Dieťa odmieta svoje meno a vymýšľa si iné
Ahojte, nikde na fore som sa o takomto pripade nedocitala, tak pisem, mozno mi budete vediet poradit 🙂
ked mal Davidko 3 roky, zacalo mu vadit, ked sme ho volali jeho menom. najprv bol asi mesiac patka, akoze cislo 5, potom asi 3 mesiace Y, Slimak, Ajka, Cicuska, Mama....cokolvek sa mu momentalne zapacilo, take meno si dal. Ak mu povieme jeho menom, hned nas opravi, aj v polospanku a ak ho presviedcame ze je David, tak to by ste mali vidiet ten hystericky zachvat 😕 . poslednu dobu je schopny aj 10x denne si zmenit meno, to je uz nad moje sily si to vobec pametat. dovolim mu preto uz iba jedno meno denne, ale ma s tym problem, kvoli tomu mame denne niekolko vystupov. dokonca aj v skolke ho musia volat tak, ako on chce, inak im tam tiez robi vystupy.
berie to strasne vazne, raz este na zaciatku ho s tym moj otec tak strasne vyprovokoval, ze som sa o neho az bala. v skolke sa to ucitelkam tiez nepaci, vraj ho v tom nemam podporovat, tak mi to povedali dnes, aj ked suhlasili, ze ho budu volat Mama. ani ostatne deti to nechapu, ucitelky im to nedokazu vysvetlit.
Prve tyzdne, mesiace, sme to brali ako srandu, az do toho spominaneho incidentu s mojim otcom. vtedy som pochopila, uz to prestalo byt vtipne. rozpravala som sa o tom s detskou psychologickou, vraj on je o tom skutocne presvedceny a nemame mu v tom branit, lebo by sme mu mohli uskodit a vlastne meno by znenavidel.
som z toho zelena, aj nas to vsetkych strasne psychicky vycerpava, aj mam starosti o neho sameho, ako ho beru deti. neviem co s tym robit, ako sa spravat, ako reagovat, dokedy mu to vydrzi. no a hlavne, preco to robi. naozaj sa nedokaze stotoznit so svojim menom, alebo je to cisto jeho fantazia? len ta fantazia je taka intenzivna a trva uz takmer rok.
mate niekto s niecim takym skusenosti? uz dlhsie zvazujem navstevu psychologa, mame niekolko podobnych veci, ktore ma trapia, ale toto momentalne najviac. chcem mu iba pomoct, ale neviem ako. takto sa vsetci iba trapime
Stručné zhrnutie
- Trojročné dieťa môže intenzívne vytvárať alternatívne identity a meniť si meno aj 10× denne, pričom takéto obdobie v diskusii trvalo „takmer rok“ u jednej rodiny.
- Diskutované riešenia zahŕňajú vyhľadanie detského psychológa alebo psychiatra, diagnostiku nadania či vývinových porúch (autizmus/Asperger) a konzultáciu so škôlkou.
- Praktické postupy z diskusie zahŕňajú dôslednosť (čas v izbe, odobratie obľúbenej hračky), ignorovanie provokácií, dohodu na jednom mene denne, laminované kartičky s „postavami“ a koordináciu s učiteľkami.
Q: Kedy mám vyhľadať detského psychológa alebo psychiatra?
A: V diskusii rodičia odporúčali ísť za detským psychológom alebo psychiatrom, ak sa správanie opakuje niekoľko mesiacov, zasahuje do bežného fungovania rodiny a ak sú aj iné „špeciálne“ prejavy; viacerí prispievatelia písali o veku okolo 3 rokov ako typickom začiatku.
Q: Ako zredukovať počet mien, ktoré si dieťa vymýšľa?
A: Navrhované postupy sú konkrétne: dohodnúť s dieťaťom a rodinou pravidlo „jedno meno denne“, pridať k menu rodičovské doplnkové meno („Slimak Davidko“), zaviesť systém laminovaných kartičiek s postavami (zalaminovať v Sevta alebo copycentre) a odmeniť napr. darčekom „pre Davidka“ len ak použije dohodnuté meno.
Q: Ako postupovať v škôlke, keď dieťa odmieta svoje meno?
A: Diskutovalo sa o potrebe koordinácie s učiteľkami; niektoré učiteľky súhlasili volať dieťa podľa jeho želania, iné radili neakceptovať; odporúčané kroky zahŕňajú dohodu o jednotnom postupe pre triedu a používanie kartičiek ako identifikátora, ktorý dieťa vyberie ráno.
Q: Môže ísť o autizmus, Asperger alebo inú diagnózu?
