Hystéria a plač 3 ročnej škôlkarky
Mamulky potrebovala by som poradit ohladom dcerenky. V aprili mala 3 roky a nastupila do skolky.Zo zaciatku bola rozcitlivela, pripisovala som to novemu prostrediu, zmene a tak.....potom zacala byt samozrejme stale chora, ani raz nechodila do skolky celych 5 dni......s tym som samozrejme pocitala, ze to tak zozaciatku bude. Ale to co doma prezivame teraz.....Vystupy, hysteria, plac podobajuci sa vresku pri tyrani zvierat, hadzanie sa o zem, dupanie, pokial nie je po voli...dokonca sa zacala pri hysterickom placi pocikavat!!!!!Skusala som dohovor, silne objatie, dokonca aj vyprask.....nepomohlo vobec nic!! stale dookola, ked sa len nieco udeje, alebo jej nie je po voli, tak zacina kolotoc odznova...pritom sme ju nikdy nerozmaznavali, praveze mala dost prisnu vychovu (aspon podla mna). Nikdy sme s nou taketo problemy nemali, az teraz tak posledne dva tyzdne.....Poradte mi prosim co robit, lebo uz som zufala.......
Stručné zhrnutie
- Trojročné deti pri nástupe do škôlky často prežívajú silný stres prejavujúci sa hysterickým plačom, vzburami a návratmi k regrese (napr. pocikávanie alebo vracanie), pričom rodičia v diskusii navrhujú riešenia ako ignorovanie afektov, spolurozhodovanie, postupné zaskolovanie a zníženie dochádzky na pár dní.
- Väčšina príspevkov odporúča dôslednosť, pokojné opakovanie pravidiel a ponúkanie voľby v nedôležitých veciach (spolurozhodovanie) ako alternatívu k telesným trestom; mnohé matky uviedli, že takéto prístupy znižujú frekvenciu krízových scén.
- Viaceré mamičky odporúčajú konzultáciu s psychológom pri pretrvávajúcich alebo extrémnych prejavoch; psychológ často najprv rozpráva s rodičom a až potom s dieťaťom, a psychologická pomoc môže pomôcť upraviť rodičovský prístup.
Q: Prečo trojročné dieťa pri nástupe do škôlky hystericky plaká a vykazuje regresívne správanie?
A: Diskusia uvádza, že nástup do štátnych škôlok predstavuje veľký skok z individuálnej starostlivosti k veľkému kolektívu a pevnému režimu, pričom u 3‑ročných je bežná úzkosť, neistota a prejavy vzdoru; v zahraničí sú deti podľa príspevkov často socializované postupnejšie.
Q: Aké konkrétne metódy rodičia v diskusii používajú pri hysterických výbuchoch?
A: Uvádza sa ignorovanie sceny (odchod z miestnosti alebo nevenovanie pozornosti), spolurozhodovanie a dávanie na výber v nedôležitých veciach, zvýšené venovanie pozornosti mimo kríz, a v niektorých prípadoch zníženie dochádzky alebo postupné zaskolovanie.
Q: Kedy zvážiť návštevu psychológa pre trojročné dieťa s častými hysterickými záchvatmi?
A: Viacerí diskutujúci odporúčajú psychológa pri pretrvávajúcom alebo extrémnom správaní, pričom psychológ často najprv komunikuje s rodičom a až potom s dieťaťom; niektoré matky absolvovali „pár návštev“ a dostali návod na postup v rodine.
Q: Pomôže zníženie dochádzky do škôlky alebo dochádzka len na doobedia?
A: Niekoľko príspevkov uvádza, že zníženie dochádzky na pár dní alebo postupné zaskolovanie (chodíť len doobeda, pomalé zvyšovanie času) prinieslo zlepšenie a posilnenie adaptácie dieťaťa.
Q: Je telesný trest odporúčaný pri takýchto prejavoch?
A: Väčšina komentárov je proti telesným trestom; niekoľko príspevkov spomína rodinné príklady staršej generácie, ale diskusia zdôrazňuje, že bitie nie je riešenie a psychológovia a matky radia pokoj, dôslednosť a vysvetľovanie.
Q: Čo robiť, ak sa správanie opakuje dlhodobo a rodič je vyčerpaný?
