5 ročné dieťa odvráva a papuľuje
Dobrý deň viete mi poradit ci je to vzodr alebo zle obdobie
Ked sa malej nepáči co povieme tak to zopakuje spapuluje
A nepocuva smeje ss do očí a nechce ist domov ako reagovat
Ked bola doma nechodila do škôlky bolo mile dieta a pekne posluchála
Ďakujem za radi pripadbe video z netu ako reagovat
První puberta🙂 Kolem 4-6 roku, je to běžné Nejdi proti ní - přiznej jí emoce - řekni, že víš, že se zlobí (však na to má nárok - říct si svoje, je to už velká slečna. Čím víc to budeš lámat přes koleno a snažit se tomu zabránit, bude to horší, Tohle období musí proběhnout, děti si uvědomují svoje postavení, zkouší, co udělá, když budou papulovat a stavět se proti vám - je to potřeba, aby viděly, jak se taková situace řeší - a na to jste tam vy, dospělí. Vydrž, není třeba jít proti ní, naopak....
@veronikaszabova poznam svoje dieťa
Iba tp robi ked neni po jej lebo ona uz je velka nie mala
@1321987 nas syn to nerobi a to ma 8. Nerobi to, pretoze si to nedovoli. Samozrejme moze nesuhlasit a ofucat sa, ale aby odvraval a papuloval, tak to by sme doma spravili kratky proces. Ked mas so synom problemy ked ma 5 rokov, tak ked bude mat 15 rokov, tak sa z neho zosalies.
@kittykat22 viem ze taka nebude
Ja som chcela len poradit ako reagovat nir rady za 10 r tu nebudeme uz ked nas korona zabije všetkych a hlad
@1321987 to je prvá puberta, okolo 5-6 rokov si deti zacnu zacnu presadzovať svoje, bývajú panovačne. A reagovať treba dôsledne, ale zasa nerobiť veľkú vedu z toho. Dieťa je už dosť rozumne, aby pochopilo, že síce má svoj názor a potreby, ale aj ostatní ľudia majú svoje potreby a treba hľadať v niečom kompromis a v niečom jasne stanoviť hranice.
@1321987 tu máš teda podporu 🙉 každý vek ma svoje pre a proti teraz je to odvravanie za rok budeš riešiť niečo iné. Určite ju to prejde keď uvidí že týmto správaním nič nedosiahne určite bude dobre. Mam dvoch jedného už pubertaka a furt snimy niečo riešim a myslím si že to zvladame dobre 😉
@1321987 za 10 rokov tu uz nebudeme ked nas korona vsetkych zabije? A s tebou je vsetko v poriadku inak?
5 rocna nema co odvravat treba uz teraz dat mantinely inac ju neskor nezvladnete
Pridavam sa k tym, co s dietatom "prvu pubertu" nezazili (teraz som taky pojem videla prvykrat, skor mi to pride ako vyhovorka pre nevychovane deti 😉 ).
Proste prcek bol odmalicka vychovavany s velkou laskou, avsak dosledne a s dorazom na respekt k ostatnym. To jest - a to odporucam aj tebe mila zakladatelka: prvykrat, ked nastane nevhodne spravanie sa pekne porozpravat o tom, co sa kedy patri a co nie (co uz by sice mala v tomto veku aspon trochu ovladat), pripadne akym stylom je slusne komunikovat s okolim - a co uz je cez ciaru, co sa nerobi a preco. Ked sa napriek tomu nevhodne spravanie zopakuje, s pokojom Anglicana pripomenut slecne, o com ste sa bavili a nacrtnut uz aj moznost roznych sankcii, ak neprestane. A ked sa do tretice nebude vediet vpratat do koze, sankcie uplatnit (zakaz Tv, nekupenie oblubenej sladkosti, okamzite prerusenie cinnosti (bez vynimky a dosledne!!!) - napr. odchod z ihriska a pod. - dosad si, co by bolo vhodnym "mementom", aby to madam primerane negativne pocitila. A ked budu nasledovat sceny, plac, hadzanie sa o zem, vykrikovanie? Ignorovat s usmevom a vetou - ved len dodrzujem, co som ti uz povedala - varovala som ta, ze nabuduce uz bude trest... A bolo by mi srdecne jedno, ze urazena trucuje ci reve, hoc aj pol dna. Ze horsie to uz nebude si ma uprimne pobavila 😄 Ak spravne zakrocis a nenechas si od 5- rocneho decka skakat po hlave, nemusi byt, ak budes "makka" tak to horsie bude a ovela.
S tymi babkami to je uz iny problem, tam si konkretne uvedom v com, v akych situaciach tebe, resp. sebe navzajom protirecia, konaju inak ako by si si predstavovala... A odkomunikuj si to s nimi, ze toto alebo tamto si neprajes, aby robili, ked strazia tvoju dcerku.
