvetlujem, kedy moze rozpravat dalej a kedy ma pochopit, ze je to druhemu neprijemne. Snazim sa chodit s nou medzi ludi co najviac, kedze to potrebuje, napriek tomu, ze ja som introvert. Ja som rada, ze to zazivame spolu. Ked pojde do skoly, zazivala by taketo veci so svojou povahou sama a mohlo by jej byt velmi neprijemne, keby az v skole ju deti odmietali alebo boli k nej zle. Tak dufam, ze sa aspon ciastocne nauci sama, ako ma rozoznavat s kym rozpravat a s kym nie a ako reagovat v roznych situaciach.
Ono je to oka, len treba dieťaťu postupne tie hranice nastaviť nielen aby neobťažovalo iných, ale aby niekto tú prílišnú priateľskosť dieťaťa nezneužil. Moja staršia bola tiež taká dlho, zdravila všetkých naokolo, objala ich, bežala za cudzími deťmi ale aj dospelými, no a potom raz skoro cudziemu chlapovi sadla do auta na parkovisku, ledva som ju dobehla, tak som jej dala rázne prednášku, že toto teda už nie, nie všetci ľudia sú dobrí, a tí zlí môžu jej priateľskosť zneužiť, zoberú dieťa a môžu mu ublížiť - mala vtedy už 5 rokov, keď to spravila. Má dysfáziu a teda snažila som sa jej to vysvetliť už aj predtým ale nerozumela tomu, alebo nechcela, tak som jej to vysvetlila ráznejšie. Nebolo mi všetko jedno vtedy, lebo ušla o kus predo mnou a vidieť z diaľky ako niekomu klope na okienko dverí na aute, kýva mu a zdraví ho snaží sa s ním rozprávať, ten dal najprv okienko dole a potom začal otvárať dvere...ak by mala smolu a natrafila na nesprávneho človeka, ten by ju naložil do auta a nestihla by som tomu vôbec zabrániť. Takže zdravenie je oka, bežanie a objímanie ľudí, čo poznáme tiež, ale cudzím ak chce nech sa pozdraví, ale žiadne behanie za nimi sama od seba, a vôbec za nimi ísť ak ju chcú na niečo nalákať sladkosť a pod. to hneď má nakázané ísť za nami, príp. za učiteľkou. Mladší syn našťastie pri dospelých, ktorých nepozná, tak ide hneď ku mne sám od seba už odmalička.
@karmen118 tiež som toho názoru, že mu to môže byť skôr na škodu a hocikto to môže zneužiť. Už som mu viac krát povedala, že nie všetci ľudia sú dobrí a zdravíme sa len ľuďom ktorých poznáme. Tak postupne to snáď pochopí. Je mi to moc ľúto, že mu musím zobrať ilúzie, ale radšej teraz ako neskôr keď už to bude mať hlboko zakorenené že je fajn byť ku všetkým príliš priateľský. Len ako treba to naozaj veľmi citlivo robiť aby som nenarobila viac škody ;(.
@cervenaruza123 pekné, že si s ňou takto prechádzaš reakcie. Aj ja budem musieť asi ešte viac vysvetľovať, lebo vidím na ňom rozpaky keď niekto koho osloví nereaguje.
Podľa mňa je to milé, a bežne stretávam takéto deti 🙂 naposledy na ihrisku za mnou pribehlo také dievčatko, hneď pozdravila začala mi rozprávať o bábike, ktorú práve dostala od svojej mamky. Bol to naozaj príjemný rozhovor, po dospelackych problémoch, resp. autách a dinosauroch to bola naozaj príjemná zmena 😄 nemaj strach, ja si myslím, že je to absolútne normálne pri 3 ročnom... Môj 3 ročný je hanblivý, pozdraviť sám od seba by nepozdravil nikdy, na druhej strane rád nahlas komentuje, že on sa tej tete zdraviť veru nebude, lebo teta sa mu nepáči, lebo divne vonia a pod. 🫣🙈
@tiika ďakujem krásne. Myslím, že toto bude náš problém- ambivalentný vzťah matka dieťa. Totížto môj muž so mnou súperí o pozornosť a lásku dieťaťa, takže toto bude výsledok jeho “práce”. Super video.
Aj moja malá sa zdraví každému a?
@bejusicek každá mamka cíti keď niečo nemusí byť úplne v poriadku s jej dieťaťom. Nikdy by som si nedovolila inú matku takto rezolútne znegovať ako ty. Zamyslí sa.
@lubiduch budem si to musieť celé prejsť čo píšeš. Keď sa udrie príde mi povedať, pofúkam mu ale pomojkať sa odmieta.
Na ihrisku sa venujem čisto len mojím deťom. Keď som bola pár krát s kámoškou, videla som na synovi, že z toho nič nemal…Je mi jasné, že dieťa potrebuje pozornosť rodiča, hoc by matka na neho len pozerala ako sa hrá a bola duchom prítomná.
