• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
a uvidíš všetky príspevky!
andrejka1974
25. mar 2013 vybrali sme

Volám sa Andrea, mám krásnych 40rokov a som vydatá, už neuveriteľných 21 rokov, stále za toho istého muža Juraja. Máme krásných 5 detí a 1 anjelika, našu milovanú Dianku. Moje deti sú v rôznom veku. Najstarší je Juraj a má už 21, potom bola naša Dianka, ale od nás odišla do nebíčka ako 4-mesačná - mala by už 18 rokov. Ďalší je Šimon a má 17 rokov, Matúš má 14 rokov, Sindy má 6rokov a najmenšie slniečko bude mať 9.4.2015 tretirôčik.

Približne takto vyzerajú naše dni:

3.00 mám prvý budíček, Rianka si pýta mliečko. Ach jaj, akurát sa mi sníval krásny sen - o dovolenke pri mori so všetkými deťmi. Dávam mliečko a zaspávam.

6.15 zvoní na mobile budíček. Skúšam vypnúť nemôžem musím zobudiť Šimona, mus=im mu spraviť desiatu a raňajky

6.45 zvoní druhýkrát. Škoda, musim zobudiť aj Matusa a Sindusku, opat sa im nechce vstávať

7.00 frmol v kúpelke, všetci chcú byť prví, tlačenica, strkanica, hádky.

7.15 raňajky, deti majú jogurt, Sinduška termištek - podľa nej len ona ľúbi, druhí ho neľúbia. Je teraz v tom veku, že čo je moje a čo ja ľúbim, ty sa ani nedotkni.

7.20 všetci sú už oblečení, budím Rianku, musí si dať ešte mliečko.

7.30 staršie deti idú do škôl.

7.35 vyrážam aj ja, rýchlo sa obliecť, aby sme tú škôlku nejako stihli.

7.40 konečne sme oblečení, ja, Sinduška a , v tom si Sinduška spomenie toto chcem do škôlky, hľadám, behám, nestíham.

7.45konečne smer škôlka.

7.55 už sme v skôlke, Sinduška sa prezlieka.

8.00odchod zo škôlky, konečne domov, zakývame cez okno a ide sa.

8.05 Rianka má raňajky - jogurt s ovsenými vločkami. Všetko spapá, ale sme celí od toho, špinaví, ale napapaní.

8.15  Rychlo sa oblecieme a ficime uz do specialnej skolky na donnerovu 

8.30 Sme v skolke, behame po santi a nie a nie sa prezliect

8.40 konecne odovzdavam pani ucitelke zuzke

8.55 domov sladky domov 

9.10 hura mam ranajky

9.30 coze, nemam co uvarit super vsetko niekto vcera tajne zjedol

10.00 sedim v aute a smerujem do obchodu

10.30 mam nakupene

11.00 ficim domov, zasa budem varit po obede

11.30 to uz je tolko hodin, musim ist po rianku do skolky

11.45 ideme na terapiu do andreasu

11,55 nemam, kde parkovat, hroza zasa mala sa mi vala po chodniku

12.00 hura terapia, berie si malu a ja mam hodinku len pre seba 

13.00 mala si zasa robila svoje na terapiii, ocny kontakt povazuje za zbztocnost, ale aspon nieco stihne

13.45 konecne doma , Rianka vzstavena ide do postielky 

14.00 prichádzajú deti zo školy.

15.00 Rianka vstáva, ja medzitým periem, upratujem a varím.  Rianka si dáva na olovrant ovocie.

15.30 prichádza Sinduška domov zo škôlky, plná zážitkov. Keď je pekne, ide sa von, keď je škaredo, kreslíme si, pozeráme video.

17.00 Rianka sa ide kúpať, špliecha vo vaničke tak, že som komplet mokrá, zem je mokrá, no proste všetko je mokré, ale radosť je krásna.

18.30 dávam Rianke na večeru kašu a deťom tiež niečo pod zub.

18.30 prichádza konečne domov manžel, zasa narobený.