Suhlasim s nazorom, ze 5 rocna nema co odvravat a nerespektovat rodicov. A taktiez aj s tym, ze treba babky bud odstavit od vychovy, alebo im jasne urcit pravidla a to co dieta robit moze a co nie... Inak ozaj nebude vediet co moze a co nie a bude z toho nervozna..
@1321987 tak keď tu o 10 rokov nebudeme, tak čo riešiš? To už vydržíš aj s papuľnatým deckom. Väčšina z nás vychováva deti práve kvôli tomu čo bude o 10 a viac rokov, aby sme ich pripravili a nasmerovali do života keď tu už my nebudeme... keby som mala istotu, že o 10 rokov tu nebudeme my ani deti, tak kašlem na výchovu, budeme si len užívať teraz a tu a neriešiť výchovu, hypotéku, zdravie, prácu a všetky tieto drobnosti 😃
A k veci - ohýbaj ma mamko pokiaľ som ja Janko, keď už budem Jano, neohneš ma mamo 🤷♀️ Že má dieťa emócie je normálne a žiadúce, ale treba ju pomaličky učiť ich zvládať. Ty si rodič a ty rozhoduješ, takže keď povieš, že idete tak idete. Či si ju prehodíš cez plece a odnesieš ju alebo ju tam necháš a odchádzaš a dáš jej tým jasne najavo, že čo si povedala to platí, to už je na tebe. A takisto zrušiť “výchovu” od každej babky inú, v tomto sa musíte zjednotiť a všetci dať decku jasne najavo, kde sú hranice.
@1321987 toto už nie je klasický vzdor, toto je skúšanie hraníc. A tie treba nastavovať, v prípade ich nedodržania dať sankciu a hlavne ju dôsledne zrealizovať. Bohužiaľ, často je to už top a skončí to pri plači a hneve a keď vtedy poľavíš, skončila si 🤷♀️ Neboj sa byť prísna a "zlá"... Táto "opičia láska " , kedy nechceme byť na dieťa zlí, je hotový vírus a v konečnom dôsledku škodí hlavne deťom. Lebo raz narazia a budú sa cítiť ukrivdené celý život. Nepochopia, že ONI sú tí, čo robia chyby a majú ich napraviť a budú ich robiť stále, mať problémy vo vzťahoch, či v práci, v osobnom raste... Vždy si budú myslieť, že celý svet je proti nim, alebo že majú smolu na partnerov atď... A bude to len o ich vlastnej neschopnosti prijať určité pravidlá, fakty... Prispôsobiť sa situácii. Vôbec čas na zvládnutie agresivity, drzosti tak, aby človeku nespôsobovala v budúcnosti problém, je okolo 4-5 roku. Takže máš čo robiť...
Čo sa týka konkrétneho problému - Nechce ísť domov (pochopila som z ihriska a tak?)...Vždy tak 15 minút pred plánovaným odchodom jej to oznám . O 10 minút zase , s tym, aby jej bolo jasné že potom už fakt odchádzate. A potom v čase dohodu sa naozaj zoberte a odchádzajte. Dieťa nie je hlúpe, neostane nikde samé 😉 Ideálne ak by s te sa dohodli s nikým, nech sa tvári, že ju ide zobrať so sebou, ak je taká smelá 😉 Niekedy sú potrebné aj extrémy
Ja to mám podobné. Môj manžel úplne kašle na výchovu. Keď syn vyvádza - napríklad hojdá sa na stoličke pri jedle, behá po byte, má nevhodné poznámky a podobne, tak ho upozorní, ale až po mojej poznámke, aby mu aj on niečo povedal. A to takým štýlom, ako keby to bol jeho kamarát. Proste - ako keby sa mu nechcelo. Mám sa na to vykašľať, nerozčuľovať sa a dovolať dieťaťu hocičo, alebo len ja mám dieťa upozorňovať, keď spraví niečo zlé? Od manžela sa nedočkám takmer žiadnej podpory. Syn bude mať 5 rokov.
@anjika44 vsak tvoj manzel mozno precitne, ze hranice su potrebne, ked si syncek nedajboze pri tom hojdani na stolicke rozbije hlavu a bude s nim placucim rychlo bezat na pohotovost... Alebo ked pri tom behani po byte zhodi a rozbije trebars muzov novy drahy notebook, na ktory si rok setril... Alebo ked tercom nevhodnych a mozno casom urazlivych synovych poznamok nebude niekto iny, ale sam tvoj muz... Ja nepochopim tych dnesnych rodicov. Normalne by som si s muzom sadla a dala debatu, ako si teda predstavuje vychovu.
kroť dieťa zavčasu lebo príde puberta a bude to ešte horšie...😉
Ohýbaj ma mamko....😉