icon

Dcéra sa nevie podeliť o hračky

avatar
baboadel
12. feb 2013

Keď sa k dcére prídu hrať iné detičky je všetko v poriadku, kým si nepožičajú veci s ktorými sa plánovala hrať ona, potom reve, robí scény a nedá si nič vysvetliť. Inokedy by rozdala aj dušu ale keď si zmyslí že akurát to nedá, čo drží kamarátka v ruke je oheń na streche a dosť nepríjemným spôsobom to dáva na javo. Vždy jej po odchode kamarátky dohovorím "nekričím", chvíľu to zaberie dokonca sa kamarátke ospravedlní a potom nanovo vždy rovnaká scéna. Pritom sa vždy teší na kamarátku. Keď je v škôlke alebo na návšteve s týmto nemáme problém. Je to jej majetníckosť ? Podotýkam je jedináčik môže to byť aj tým. Aké máte skúsennosti ?

avatar
sissy27
12. feb 2013

@baboadel hmmm a prečo ju nútiš požičať práve tú hračku, s ktorou sa chce hrať? prečo by druhé dieťa nemohlo ustúpiť a požičať si niečo iné? keby nechcela tvoja dcéra nič požičať, to by som riešila, ale ja som nikdy nenútila dcéru požičať úplne všetko, veď ani ty ako dospelá nedáš z ruky automaticky všetko, čo si niekto druhý zmyslí, nie? 😉

avatar
katkaseiner
12. feb 2013

@baboadel raz som citala cosi take, ze dieta by sa malo vediet podelit, resp. pozicat, ale aj tam su nejake medze... napr. ani ty by si nepozicala manzela, auto... tak aj dcerka ma nejake hracky, ktore jednoducho pozicat nechce

avatar
kinna
Odpoveď bola odstránená
avatar
elephant
12. feb 2013

Zo zásady deti do požičiavania vlastných hračiek nenútim, a to ani vlastným súrodencom!
"Je to tvoja hračka, ty rozhoduješ, či ju požičiaš alebo nie. Ale teraz by si ju rád požičal tvoj brat, požičiaš ju? Nie? Dobre, ako myslíš..." A bratovi vysvetlím, že i keď správne poprosil, tak to občas nevyjde.

Ono totiž požičiavať hračky je síce dôležité, ale rovnako dôležité je i to, naučiť sa povedať slušne nie, a stáť si za tým...

avatar
sisaha
12. feb 2013

aj ja mam doma jednu hracku a o tu sa teda tiez nedelim 😀

avatar
alka221
12. feb 2013

kazde dieta ma hracky,ktore jednoducho z ruky neda.. 😉 maly pozicia, ked poviem,aby sa podelil so sladkym, posluchne, ale ked to ma byt jeho oblubena hracka, tak ho nenutim.. a baby maju pravdu, poziciat,ale s urcitymi hranicami.. 😉

avatar
baboadel
autor
12. feb 2013

Viem, že dieťa netreba nútiť požičiavať obĺúbené hračky to by som si ani nedovolila, ale dcéra má úž 5,5 roka a myslím že by už mala vedieť adekvátne sa zahrať s deťmi a to nejde bez toho aby ona mala všetko a návšteva sa hľadela ako sa ona hrá. Dnes sme mali zas podobný prípad, že hysáčila iba za obyčajnú šnúročku ktorú si kamarátka niesla domov pripevnenú na karnevalovej maske "vyrábali masky" zas plač a hysáky. Dohovárala som jej, že hoci bude mať izbu plnú hračiek, bude v nej sama lebo kamarátky sa k nej nebudú chodiť hrávať. Mne nejde o požičiavanie hračiek skôr o takú správnu komunikáciu pri hre spôsobom "ja tebe ty mne" Ona chce byt prvá,najlepšia,najpočúvanejšia proste problém s prispôsobením sa. Podotýkam že je to len doma, v škôlke je skôr taký pozorovateľ.

avatar
elephant
12. feb 2013

@baboadel Na vek veľmi nepozeraj, každé dieťa je iné. K nám v poslednej dobe chodí častejšie kamarátka dcéry (4roky), a vždy, keď niečo do rúk vezme jedna, druhá začne jačať, že to PRÁVE TERAZ chcela. To im vydrží i hodinu, a keď sa medzi ne nemiešam a zbytočne nikoho o ničom nepresviedčam, tak ich to prejde, a potom sa idú spolu hrať. Maximálne pripomeniem dcére, že BY BOLO PEKNÉ, keby to požičala. Ale keď nechce, nemusí. Keď požičia, prejavím radosť, a pochoválim. Keď nepožičia, nijako sa na ňu nemračím, má na to právo. (Ale ver mi, že mi tečú nervy, keď vidím, ako kamarátka vytrháva dcére všetko z rúk, že to chce... kamarátka je priebojnejšia, než dcérka, ale s tým nič nenarobím)

Ty si potom spomínala, že má problém so správnou komunikáciou v sociálnej skupine... No, to je trochu o niečom inom, než len o požičiavaní hračiek. Ja si myslím, že tam dcérke treba pomôcť (ale nie tým, že sa jej povyhrážaš, že sa nebude mať s kým hrať, to buď v jej veku nechápe, alebo jej to je jedno, a akurát budeš vyzerať ty, ako tá, čo si vymýšľa, ak sa to nesplní). Keď vidíš, že nastáva konfliktná situácia, a dcérka má nábeh sa dostať do afektu, skús jej pomôcť tým, že vyjadríš emócie, ktoré ona cíti slovne, a tým jej pomôžeš sa verbálne vyjadriť, čo vlastne chce, prečo to chce, a čo cíti, keď sa jej to nedostáva. Síce tým tú vec nezíska, ale aspoň zvládnete trochu ten hysák... (Mmch, s tou šnúrkou som to nepochopila, čia to bola šnúrka?)

avatar
baboadel
autor
14. feb 2013

@elephant Díky baby za vaše názory, šnúročka bola úlne obyčajná, ktorých máme doma kopec. Veľmi ma mrzelo dcérino správanie, lebo je sama a som veľmi rada keď sa k nej prídu hrať nejaké deti. Aj ja som bola jedináčik a viem ako som túžila po spoločnosti, o to viac ma to mrzí že si takým správaním možno poodháňa kamošky. V škôlke to nerobí ani nikde na návšteve...možno je naozaj veľmi majetnícka ...

avatar
kikina84
14. feb 2013

moja malá robí to isté a tiež neviem,či je to dobre alebo zlé..ono sa to tu ľahko komentuje,ale môže to kludne zájsť aj do takého štádia že začne robiť deťom zle a napr.ich biť,len preto,že jej zoberú hračku..a potom vysvetlovať rodičom v škôlke,že moja dcéra zbila vašu,lebo jej nechcela dať hračku..tak to už sa nebude ľahko počúvať.skôr si vypočujem na moju adresu že som zlá matka ,ktorá si nevie vychovať dieťa..ale naozaj až teraz zisťujem,že každe dieťa je iné a praktiky ktoré som sa snažila praktizovať nie vždy zaberú na každú povahu a môžem sa aj rozkrájať niektoré detí sú skrátka menej zvládnuteľné,lebo majú akčné povahy a aj ked mu niečo vysvetlujem od rána do večera a možno sem tam aj ruka vystrelí po zadku..aj tak to nepomáha..oni tie deti si to podľa mna uvedomia neskôr kde robia chybu.ked budú staršie..teda aspom dúfam 🙂