4-ročný syn je veľmi tvrdohlavý
Ženy idem si po rady, lebo už som v koncoch. Mám 4r syna, takmer 5. Je strašne tvrdohlavý. Od začiatku sme vo výchove s mužom viac-menej v zhode a ideme takou strednou cestou. Ani úplne voľna výchova, ale ani ako na vojne, aj keď pomaly tu začína byt bojové pole. Snažíme sa mu všetko vysvetľovať. Keď od neho napríklad chcem, aby niečo urobil a jemu sa nechce alebo nesúhlasí, skratka to neurobí a vyjednáva do bezvedomia až kým nekricim…čo je už začiatok úplnej utópie, lebo ja som teda dosť pokojný človek a vytočiť ma je dosť ťažké. Ale keď už som v stave, že po ňom začnem kričať, tak je to hrozne, reve on a potom aj ja. Ono ja chápem, že skoro všetky deti toto robia, ale s ním sa naozaj nedá. Aj keď niekam ideme, nikdy nechce ísť naspat domov, bol by vonku alebo na návšteve aj týždeň vkuse a nedá sa mu vysvetlit, že tak to nefunguje, on povie že chce a hotovo, až kým zase to nie je úplne vyhrotené - on piští, reve a dokola opakuje že nechce, keď by sme odišli sami, tak jemu to je jedno, vôbec sa nebojí. Boli sme aj u psychologicky, len skonštatovala že je tvrdohlavý. Rovnako to býva s obliekaním, umývaním…skratka hocičo čo si zmyslí. Ja som už úplne v koncoch z toho, že pomaly nič nejde bez kriku. Aktuálne mame doma 3m babatko, a keď začne plakať to a do toho potrebujem niečo od staršieho a ten začne vyvádzať, tak som zrelá na psychiatriu, rovnako muž. Tieto “problémy” sme mali dlhšie aj predtým nez mal súrodenca, takze tým to nebude. + sa mu venujeme na maximum, obaja. Nejaké rady?
@anonym_5473bb To je ako cez kopirak, presne rovnako, aj vek. V škôlke je ok?
@anonym_autor v skolke s nim nie je ziadny problem
@anonym_5473bb chodi do skolky? Ked sa mu nieco nebude pacit v skolke, tak tam ma zacat vrieskat a dupat? A potom v skole?
@anonym_74e19c iste vies, ze deti sa vyvijaju a ich schopnost ovladat emocie je uplne niekde inde v skolkarskom a v skolskom veku.
Do škôlky chodi, aj tam to bol problém, nechcel ísť von/dnu/do jedálne… Baby presne tak to robím a neustupujem, len teda ako som písala, keď sa nepohne a vyjednáva tak ho vyzleciem nasilu, alebo zoziapem a potom funguje. Občas sa začne aj na zem hádzať a napr. do muža si dovolil aj kopnúť, alebo ho skrabat. Vtedy mu dal aj po riti, na čo ho upozornil ešte pred tým, ale on ako keby to nechápal, že to naozaj urobi, aj keď to urobi. Do mna si take nedovolí, ale vravím ja nemám trpezlivosť s ním vyjednávať. A maly neznáša to nasilu vyzliekanie.
@anonym_autor Viem, že teraz je trend kadejakých výchovných metód. Moja mamka pred viac ako 40 rokmi s láskou používala metódu počítania do 3. Mne sa to osvedčilo pri 4 deťoch bez kriku (syn má 20 r., dcéra 18 r. a dvojičky 5 r.). Je to rozhodnutie s plnou zodpovednosťou a láskou. Musíte sa dohodnúť s manželom a byť dôslední v tom. Synovi treba povedať, že na neho nechcete už kričať, že je múdry chlapec a že to bude fungovať od dnes takto. Pekne povedať - to a to (napr. 3x sa šmykneš) a ideme. Ak neposlúchne, budete počítať do 3. Ak neposlúchne a poviete 3, priložite na zadok. Povedať: idem a ideš aj Ty. Bez vysvetľovania. Synovi to stačilo zažiť 1x - pochopil, dcére -2x a pochopila, jednej dvojičke 1x - pochopila a druhej dvojičke 2x - pochopila. S bratom sme neskôr na ZŠ mali z toho zábavu, že mamka počíta bežme, poďme, robme... 🙂 a to isté aj naše staršie deti 🙂. Žiadna ujma ani trauma z toho nebola, nie je a ani nebude. U dvojičiek to tiež funguje veľmi efektívne. Deti sa potrebujú učiť poslušnosti rodičom a tým budú schopné v živote rešpektovať aj autority - napr. učiteľky. Z našich skúseností, ak deti nie sú ako malé poslušné a rodič ide vysvetľovacou metódou do nemoty, tak si s takým dieťaťom v puberte neporadia. Počítacia metóda zaberá aj v puberte, lebo rešpektujú rodiča už skôr, keď boli malé detičky a vedia, že je to vážne, ak mamka al. ocko počítajú. Samozrejme, že po zadku nedostanú 😉🙂, ale sú naklonené k poslušnosti a veci urobia bez kriku. Táto metóda fungovala aj u synov (už sú dospelí) psychologičky, u synov (5 r. a 3 r.) mojej kolegynky, ktorá si tiež nevedela rady - to je pol ročná záležitosť. V dobrom píšem.
Tvrdohlavosť nie je diagnóza, je to len výhovorka rodičov. No jasnou diagnózou je zanedbanie výchovy a z toho vyplývajúca rozmaznanosť. Niekedy z opičej lásky u celkom malého dieťaťa sa všeličo prehliada, len aby bolo všetko podľa neho a ono bolo spokojné. Končí to detskou neposlušnosťou a neskôr úplnou neakceptáciou rodičov a problémami, na ktoré je zle čo i len pomyslieť. K tomu už má celkom dobre nasmerované. Dieťa si voči rodičovi nesmie nikdy nič dovoľovať. Ak to nie je nejaká vážna psychická porucha, ktorá sa objaví neskôr, potom je to iba rozmaznanosť.
Autorka, aj moj ma aj udrel, keby len raz, aj muza, snazili sme sa ho chytit tak, aby sme mu v tom zabranili a jasne sme mu hovorili, ze to je zle, ze nikoho nebijeme a ze mu to nedovolime. Potom som mu hovorila, ze ked je zlostny, nech dupe, krici, bucha do gauca. A posledne mesiace to zacal robit, ked sa vytoci tak zacne jacat z plnej sily a dupat - v zivote by som nepovedala, ze 4,5 rocne dieta v zachvate zlosti bude schopne takto upravit svoje agresivne spravanie. Ja na neho nekricim, nejak to nemam v povahe, ale parkrat ma tiez tak vytocil, ze mi ruka usla a dostal symbolicky po zadku, ale to ho len viac rozzurilo. Proste mega davku trpezlivosti na neho treba a na vasho tak isto.
@anonym_5473bb chodi do skolky? Ked sa mu nieco nebude pacit v skolke, tak tam ma zacat vrieskat a dupat? A potom v skole?