7-ročná dcérka si rozpráva sama pre seba
Ahojte,
prosím vás pekne žienky o radu.
Rozprávajú sa vaše deti v tomto veku ešte pri hre samé so sebou?
Respektíve či si aj mimo hry niečo rozprávajú niečo len tak pre seba?
Vďaka vopred za každý názor.🙂
Stručné zhrnutie
- Samorozprávanie u 7‑ročného dieťaťa počas hrania je bežné a považuje sa za prejav predstavivosti a modelovania sociálnych situácií.
- Diskusia uvádza, že otázka od neurológa/neurologičky o samorozprávaní je opodstatnená, ale samotné rozprávanie bez ďalších príznakov nie je automaticky poruchou.
- Niekoľko príspevkov v diskusii označilo samorozprávanie za formu psychohygieny a uviedlo, že dospelí (uvádzané veky 30, 33, 35, 43, 52, 53, 28) sa tiež bežne rozprávajú sami so sebou.
Najčastejšie otázky
Q: Kedy je samorozprávanie u 7‑ročného dieťaťa dôvodom na obavy?
A: V diskusii sa uvádza, že treba riešiť situáciu, keď imaginárne postavičky alebo hlasy začnú dieťa aktívne odpovedať alebo keď dieťa počuje hlasy; samotné rozprávanie bez takýchto odpovedí nie je považované za varovný príznak.
Q: Má zmysel konzultovať samorozprávanie s neurológom/neurologičkou?
A: V diskusii účastníci uviedli, že otázka od neurologičky je bežná a opodstatnená; ak má rodič obavy, konzultácia s odborníkom (neurológom alebo pediatrom) je odporúčaná.
Q: Je samorozprávanie pri hraní s bábikami normálne?
A: Áno, v diskusii sa uvádza, že pri modelových situáciách, napríklad pri hraní s bábikami, je samorozprávanie očakávané a súvisí s rozvíjaním predstavivosti.
Q: Je samorozprávanie pri vyfarbovaní alebo skladaní puzzle bežné?
A: V diskusii bolo povedané, že pri aktivitách ako vyfarbovanie alebo skladanie puzzle je samorozprávanie menej typické a považované skôr za nadbytočné.
Q: Mali by rodičia zasahovať, ak dieťa šepká pri zaspávaní?
A: V diskusii niekoľko ľudí uviedlo, že šepkanie pri zaspávaní (napr. keď dieťa leží a niečo si pre seba šepká) samo o sebe nie je dôvodom na paniku a môže byť normálnou súčasťou zaspávania.
Q: Ako pomôcť dieťaťu, ktoré často hovorí samo so sebou?
A: V diskusii boli navrhnuté prístupy ako nechať dieťa v jeho hre, vnímať to ako psychohygienu, a v prípade záujmu podporovať nácvik dialógov/odpovedí cez hranie rolí.
Závery z diskusie
Zhoda
- Samorozprávanie u malých detí je bežné a väčšina príspevkov ho považuje za normálny prejav predstavivosti.
- Samorozprávanie bez toho, aby imaginárne postavy odpovedali, nie je považované za patologické.
- Mnoho dospelých tiež praktizuje rozprávanie so sebou samým a označuje ho za bežné alebo prospešné (psychohygiena).
Sporné názory
- Niektorí účastníci považujú otázku neurologičky za prehnanú, zatiaľ čo iní ju považujú za opodstatnenú a vhodnú na konzultáciu.
- Pri aktivitách ako vyfarbovanie alebo skladanie puzzle niektorí tvrdia, že samorozprávanie je nadbytočné, zatiaľ čo iní ho považujú len za variant správania bez vážnejšieho významu.
Otvorené otázky
- Kedy presne je potrebné poslať dieťa na odborné vyšetrenie (neurológ/psychológ) v súvislosti so samorozprávaním?
- Ako objektívne rozlíšiť medzi bežným hraním a počutými hlasmi alebo psychotickými príznakmi u dieťaťa?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
samorozprávanie, modelové situácie, bábiky, vyfarbovanie, skladanie puzzle, nácvik dialógov/odpovedí, šepkanie pri zaspávaní, psychohygiena
Miesta a osoby
žiadne
Áno rozpráva, fantáziu má stále, aj keď má už 7. Ja sama sa hocikedy rozprávam sama so sebou, a cítim sa úplne normálne.
Môj ma 7 a rozpráva sa sám zo sebou večer zaspáva ležím pri nom a niečo si rozpráva nerozumiem ani slovo lebo si to šepká ale rozpráva aj ja sa sama zo sebou rozprávam aj keď varím 😂
Myslím, že všetci normálni ľudia, ktorí si majú čo povedať, sa bavia sami so sebou 🙂.
Veľmi rada a často sa zhovaram sama so sebou. 😄Inak som, myslím, celkom normálna.
Učili sme sa,že je úplne normálne keď sa človek rozpráva sám so sebou,prípadne aj s nejakými postavičkami a podobne. Až keď mu začnú tie postavičky odpovedať,až vtedy to treba riešiť 🤣.
A u tak malého dieťaťa by som určite toto ešte neriešil. 😉
Otázka od neurologičky je úplne v poriadku. Nie je to povinnosť a nie je to ani porucha. Istým spôsobom je to potvrdenie prítomnosti predstavivosti. Niektorí ľudia sa sami so sebou rozprávajú len v duchu a iní to púšťajú aj von. Niekto sa rozpráva s reálnymi tak veľa, že už so sebou nemusí riešiť. A niektorí neriešia vôbec.
Ak hrá dieťa modelové situácie napríklad príbehy s bábikami, tak je to očakávané. Pri vyfarbovaní alebo skladaní puzzle je to už skôr nadbytočné.
Môj manžel si len hundre popod nos mne sa stane že s abavim sama so sebou tiež🤣☝️
Akože ja mám 35 a ešte sa hocikedy rozprávam sama so sebou... Najlepšie keď si v obchode frflem čo ešte mi treba a čo budem robiť na jedenie.
Ja mam 33 rokov a tiež si rozprávam sama pre seba 🤣 dokonca si sem tam aj vynadam 🤣
Ja sa so sebou rozprávam nonstop, je to prospešné pre moj sebarozvoj a nejaké upratanie myšlienok, aspoň ja z toho mám taky pocit… takisto si môžem sama so sebou prebrať nápady a myšlienky, pozitíva a negatíva a pod. A myslím že som normálna 😇
Ja sa stále rozpravam zo sebou, už od detstva , napríklad keď varím hrám sa že som bez servitky :D, keď ukladám veci myslím si že som v nákupných maniačkach potom mi rýchlo ujde čas som divná viem😁
No rozdiel je ked si nieco vravite sama pre saba, co treba urobit, kam ist.....A ked sa rozpravate akoby s niekym kto tam nie je a vediete dialog.
Nacvicuje si dialogy/odpovede, ktore potom pouziva, respektive opakuje utrzky textu, co pocuje od vas? Lebo to vela deti robi v tomto veku
Samozrejme, ved je to male dieťa, ešte žije vo svete fantázie. Bud bez obav.