5 ročné dieťa odvráva a papuľuje

@1321987 Jednou z miliona odpovedi na tvoju otazku moze byt aj tento blog https://www.nevychova.cz/blog/jak-rict-diteti-ne/ alebo ktorykolvek iny, na tejto stranke sa autorka venuje detailom toho, co sa s detmi deje a ako s nimi komunikovat aby ste si k sebe nasli cestu najdete aj tu. Je jedno, ci to navzete vzdor, hned, obdobie alebo faza, ked nenajdete sposob komunikacie, ktory vyhovuje obom, bude to velmi tazke.

Potom pripadne toto:
https://www.nevychova.cz/blog/dorazilo-k-nam-ob...
https://www.nevychova.cz/blog/tohle-na-me-nezko...
https://www.nevychova.cz/blog/vyroste-z-toho-ne...

A stovky dalsich 🙂 Hladajte, to spravne Vas oslovi 🙂

@madeleine Opíšem dnešnú situáciu. Niečo sa môjmu takmer 5ročnému synovi nepáčilo a vo výťahu mu buchol. Tak som mu povedala, že mu za to nekúpim zmrzlinu. Spustil krik, tak som mu povedala, aby nevydieral plačom. A moja premúdrelá matka, ktorá bola s nami poznamenala, že tak malé dieťa nemôže vydierať - že sa nejedná o vydieranie. Má pravdu ona alebo ja? Ona namiesto toho, aby sa s vnukom porozprávala, že to nemá robiť,tak ešte zo mňa robí debila. A potom pri obede malo dieťa voči mne reči ako - zabijem ťa, vyhodím ťa z ôsmeho poschodia...

@anjika44 pravda je tak trochu na oboch stranách. Dieťa používa sposoby komunikácie, ktore sa naučilo. Nedať dieťaťu zmrzlinu za buchnát nemá logiku, nejde o konsekvenciu, ale o trest. Dieťa sa do budúcnosti neučí pochopiť, prečo nie je správne ubližovať, ale hľadať spôsob ako sa vyhnúť trestu.

U nás to fungovalo takto, ak ma udrelo dieťa:
Ja "Au, bolí ma to."
Syn "Hnevám sa, lebo..."
Ja "Rozumiem, že sa ti to nepáči. Myslíš si, že keď ma udrieš, urobím to radšej? Lebo ja mám teraz chuť ísť od teba preč (vrátiť sa domov, ísť len do obchodu a späť...)"
Syn obvykle niečo odfrfle alebo len na mňa pozerá.
"Ak budeš druhým ubližovať, môže sa stať, ze sa ti začnú vyhýbať, rovnako ako ty, nikto nemá rád bitkárov a vieme sa predsa rozprávať, aby sme si vyjasnili veci."
Syn...
Ja "Ako myslíš, že by sme to mohli vyriešiť?"

Samozrejme veľmi záleží od situácie, ale zneužívanie moci (som silnejsia - udriem, mam peniaze- nedam, potrebujes objat - odidem) vedie u dietata len k u tvrdeniu, ze ma bojovat.

Ani náš syn nedostane zmrzlinu, napriklad ak sa pokazi pocasie, nezje obed, ci zmenime program. Ale toto vsetko su prirodzene nasledky, kde dietatu viem vysvetlit, preco sa k zmrzline nedostaneme (mam strach, ze ochorie / najprv sa treba poriadne najest, az potom zmrzlina / vybral si si navstevu kamosa a tu zmrzlina nie je / nestihli sme ju). Ak dieta pociti prirodzene nasledky svojho konania, logicky sa nauci s nimi pocitat. Samozrejme, mozete par pokusov potrebovat, ale z mojej skusenosti to zabera stopercentne.

Naozaj odporúčam prezriet blog nevychovy je tam obrovske množstvo materialov aj na tuto temu.

@anjika44 A ešte ukážková porovnávacia situácia. Predstavte si, že sa s manželom pohádate, pretože ste nekúpila jeho obľúbený snack, keď ste bola v obchode. Večer je unavený, hľadá ho a rozčúlený Vam povie, že za toto pôjde na dovolenku sám so synom. Predstavte si svoj pocit a reakciu, tak ste sa tešila a zrazu tam kvoli takej blbosti nemôžete ísť???

Mňa by ľútosť zo zabudnutého nákupu rýchlo prešla a vystriedal by ju poriadny hnev.

U detí je to to isté. Za banálnu vec (buchnát) je zakázaná zmrzlina (jedna z top 3 vecí snáď každého dieťaťa). Dieťa sa môže vystrašiť a zo strachu nerobiť veci, ale to mu ostane aj do buducna a nenaučí sa komunikovať so silnejšími, šéfmi či úradmi, kebo zo strachu vzdy radsej ustupi. Alebo naopak z neho vyrastie agresor, "aj tak dostanem trest, tak nech to stoji za to" a vyvoj v realnom živote si domyslite...

