Ako ste zvládli prvý deň, keď vaše dieťa išlo do škôlky?
lahla som si na gauc a neskutocne som si uzivala to ticho ... potom som sa len zdvihla a zas sla po nu
No....trošku som si poplakala,čakala na poobedie,čo mi povie....a zároveň sa tešila.
@ivanasivakova super. Mal 4 roky a bol pripravený. Dlho sme sa o tom rozprávali, mali rôzne aktivity. Ja som ho odviedla, s 2 ročným sadla na bicykel a dali sme poriadnu jazdu, celé doobedie sme boli preč, užili sme si to. Okolo 14.30 som išla po neho.
No normalne, bola som rada ze je v inom prostredi, s detmi, zahra sa , ma iny program. Ja som si uzila ticho
@ivanasivakova v novej práci, nemala som vôbec čas rozmýšľať čo robi, hneď na celý deň bol a to nemá ešte ani 3 roky
Nebolo kedy rozmyslat zasekla sa mi pracka.musela som vytiahnut filter a vyvalit 40 litrov vody do kupelne.kym som to dala do poriadku tak bol cas ist pre malu. 😄
@ivanasivakova tešila som sa tak, že som deň pred tým nevedela zaspať.
Môj išiel do škôlky kde strašne plakal bolo to peklo prvé 2 dní učiteľka vkuse ze si zvykne. Ja som nato nemohla pozerať, dala som ho do inej škôlky kde som chodila s nim na adaptacny proces a tam v pohode si zvykol. Síce každé ráno plače trochu ale zvykol si už aj spi všetko. Ale popravde prvý mesiac som mala vkuse žalúdok stiahnutý ci neplače atd atď nemohla som sa uvoľniť a nemyslieť nato. Teraz po čase už to je lepšie 😭🤣
v novej praci, kde som uz od 8:00 makala
@markaterka letela som do prace, nebol cas smutit
@ivanasivakova Dorevala som sa sa ako keby mna doniesli do skolky. Ani nie kvôli synovi ale keď som videla tie nešťastne deti tam tak proste má to položilo. Iba som rýchlo utekala.
@ivanasivakova noo ja som si poplakala uz cestou zo skolky ako som maleho odviedla. Aj to tam siel len na doobedie🙂. Nevadi no.....
Po 2 dnoch ma to preslo ....videla som,ze drobec je spokojny,stastny.
@ariannazara to si mala fajn ze si mohla so synom chodit na adaptacny. ja hladam u nas a malokde to umoznuju, vacsinou len mi povedia ze dieta si zvykne, dat rychlo ucitelke a ist prec, inak to bdue este horsie
Uz den predtym som bola z toho nervozna, v noci som poriadne nespala, ale pred malou som sa tvarila, z eje vsetko super....ked sa za nou zavreli dvere, poplakala som si, sla do novej prace a po obede sla po nu, zistila som, zeje tam spokojna a v pohode, tak som uz bola aj ja😀
Isla som do roboty😁
Rozne:
Pri 1. som sa tesila s nou, videla som na nej, ze je pripravena. A ja som este bola rok na RD s mensou. Skolku som od zaciatku vnimala pozitivne, pani ucitelky top 👍
Pri 2. som videla, ze este pripravena nie je (po emocionalnej / psychickej stranke... Celkovo narocne tyzdne, ona zaciatok skolky, ja koniec RD, navrat do prace, ina skolka pre obe, cize nie ta, ktoru uz poznala z vyzdvihovania sestricky, mesiac predtym stahovanie...). Pred nou som sa snazila tvarit ok, ale ako som sa vratila domov, sadla som si k stolu, 4 hod preplakala a sla po nu 🤷 ...no to bolo cele zle, bola to jedina skolka, kde sa ju v ten rok podarilo vobec umiestnit a nebola to dobra volba. Zial, nemali sme inu moznost a po roku sme obe vratili do tej prvej. A za ten rok aj ona dozrela. Celkovo na ten rok nerada spominam.
3. V case nastupu 3,5 roka, totalne pripraveny na skolkarsky zivot, ja som si tie 3,5 roka s nim uzila do posledneho dna, boli to intenzivne prezite roky, i ked aj tazke, mala som pocit, ze som ostarla o 10 rokov (vazna diagnoza u najstarsej, potom covid...)... Uz som to vnimala sama tak, ze je ten spravny cas na navrat do prace a pre synceka nastup do skolky. Vsetko klaplo ako malo, syncek skolku miluje (je dokonca u tych p. uciteliek, u ktorych boli dievcata v tej prvej skolke).
Ja ťažko 😁 dcéra bola plne pripravená a nadšená, ale ísť tam nemusela, lebo som bola na MD s mladším, tak mi to bolo ľúto, že som s ním a ona sama s cudzími. Hovorila som si, že veď vydržíme mesiac a ak bude zle, odhlásim ju - ona nakoniec ešte cez víkendy žobronila, aby tam mohla ísť 😄 a teda bolo mi ťažko aj keď zas nastupovala ďalší rok po letných prázdninách, ja som proste rada s ňou 🤭
Šla som do práce, tam som pol dňa preplakala q odratávala som sekundy do 14 hodiny, aby som mohla ísť po syna. Trvalo to asi týždeň. Pri druhom už to bolo bez plaču. Deťom bolo v škôlke dobre . Ja som plakala viac, ako oni ..
Ťažko. Ani som si napamatala či išla do triedy prezuta. Ten stres, kopa deti plakalo. Hrozne to bolo. Ale len pre mňa, malá nikdy v škôlke neplakala, milovala to tam. Zato mne stačilo vidieť plakať cudzie deti a mala som čo robiť aby som sa udržala a nerevala s nimi
@ivanasivakova Uplne normalne, dala som syna rano do skolky a poobede som ho vybrala, od zaciatku tam spal aj vsetko, rovnako pri dcere
Ja som to tazko niesla, lebo som vedela, ze tam vreští. Doma som sa nemohla na nic sustredit. A druhy den bol este horsi, lebo uz vedek, do coho ide. Ale zvladli sme to.
Boli sme s muzom na rande s prossecom 🤣🤣
@ivanasivakova uplne normalne,,hned ostaval na cely den 😊 ci to sa nejak specialne preziva??
S pychou, dojatim a radostou 🙂
My sme mali adaptacny proces len na 1-2h denne vôbec nie ako tu niektoré Maminy pisu že hneď podali a odisli. Tak si to neviem ani predstaviť že ho nechám hneď prvý deň v cudzom prostredí s cudzími ľudmi samého. Vyberali sme si súkromnú skolku kde bola takáto možnosť keďže syn je od malička ceckos a ťažko znášal odlúčenie. Nejaký čas to bol boj veľa placu a ja som celé doobedia sedela so stiahnutým žalúdkom a bolo mi to veľmi ľúto. Potom si zvykol ale nebolo to zo dňa na deň a ani za týždeň.
@syslik81 aspoň 4 hodky si si polezala? 😁
@ivanasivakova ja normálne. Prvý deň tam boli dve hodiny. Odovzdala som deti a šla rovno domov. Doma bolo neskutočné ticho, tak som si to tie dve hodiny užila a išla pre ne do škôlky.