A: V diskusii sa spomínalo vyšetrenie na autizmus/Asperger a diagnostika nadania ako relevantné možnosti; tvrdenie o schizofrénii bolo v diskusii uvedené iba ako špekulatívna možnosť a bolo kontestované ostatnými prispievateľmi.
Q: Aké výchovné metódy rodičia navrhujú pri takomto správaní?
A: Konkrétne metódy spomenuté v diskusii zahŕňajú ignorovanie provokácií, dôsledné posielanie do izby (time‑out), odobratie jednej obľúbenej hračky (napr. autíčka pri každom výstupe), dohodu o jedinom mene a motivačné metódy typu „darček od Mikuláša dostane len Davidko“.
Q: Ako dlho môže takéto obdobie trvať podľa rodičovských skúseností?
A: Rodičovské svedectvá v diskusii spomínali rôzne trvania: niekoľko týždňov, pol roka, až do „takmer roka“ v jednom prípade; niektoré deti prešli k svojmu menu spontánne po mesiacoch, iné potrebovali dlhšiu intervenciu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Odporúčanie navštíviť detského psychológa alebo psychiatra, ak problém pretrváva niekoľko mesiacov a zasahuje rodinu.
- Škála príčin je široká: od bežnej detskej fantázie cez potrebu upútať pozornosť až po možné vývinové zvláštnosti, preto je potrebná diagnostika a individuálny prístup.
Sporné názory
- Niektorí prispievatelia radili prísnu dôslednosť a okamžité „stopnutie“ (nevypchávanie, posielať do izby, nepovoliť zmeny), zatiaľ čo iní odporúčali akceptovať hru dieťaťa, zapojiť sa do nej a použiť kartičky či iné citlivé metódy.
Otvorené otázky
- Prečo niektoré deti menia mená extrémne často (napr. 10× denne) a iné nie?
- Koľko mien je primerané povoliť, a aký je optimálny postup pri redukcii mien?
- Kedy a ktoré diagnostické vyšetrenia (nadanie, autizmus/Asperger, iné) sú najvhodnejšie?
Spomenuté značky a firmy
Kramáre, Sevta
Spomenuté produkty a metódy
zalaminovať kartičky, kartičky s postavami, jedna postava denne, ignorovanie provokácií, čas v izbe (time‑out), odobratie obľúbenej hračky (autíčka), podplatenie darčekom (Mikuláš ako motivácia), dohoda rodič–škôlka o jednotnom mene, vyšetrenie u detského psychológa, vyšetrenie u detského psychiatra, diagnostika nadania, vyšetrenie na autizmus/Asperger, spomínaná schizofrénia (špekulatívna možnosť)
Miesta a osoby
Nitra, Brno, Kramáre
@crissie tak uz si tu, aj bezo mna 🙂 keby to pomohlo kazdemu kto ma zaujem, vychovavat svoje deti inak, ako bitkou a podobnymi metodami. lebo ono sa to naozaj da a ako jednoducho. je to pomoc pre celu rodinu, pre deti, aj pre rodicov. vsetci sme teraz akosi spokojnejsi, vyrovnanejsi, pozitivni 🙂
@danula.ch Dakujem za to, ze si ma oznacila, pekne si to napisala. S tymi trestami je to svata pravda. Generalne sa mi koncept trestu a odmeny vobec nepaci, snazim sa to nerobit aj ked sa to nie vzdy da. Inak v jednej vybornej knihe, co urcite odporucam (Dreikurs - Deti ako vyzva, ak by si niekedy mala zaujem) je jednym z hlavnych bodov to, aby sa rodic zmieril sam so sebou. Proste si uznat, ze nie je dokonaly, ani nikdy nebude. A to je tiez jeden z velkych krokov k tomu, aby rovnako pristupoval aj k dietatu. Vidis, tebe sa to podarilo aj bez napovedy 🙂
Tak je super, ako ste to zvladli, aspon mas navod do buducna a ja inspiraciu. 🙂
@janazba mna inspirovala aj moja teta, ktora mala doma podobny pripad, ako je nas maly. vyrastol z neho neskutocne sikovny super chalan 😉 . moja teta pochopila, ze sa s nim musi bavit slusne, ako s rovnocennym. vysvetlovat mu ako dospelemu, nie ako dietatu. inak ked bol maly, strasne som ho neznasala, maly rozmaznanec to bol. pritom moja teta vobec nie je typ rozmaznavajucej matky. teraz, ked mam podobne doma, konecne vidim, o com to cele bolo 🙂