20.00 Rianka opäť vymýšľa v postielke, dávam mliečko, snáď zaspinká.

21.00 idú spať Šimonko s Matúšom,a Sinduskou  Rianka ešte stále nespí.

22.30 konečne ticho aj v izbe, kde je Rianka.

22.00 už zaspáva manžel 

23.00 zaspáva najstarší syn Juraj.a ja tiez 

Denný režim mamičiek je nová rubrika v Magazíne Modrý koník. Ak zaznamenáte svoj deň aj vy, vytvorte článok vo svojom fotoblogu a informujte o tom @mariosmykal. Tešíme sa na príspevky a záznamy, kto má aký deň :slight_smile:

#magazin #denmamiciek #pribeh

Čítaj celý článok
andrejka1974
26. júl 2011

Moj pribeh zacal v januari 1990 ked som spoznala vtedy este mojho priatela teraz uz manzela mala som vtedy krasnych 16 a on 22 zalubili sme sa na prvy pohlad byvali sme blizko seba a tak sme boli spolu skoro kazdy den. Az prisiel nas vytuzeny 7.november 1992 a my sme sa stali manzelmi zacali nase spolocne dni lasky a o tri mesiace sme sa tesili este viac prvy tehotensky test a 2 ciarky tesili sme sa velmi a ked nam povedali ze to bude nas Jurko po tatovi boli sme uplne bez seba . Prisiel 9.november 1993 rok a dva dni po svadbe a o 19 55 uzrel svetlo nas syncek Jurko. Tu sa zacina nase prve trapenie pri porode nastalo krvacanie do mozgu a tak nam robili vsetky mozne vysetrenia diagnoza DMO . Prejavilo sa mu to v 2 mesiacoch zacala sa intenzivna rehabilitacia , pokrok v 6 mesiacoch prve otocenie sa na brusko potom dlho nic ked sme mali rok zaciname sa plazit cez jednu ruku druha je slaba tecu mi slzy od radosti, v 13 mesiacoch sa dostaneme na 4 , v 15 prvy pohyb po kolienkach, v 17 mesiacoch zazrak chodime.  Rehabilitacia zabera zazraky sa deju v 6 rokoch operacia achilovky na pravej nohe problem s chodzou zvladli sme to v 7 rokoch nastupujeme do normalnej skoly medzi zdrave deti prijmu nas bez problemov, v 9 rokoch dalsi zazrak naucili sme sa bicyklovat to sme ani nedufali , tuzba bola velka naucil sa sam s kamaratmi v 16 rokoch operacia pravej ruky dovtedy strach operovat odvtedy je ruka na tom lepsie vzdy bola a bude len pomocna nic v nej neudrzime teraz sme skoncili 2 rocnik na strednej skole . Medzi tym prisiel 20.september 1996 a k nam prisla Dianka . Nepriberala ako mala boli sme na vysetreniach v nemocnici vtedy mala 4 mesiaciky vahu 4920 gramov pri porode 3200  vysledky neboli dobre ale to som sa dozvedela az neskor pustili nas domov a stalo sa to co sme netusili tyzden po prepusteni z nemocnice my zomrela v naruci. Zachranka prisla po 5 urgenciach po 25 minutach zavreli sa do izby a potom ju vzali bez nas do nemocnice ani nepovedali kam. My sme vyrazili do detskej nemocnice na kramaroch v bratislave bola prijata na aro ked sme tam prisli tak nam povedali tu najhorsiu vetu v mojom zivote Snazili sme sa ale uz jej nebolo pomoci . Zrutil sa nam cely svet ako zit dalej bez nasej Dianky. Museli sme sa rychlo spamatat doma mame nasho trojrocneho Jurka. Pred nim plakat sme nemohli a on sa stale pytal kedy sa Dianka vrati domov . Psychyka pracovala tazko az po 6 tyzdnoch sme boli schopny mu povedat Dianka odisla do nebicka uz nepride. Dianka odisla 25.1.1997 ked mala 4 mesiaciky a 5 dni. Zivot isiel dalej a manzel stal statocne pri mne on povedal skusme mat opat dalsie babatko . Ja som najprv nechcela ale potom som ustupila a o mesiac som uvidela 2 ciarky radost bola opatrna ale troska bola. Zmenila som hned porodnika a hlavne nemocnicu kramare nikdy viac . 