Zamysli sa? 😅 za to, že sa dieťa zdraví iným to nieke v poriadku? Hm… sme dopadli…
@ibulienka ďakujem 🥰, krásne napísané. Kiežby mali všetky učiteľky tak pekný vzťah k deťom.
Náš syn ké taky istý, od malička. Tiež sme sa stretli väčšinou s tým, že deti sa od neho odtahuju, ale on ma deti veľmi rad, vždy ich nie len pozdraví, ale aj pohladí pohladí, chytí za ruku...ale už sme stretli aj jedno dieťa, ktoré bolo také isté, tak to bolo milé 😀 potešilo ma, že nie sme sami
to robí aj môj a túli sa aj, a ešte aj za ruku chytá a chce s nimi kráčať, neriešim skrátka je milý, túlivý 🤷🏻♀️
Ale ved to je mile,ze sa zdravi aj cudzim... asi je spolicenska a velmi kontaktna. Skor to objemanie moze byt pre ine deti neprijemne. Vtedy ju treba stopnut
Je to tvoje prvé dieťa?Je jedináčik?Ja neviem ale keď som čítala koment kde opisuješ chovanie dieťaťa,,tak sa chová ako “dieťa”.Mám tri deti a moja dcéra (4r.) sa zdraví a osloví hocikoho.A miluje byť stredobodom pozornosti.Spievajú si obaja a vkuse.Všade ju poznanú a v škôlke je oblúbená,stále sa zapája do všetkého a pomáha.Každý ju má rád,že je také slniečko.Ona má svoju hlavu a pokial sama niečo nechce tak s ňou nepohnem.Chce len vela lásky a pozornosť lebo sa o mňa delí ešte s dvoma bratmi ale ja som jedináčik a bola som rovnaká😉.
Podla mna tieto male deti sa spravaju presne tak ako by bolo idealne sa spravat.
Ludia by sa mali navzajom pozdravit aj ked sa nepoznaju a pokecat. Ale my sme si tento bezprostredny styk okliestili spolocenskymi normami a povazujeme to za obtazovanie a dotierave. Zase nechapte ma zle, ja viem ze to nie je mozne v sucasnom svete, ale myslim ze ak by sme boli cely zivot vedeni k tomu ze tak je to spravne a podporovalo by sa to, bol by svet ovela lepsi.
Vidis, a ja mam opacne deti...druhych sa bali, k cudzim detom v takom veku nesli, dospelych ani nehovorim. Kazde dieta je ine. Su deti, co su spolocenske a maju radi pritomnost druhych, zo skolky ich nemozes dostat...ine tam placu. A ze sa zdravi v takom veku je uplne super. Ja v jeho spravani nevidim ziadny problem. Ma 3 roky, nauci sa casom.
@andreatytler dobre napisane...suhlasim
Podla mna sa treba zamysliet nad putom ake ma k tebe, citala som aj dalsie tvoje komentare a informacie.
Ja by som si polozila otazku- ak je mojmu dietatu zle, spadne, udrie sa, ublizia mu- ide za tebou? Alebo tiez vyhladava tuto formu pozornosti u cudzich ludi ak sa mu to stane na verejnosti?
Lebo to je podla mna ten rozdiel- ak moje dieta ma ma ako svoju “istotu” a ja mu ju dam, tak ide slobodne do “sveta” a sprava sa otvorene az uvolnene (v hraniciach toho aku ma povahu). Ak je to ale absolutne prehnane, naviaze sa prilis sa rychlo na cudziu osobu atd tak ti moze znacit o zlom naviazani na matku.
Dalsia vec ze pises ze sa mu venujes- venujes sa mu vekovo primerane? Ja len uvediem priklad-kamoska mala mala dieta a hovorila mi ako je dolezite samu venovat a neviem co a jej forma venovania bola po skolke ist kazdy den na ihrisko, tam sa vykecavat s kamoskami a dieta sa vlastne muselo prebavit same. Samozrejme toto dieta bolo maximalne nacucnute na druhych dospelakoch ktori sa na ihrisku aktivne hrali so svojimi detmi. Ja nevravim teraz ze treba dietatu robit 24h denne divadlo, ale to je zase iny extrem, ale aktivne straveny cas interakciou som myslela.
Ak si si tieto situacie zodpovedala kladne- ano dieta ma vyhladava ked mu je tazko, ne mu ublizene ci ma nejaku bolest, a ano venujem sa mu tak ze aktivne spolu travime cas, tak potom to je uplne v poriadku jeho prejavy spravania, pravdepodobne bude velmi otvorenej povahy a kamaratsky 😊
Ak to tak nie je, az vtedy by som skusila hladat nejake reflexie vo vychove a vo vasom vzajomnom vztahu ☺️