Je to nadlho, ale predpokladám, ze rozumiete, co tym chcem naznacit. 🙂

@madeleine Ale prečo ma buchol? Nemal žiadny dôvod. A potom mal pred obedom
reči ako zabijem ťa, vyhodím ťa z ôsmeho poschodia. Skôr si myslím, že som k nemu
priliš mäkká a dosť veľa vecí mu dovolím.

@madeleine Napriklad sa ho opýtam, na ktoré chce isť ihrisko, dám mu na výber, čo chce večerať, čo chce robiť atď...Takže má myslím dosť veľkú voľnosť a on nie je ani ochotný si po sebe hračky upratať...iné deti v jeho veku (takmer 5 rokov) pomáhaju v domácnosti - v rámci ich schopností - a on si ani nie je ochotný pár kúskov hračiek dať do skrine? A to, že po buchnáte poviem - au, to ma bolí - to sa dá tak s dvojročným, ktorý ani nevie, že to človeka bolí. 5ročný už vie, ťo znamená udrieť. A ani zo žartu to nesmie spraviť.

@anjika44 moj ma skoro 5 a nie je to nejaky anjelik, ale toto by mi v zivote nepovedal, ze "zabijem ta" alebo "vyhodim ta z 8 poschodia"? A udriet ma uz vobec nie. Kokso. V prvom rade, toto keby mi povedal, tak v momente mu leti taka cez usta, ze uz ho to nikdy nenapadne povedat (a kludne ma tu skritizujte, ale za toto by som mu riadnu trepla). Vysvetlovala by som az neskor, ked sa ukludni. A v druhom rade, taketo reci 5 rocne dieta same nenapadnu, takze to musel len pocut, bud v rodine pri hadke, alebo v skolke od nejakeho dietata, co to tiez len muselo pocut doma. On si neuvedomuje co vlastne hovori, treba mu to jasne vysvetlit. Ale siahodlhe vysvetlovanie v rozvitych vetach ma 5 rocny tak na salame, lebo aj ked sa zamysli nad prvou polovicou, druhu polovicu uz aj tak nezachyti a netusi o com vlastne rozpravas. Treba mu hlavne najprv dat najavo, ze prekrocil hranicu tvojej tolerancie. Ale to si nie som ista ci to ty dokazes, podla tvojich prispevkov.

@anjika44 prečo Vás syn udrie nie je otázka pre mňa, ale pre Vášho syna. Z Vašich príspevkov mám pocit, ze čakáte, ze Vam niekto ponukne zázračnú pilulku a dieťa sa obratom zmení. Znovu Vám odporúčam pozriet si blogy Nevychovy a zamyslieť sa hlavne nad vzormi, ktoré dieťa má. Odniekiaľ sa totiž naučilo takto reagovať a komunikovať.

Ak by mne moje dieťa povedalo, že ma zabije, spýtala by som sa ho či to myslí vážne a či si dokáže predstaviť život bez mamy, či rozmýšľal, kto mu navarí, naperie, prečíta rozprávky, vezme na ihrisko, vstane k nemu v noci keď má zlé sny. Vzápätí by sa ma zastal manžel, ktorý by synovi razne vysvetlil, že podobné prejavy sa u nás netolerujú a pokiaľ sa to zopakuje, zjavne potrebuje porozmýšľať nad svojim spôsobom jednania a pôjde od stola.

Bitka nič nevyrieši, zase len dieťaťu ukazuje, že veci treba riesiť cez silu.

S istotou viem, že by mi toto moje dieťa nepovedalo a ak by povedalo, po tomto by to s istotou nezopakovalo. Je to vždy o tom, aké vzory dieťa okolo seba má a ako okolie komunikuje s ním. Vrátane rodičov.

Dávať dieťaťu na výber môže a nemusí byť voľná výchova. Dieťa potrebuje poznať hranice a konsekvencie ich prekračovania.

Žiadne riešenie nie je instantné a správanie dieťaťa sa zmení, keď sa zmení správanie tých, ktorých kopíruje a na ktorých reaguje. Porozmýšľajte.

@madeleine Ale manžel mu na také reči nič nepovie a ked sme u mojej mamy, takisto ona nič a ja ke´d sa nahnevám alebo urazím poviem synovi, že si takéto správanie neprajem, tak ešte ja som tá zlá.

@anjika44 Este raz to skusim, odporucam Vam pozriet si blogy Nevychovy. Neskusite, nezistite, odpovede na Vase otazky sa nezmestia do fora, autorka tomu venuje hodiny a hodiny videonahravok, ktore Vam mozu vemi pomoct otvorit oci. Zacat treba vzdy od seba. Bez ohladu na okolitu situaciu. Drzim palce.