A: Diskutujúce matky odporúčajú kombináciu trpezlivosti, konzultácie s psychológom, dôslednosti v pravidlách, prípadne dočasné úpravy dochádzky a viac cieľenej pozornosti dieťaťu; jeden príspevok uvádzal, že podobné epizódy trvali „s prestávkami asi pol roka“.
Závery z diskusie
Zhoda
- Obdobie vzdoru u trojročných pri nástupe do škôlky je bežné a môže trvať rôzne dlhý čas v závislosti od temperamentu dieťaťa.
- Odporúča sa pokoj, dôslednosť, ignorovanie dramatických afektov tam, kde to možno, a ponúkanie voľby v nedôležitých veciach (spolurozhodovanie).
- Psychologická konzultácia je často odporúčaná pri pretrvávajúcich alebo extrémnych prejavoch.
Sporné názory
- Niektorí radia „nechať vyplakať“ a ignorovať sceny úplne, zatiaľ čo iní radia viac pozornosti a dočasné zníženie dochádzky alebo spoločné aktivity na upokojenie.
- Niektoré rodinné príklady spomínajú prísnejšie výchovné metódy vrátane telesného trestu, no väčšina diskutujúcich a odborných odporúčaní tieto metódy odmieta.
Otvorené otázky
- Kedy presne je optimálny moment na odbornú intervenciu psychológa pri takomto správaní?
- Ako dlho má trvať postupné zaskolovanie alebo znížená dochádzka, aby mala zmysel pre adaptáciu?
- Môže dlhodobé ignorovanie afektov viesť k zriedkavým, ale závažným dlhodobým následkom v emočnom vývine dieťaťa?
Spomenuté značky a firmy
štátne škôlky, materská škola, jasle, Koňovi
Spomenuté produkty a metódy
ignorovanie afektu, spolurozhodovanie, dať dieťaťu na výber, zníženie dochádzky na pár dní, postupné zaskolovanie, návšteva psychológa, nechať vyplakať, telesné tresty (kritika), zvýšené venovanie pozornosti
Miesta a osoby
žiadne
@mamavera dakujem za radu, posledné 2 dni som z neho uz ozaj v koncoch, začal ma vedome kopat do brucha, čakáme v juli dievčatko, neviem či to mam pripisovat tomu ze uz začína ziarlit alebo .. za 5 min uz sestričku lubi, nosí jej hracky, ukazuje kde bude spat a takto sa to chovanie mení z minuty na minutu. včera reval lebo nezapol mikrovlnku, nechcel jest, obliect sa, reval ani sám nevedel za čo. zase po dome bicyklovat, jednoducho robí opak vecí ktoré nemaju logiku a mne to príde ze to robí len s tym zámerom aby ma nahneval. je pre mna tazké ignorovat to, vysvetlovat mu dokola to isté, potom si príde pytat plienku ze chce do nej cikat. a pri tom bez plienky je vyse roka, nechce sa ist kupat večer a ked ho nechám tak tak reve lebo chce ist okamzite do vane. takyto ozaj uz extrém mame niečo vyse tyždna, priznam sa ze uz všetko vo mne vrie, mozno keby som nebola tehotna a nemala 6 tyždnov do pôrodu, mala by som vačšiu trpezlivost, ale ozaj mu mam niekedy taku chut strelit po holej riti ,ale viem ze by to k ničomu neviedlo.
@sante81 odhadla si to asi správne - bude to pravdepodobne žiarlivosť. Je ťažké vzdať sa výsad jedináčilka, skús poukázať na výhody staršieho súrodenca napr. možnosť byť dlhšie hore, pomáhať mamine v kuchyni...najlepšie prostredníctvom nejakej vymyslenej rozprávky - nemusí byť o deťoch, môže byť o zvieratkách - jedno starie, jedno mláďatko. Keď pôjdeš do pôrodnice, skús mu kúpiť nejakú hračku - darček od súrodenca, ktorý prišiel. Inak keby ma vedome kopal do brucha vediac že som tehotná, tak by som asi začala prehodnocovať moju zásadu - nikdy nepoužívať telesné tresty....keby som to ustála, trest by nasledoval a prísny, žiarlivosť, nežiarlivosť, volanie všimni si ma, to je jedno - toto je už zóna kde platí jasné NIE bez výnimky. Máš to teraz ťažké, dosť sama so sebou ale keby si to nezvládala, skús psychológa. Pevné nervy
@mamavera dakujem za radu, pripravit ho na surodenca u nas trvá uz vlastne vyse polroka, sla som na to tiez formou vysvetlovania, postielku necháme pre ninku a jemu sme kupili velku postel, zo spálne do vlastnej izby, zo všetkého mal radost, kočík sme odstavili s tym, ze bude pre sestru, kupili sme mu bicykel a von chodíme na bicykli, ucí sa, a to kopanie do brucha je asi podmienené tym, ze chce aby som lezala vedla neho na posteli, a bol zvyknuty sa bláznit, vykladat si nohy, ale teraz to uz nieje mozné a od zač tehotenstva ho vôbec nenosím na rukách, pred 2 mes som lezala tyžden v nemocnici, a od vtedy sa jeho správanie zmenilo. dnes som od rána skusila všetko bez kriku a formou smiechu, ked pistal tak som sa mu smiala ze to robia malé deti a on je velky, prestal, obliekol sa sám a nechcel von ani pancuchy, a ked sa narodí sestricka tak aby nemal pocit ze je odstrčeny, tak kočík dáme na 3hod babke a ja sa budem venovat len jemu.