21. NOVEMBRA 1997 sa nam narodil nas vytuzeny syn Simon bolo to 10 mesiacov po odchode nasej Dianky . Nastal usmev na perach Jurko mal braceka a my opat radost v srdiecku . Simonko je nase slniecko od narodenia sice zive striebro ale on tusil ze je z lasky a tak je velky dobrak kazdemu rad pomoze podeli sa .Uz sme boli opat stastny ale tuzba po dievcatku bola stale. 24.MAREC 2000 na svet prichadza nie dcerka ale syn Matusko .Hned po porode na 3 den nastava problem s dychanim prevoz na patologickych novorodencov kde zostava este 3 tyzdne konecne ideme domov , v 6 mesiacoch pipa monitor dychu strach pipanie sa opakuje utekame do nemocnice zistia reflux z coho ma apnoicke pauzy ostava tam 3 tyzdne ideme domov z liekmi a mliekom umelym nutrilon ar a polohovanim po jedle aspon sa naucime sediet v autosedacke , v 15 mesiacoch opat strach zacinaju sa nam objavovat cervene flaky po tvari utekame do nemocnice diagnoza vaskulitida praskanie ciev lekari vravia to sme tu este nemali dovod pneumokok este sa vtedy neockovalo stravime v nemocnici opat 3 tyzdne domov ideme s liekmi ktore uzivame este 2 mesiace odvtedy sme zdravi teraz mame 11 rokov. Tuzba po dcerke stale rastie kazdi vravi vsak ste uz\ mali dost trapenia ale my chceme dcerku. februar 2006 opat dve ciarky tesime sa ale nie dlho maj 2006 a ja prvykrat zacinam spinit do vecera potratim sklamanie velke stalo sa. O rok februar 2007 opat dve ciarky strach tu je a opat maj 2007 a opat potrat nepredstavitelna bolest . Nadej umiera posledna januar 2008 do tretice to uz vijst musi opat dve ciarky radsej sa netesime ale vyslo to 24.9.2008 sa nam narodila dcerka Sinduska a btu je opat trapenie najprv nepriberame po prvom mesiaci umele mliecko v 2 mesiacoch pobyt v nemocnici 2 tyzdne vysetrenia na vsetko mozne zistia nam dierku v srdiecku , stridor volny hltan zdvojena oblicka tu ma po mne ja ju mam tiez . Vsetko postupne zvladame plno lekarov nas sleduje imunita koli stridoru slaba do roka kazde 3 mesiace antibiotika, rehabilitacia koli pomalemu pohybu od 1 mesiaca pricina sa zisti az pri problema so slznym kanalikom ked nam odmeraju ocka a zistia vidime maximalne do metra od 1 roka 10 mesiacov nosime okuliare dioptrie mame prave ocko -8 lave -6 s ockami nema nik v rodine problem , 1.marca 2011 operacia srdiecka katetrizaciou zvladli sme to na jednicku stridor sa upravil v roku sme teraz sice mensi ale ciperny vsetko sme dobehli aj ked sme zacali chodit az v 21 mesiacoch tyzden po dani okuliarov teraz mame 2 roky 10 mesiacov a tesime sa z toho ze vsetko zle je uz za nami tak toto je moj pribeh som stastna ako som to spolu s mojou velkou rodinou zvladla vdaka manzelovi detom a nezabudam aj na mojich 3 anjelikov Dianku a 2 malickych Aa cas leti a ja opat cakam babatko v aprili k nam pribudne dalsi uzlicek stastia. Tak prisiel ten krasny den a nam sa 9.4.2012 narodila Rianka ktora je uplne zdrava len chybicku malicku mame mame viacej prstikov