3-ročné dieťa zdraví cudzích ľudí
Je toto normálne? Alebo si vynucuje pozornosť na ihrisku od iných rodičov. Venujem sa mu naplno, nemá dôvod podľa mňa hľadať pozornosť inde. Stretli ste sa s tým?
Bolí ma, že aj k detičkám pribehne akoby ich poznal, pozdraví,niekedy vyobíjma a deti na neho všetky do jedného zazerajú a ani sa nepozdravia. Už som mu sto krát vysvetľovala, že cudzým ľuďom sa nezdravíme ako to mám riešiť? Neviete mi niekto poradiť? Myslíte, že mám s ním zájsť k psychologičke?
Stručné zhrnutie
- Bezprostredné, extrovertne správanie u trojročných detí je bežné a v diskusii ho väčšina rodičov hodnotila ako normálnu povahovú črtu, nie ako automatický dôvod na odborné vyšetrenie.
- Odporúčané riešenia sú priebežné nastavovanie hraníc (vysvetliť, že nie každé dieťa má rado objímanie, učiť pýtať si povolenie), modelovanie slušného pozdravu a využitie pomôcok ako knihy Conni, Caillou a slovenská Bambulka či edukačné texty o „šikulkovaní“ a chválení.
- Konzultácia s psychologičkou sa v diskusii odporúča len pri konkrétnych obavách o bezpečnosť alebo vzťahovú väzbu (napr. dieťa opakovane odíde s cudzím, nereaguje na volanie alebo viditeľne hľadá pozornosť namiesto primeraného sociálneho záujmu).
Najčastejšie otázky
Q: Je u trojročného dieťaťa normálne, že sa prihovára a zdraví cudzích ľudí?
A: Áno; v diskusii rodičia opakovane uviedli, že takéto bezprostredné správanie je pri 3‑ročných časté a často ide o povahovú črtu extrovertného dieťaťa.
Q: Ako učiť dieťa hranice pri zdraveni a objímaní cudzích ľudí?
A: Učiť dieťa pýtať si povolenie pred objatím, vysvetliť vetami typu „nie každé dieťa má rado objímanie“, modelovať slušné pozdravenie a použiť knižky ako Conni, Caillou a Bambulka na praktické príklady.
Q: Kedy vyhľadať psychologickú konzultáciu?
A: Konzultovať psychologičku odporúčajú rodičia pri rizikovom správaní: dieťa opakovane odchádza s cudzími, nereaguje na volanie alebo rodič vníma výrazné narušenie vzťahovej väzby; bežná bezprostrednosť bez takýchto znakov psychológa nevyžaduje.
Q: Môže byť bezprostrednosť prejavom nedostatočnej citovej väzby k rodičovi?
A: Väčšina príspevkov a jedna priamo zmienená psychologička v diskusii tvrdila, že nie; odporúča sa overiť, či dieťa pri zranení alebo strese hľadá rodiča, čo by signalizovalo bezpečné puto.
Q: Ako chrániť dieťa pred zneužitím jeho dôverčivosti?
A: Nastaviť jasné pravidlá: nikdy neísť s cudzím, nebrať od cudzích sladkosti ani veci, nacvičiť, čo robiť, ak sa stratí, a viesť rozhovory o hraniciach; viacerí rodičia v diskusii opisujú prípady, kde dieťa takmer nastúpilo do cudzieho auta, a varujú pred tým.
Q: Aké zdroje a metódy rodičia v diskusii odporúčali na prácu so spoločenským správaním?
A: Ako zdroje boli menované knihy Conni, Caillou a slovenská Bambulka, články a témy o „šikulkovaní“ (odporúčané weby a blogy: Edúzin, Postoj, Nevychova.cz) a praktické nácviky zdvorilosti a súkromia.
Závery z diskusie
Zhoda
- Bezprostrednosť u trojročných detí je vo veľkej miere považovaná za normálnu povahovú črtu extrovertnosti.
- Rodičia majú dieťa postupne učiť hranice (kedy je vhodné hovoriť a koho objímať) a modelovať slušné správanie.
- Psychologická pomoc je odporúčaná len pri konkrétnych bezpečnostných alebo vzťahových obavách, nie automaticky pri bezprostrednosti.
Sporné názory
- Niektorí rodičia a komentujúci považujú bezprostrednosť za pozitívnu vlastnosť (komunikatívnosť, odvážnosť, sociálna výhoda).
- Iní rodičia majú obavy z nadmernej dôverčivosti a z rizika zneužitia alebo z toho, že dieťa si bude vynucovať pozornosť od cudzích ľudí.
Otvorené otázky
- Kedy presne prechádza bezprostredné správanie do problémového alebo rizikového správania vyžadujúceho odbornosť?
- Do akej miery ide o vrodenú povahovú črtu vs. o dôsledok výchovy alebo rodinného prostredia?
- Ako citlivo nastaviť hranice, aby sa dieťa nenaučilo odcudzeniu namiesto zdravého sociálneho správania?
Spomenuté značky a firmy
Edúzin, Postoj, Nevychova.cz, Lidl
Spomenuté produkty a metódy
Conni, Caillou, Bambulka, šikulkovani, koncepty chválenia/„nevychovávania“, psychologická depistáž, ADHD, Aspergerov syndróm, dysfázia
Miesta a osoby
žiadne
@cervenaruza123 tak to mi pripomenulo moju neterku. Jej rodičia mali nápad, že jej zavolajú na Mikuláša susedov, ktorí zahrajú Mikuláša a čerta s anjelom. A keď bude dobré dievčatko, pôjde s anjelikom, a keď zlé tak ju vezme čert. Ešte som im hovorila, nech ju nestrašia, že sa bude báť.
No a čo sa nestalo : anjelik neprišiel - ochorel, tak prišli Mikuláš s čertom. A malá celá spokojná, že teda čo už, hoci bola dobrá, anjelik tu nie je, ona si ide s čertom. Mikuláš nezaujal. Tak namiesto radosti boli krokodílie slzy z krivdy a nespravodlivosti, že ju rodičia nepustili s čertom do pekla. 😅 Má 2 a pol roka.
je to normalne a zlate, aj moja to robila, stale objimala rodicov inych deti cestou do skoly, este ako prvacka. poradkyna mi povedala, ze nemam zabijat jej spontannost, tak som neriesila. potom jej deti robila v skole zle a bohuzial uz jej presla ta spontannost, zivot ju naucil, tiez sa este tesi ale voci cudzim uz nie je taka srdecna.
Ja mám 3,5 ročného síce objatia nedáva,ale do reči sa dá s každým.minule taký starší pár vyhadzoval smetie, išli sme okolo,tak sa pozdravil a dal sa s nimi do reči,10 minút sme tam stáli a na koniec, že nech prídu na kávu niekedy 😆 (toto robí často, všetkých ku nám pozýva, prípadne sa pozve sám na návštevu 😆)
Áno, aj v škôlke, mam z jeho rozprávania pocit, že sa mu deti skôr vyhýbajú kvôli tomu, že on je taky kontaktný. Tiež som už vysvetľovala, že niekto to nemá rád, že niekomu to vadí. Tak mi vravel, že len za prstek pohladkal, ale aj tak ten chlapček odišiel od neho 🤷♀️