@sante81 kolko ma tvoj maly?-lebo mam pocit ze pises o mojom-28m synovi.
Zacalo sa to zhorsovat od 2 rokov a tiež podsledny tyzden je na totalku-kolkokrat ani neviem preco jaci-on nie reve,ale jaci 😠 fakt za hocico-tiez ze som napr spravila nieco co chcel on a aj ked mu dam potom moznost to spravit aj jemu-zapnut bars aj tu mikrovlknku ako tvoj- aj tak je rev a takto je schopny sa zacyklit v reve a jacani po cely den.
Ale napr vonku funguje na vybornu-on sa takto sprava hlavne doma. Ja to beriem ako prvy vzdor-treba to len prezit a dako usmernit-ale je to na nervy 😝
Teraz sa napr nikomu ani za boha nepozdravi,aj ked sa zdravil uz od 16m kazdemu aj sam od seba-teraz 2m ani za svet nikomu-ani babine,dedovi atd.
Takze u vas to podla mna ani nemusi byt tym ze cakate babeno-my ho necakame a mame kopiu tvojho doma.
Babulky poraďte so zúfalá mala nastúpila v januári do škôlky. Zo začiatku sme boli často chori. Bola som si vedomá že to nebude jednoduché prvé dni plače ona ide domov a podobné veci. Potom bolo mesiac v celku dobre nejdem do škôlky, ale vždy sme šli z domu v pohode až na pár sĺz v škôlke pri mojom odchode. Od minulého týždňa som na nervy už doma začne tým ze nikam nejde ona bude doma, alebo ide so mnou do prace. Keď sa jej spýtam prečo tam nechce tak povie ze sa bojí, ale nič viacej z nej nedostanem. Snažím sa jej to vysvetliť už aj po dobrom aj z vyše ným hlasom a zákazom že skovam hračky ak bude výstrajat a hystéria ako dnes ráno. Aj vysvetlením že musím chodiť do práce aby sme jej mohli kúpiť hračky a podobne.
A zrejme aj od detí očakávate veľa naraz - do troch rokov sú pri mamine, celý svet sa točí okolo nich, jedia, spia kedy chcú a zrazu škôlka!!! Taká zrada!!! A od rodičov!!!! A pevný režim!!!! A pravidlá!!!! A kopa detí v triede!!!! Delí sa láska učiteľky, jej pozornosť, hračky, treba čakať, kým pomôže iným deťom do pyžamka - to čo má byť?!? A že sám sa obliekať!!! A jesť zeleninu!!! Kde sú hranolky a jupík?!? A ešte mi zobrali aj fľašu a cumlík!!!!
Dospelému trvá, kým si zvykne v novom zamestnaní a čo taký drobec - hodený medzi cudzie deti, cudzie tety a ešte sám....a že robí hlúposti? A my dospelý ich nerobíme? Prečo by dieťa nemohlo ísť do postele v papučiach?!?
Len tak to vyskúšať....A von v horúcom lete v pančuškách? Tuší, že mu bude teplo, no a čo. Aj ja tuším, že budem ráno nevyspatá, ale aj tak tu trčím na koňovi 😀 😀 😀 😀 😀 Ale už sypem spať, lebo mám stále silnejúci pocit, že tie deti prevyšujem len výškou...