narodila sa s hmotnostou 2890 gramov a 49 cm teraz ma krasnych tri a pol mesiacika .Tak aktuality su take Rianka ma onedlho 11 mesiacikov, v novembri nam odstranili prstiky co sme mali navyse a zvladli sme to paradne bez bolesti a teraz sa tesi zo vsetkeho okolo seba , Simonko mi bude robit o tyzden monitor a Jurko bude maturovat . Cas rychlo bezi . Cas bezi a neda sa zastavit, neviem preco ale osud sa so mnou naozaj velmi zahrava, obcas mam pocit, ze je toho uz na mna vela., ale k veci dni mi bezali, nejako krasne, bolo horuce leto pisal sa 10. august 2013 a my sme sa tesili na uzasnu dovolenku v chorvatsku, ale osud nam ju nedovolil, preco , pretoze sa na zakazanom mieste hral moj syn Simon  s kamaratmi a aj s bratom Matusom a stala sa osudova chyba. Simon mi padol do vytahovej sachty v rozostavanej nemocnici na razsochoch z 15 metrov , volali nam policajti , ze mate dolamaneho syna vo vaznom az kritickom stave v nemocnici. Vtom momente sa mi zrutil svet, preco sa so mnou osud tak hra, co som mu spravila. V tom momente by sa ma asi nikto nedorezal, dosli sme na miesto aj s muzom , tam nam policajti dali druheho syna do ruk, odniesli sme ho domov k rodicom, nesmel byt sam, bol v totalnom soku a my sme utekali na kramare, tam nam povrdali, je to vazne robia mu vysetrenia, nevieme co ma vsetko zlomene, ale zije ., dojdite za 3 hodiny , tie tri hodiny boli strasne, naozaj strasne, plakali sme vsetci , naozaj vsetci muz, ja , deti, rodicia. Po 3 hodinach nam povedali, je zlomena chrbtica, obe nohy, miecha porusena nie je .Konecne troska usmevu, ale cakali ho 2 narocne operacie, dlhy pobyt v nemocnici, velke bolesti, ale zazrak sa stal prvy raz prisiel domov presne mesiac po nestasti 10.9.2013 po 9 dnoch nastali opat vrelke bolesti opat 10 dni v nemocnici domov opat prisiel 25.9. a mohol uz sediet a byt na voziku po mesiaci 27.10. vyberaju zeleza z noh a my sme sa 4.11. postavili prvykrat na barle, my budeme chodit hura , hura , hura. Cakame na liecenie, den mame plny, ucime sa do skoly, mali sme byt prvaci na obchodnej akademii, este sme skolu nevideli, ale snad sa tam raz dostaneme . Verim, ze raz budeme chodit sami Ten moj zivot , je uz na roman. Verim , ze sa uz nic strasne nestane , ale stalo sa asi som fakt dufala, ze vsetko uz bude ok . Vjuni sme boli v nemocnici s najmensou dcerkou na neurologii, nezdalo sa nam, ze nekomunikuje hoci ma uz 2 roky a 4 mesiace, zistili nam vodu v uskach, v zivote sme zapal usi nemali , a tu nastal kolobeh vysetreni, dvakrat audiometria, uzivame lieky na vstrebanie vody, ta sa po case vstrebala, vysledky zle, este cakame na specialne vysetrenie 9.9. kde sa asi s najvacsou pravdepodobnostou potvrdi porucha sluchu , takze co sa z jednej veci dostaneme je tu dalsia ina horsia zla, nikdy tomu asi koniec nebude  a stale je to zle a co uz asi horsie byt nemoze, vysledky sluchu mame v poriadku, ale co je horsie mame detsky autizmus, toto bola rana pod pas, tazka rana s touto som neratala ani v tom najhorsom sne, ale uz musim . Tomu to sa povie zivot, ked sa dari tak sa dari, ale ja sa nevzdam nikdy. Verim, ze raz uz bude ok, neviem kedy, ale snad raz bude 

Čítaj celý článok