Je toto už šikana?
Dcere robi jedno dievca v skolke zle. Skoro kazdy den mi povie, ze jej nieco spravila-capla, buchla, udrela kruhom do ust, tresla babikou do hlavy, vonku ju sotila tak ze padla na dlane a koleno atd. Sice sa mi to nepacilo ani doteraz, ale brala som to tak ze deti. Vzdy sa jej spytam ci to povedala pani ucitelke, ze ano. Tiez sa spytam ze co ucitelka na to. Vzdy mi nieco povie, co ucitelka dievcatu povedala. Netusim ci je to pravda, ale su to veci ako XY pojdes do malej triedy, XY ospravedln sa atd. Cize podla mna o tom vedia.
Dnes mi ale povedala, ze vzdy ked jej to dievca nieco spravi, tak sa dcere aj s druhym dievcatom smeju a ta hlavna povie tej druhej "daj na to" a tlapnu si high five. Toto sa mi uz zda moc. Myslite ze uz je cas riesit to s ucitelkou alebo nechat este dceru nech si to vybavuje sama. Nechcem byt prehnane ochranarska, ale ani nechcem, aby to zaslo este dalej....
Stručné zhrnutie
- Systematické fyzické a verbálne útoky v materskej škole (capanie, búchanie, strkanie vonku, posmešky a „high five“ po ubližovaní) u 4–4,5 ročného dieťaťa sú v diskusii považované za šikanu a odporúča sa okamžitý zásah učiteliek a riaditeľky MŠ.
- Navrhované riešenia sú kontaktovanie triednej učiteľky, nahlásenie riaditeľke, domáca konfrontácia s dieťaťom a rodičmi agresora v prítomnosti učiteľov, alebo v extrémnych prípadoch presun dieťaťa do inej triedy.
- Konzervatívny prístup (nezasahovať, nechať dieťa „sa brániť samo“) bol v diskusii kritizovaný; väčšina prispievajúcich odporúča aktívne chrániť dieťa a riešiť problém „v zárodku“.
Najčastejšie otázky
Q: Kedy mám riešiť agresívne správanie dieťaťa v škôlke s učiteľkou a riaditeľkou?
A: Ak sa fyzické alebo verbálne útoky vyskytujú pravidelne (príklad z diskusie: denne capanie, buchnutia, strkávanie a posmešky), je odporúčané okamžite kontaktovať triednu učiteľku a nahlásiť to riaditeľke MŠ a dožadovať sa konkrétneho zásahu.
Q: Ako zorganizovať stretnutie s rodičmi dieťaťa, ktoré ubližuje?
A: Požiadajte triednu učiteľku alebo riaditeľku o spoločné stretnutie rodičov, učiteľov a vedenia školy; niekoľko príspevkov odporúčalo trvať na osobnom stretnutí a v niektorých prípadoch dožadovať sa stretnutia už na najbližší pracovný deň.
Q: Pomôže priama konfrontácia dieťaťa alebo rodiča agresora?
A: Viaceré skúsenosti v diskusii uvádzajú, že priama konfrontácia dieťaťa v prítomnosti jeho matky viedla k ospravedlneniu a ukončeniu problémového správania, pričom odporúčajú prítomnosť učiteľky alebo riaditeľky pri takomto rozhovore.
Q: Je vhodné presunúť obeť šikany do inej triedy?
A: Presun do inej triedy je v diskusii uvedený ako riešenie, ale viacerí upozorňujú, že to môže „potrestať“ obeť, nie agresora, a nie vždy je dostupná voľná trieda alebo vhodné miesto.
Q: Ako rozlíšiť medzi „detskými hrami“ a šikanou u 3–4 ročných detí?
A: Podľa príspevkov sa izolované drobné konflikty u trojročných môžu považovať za hru, avšak pri opakovanom cielene fyzickom ubližovaní a psychickom ponižovaní (napr. smiech, povzbudzovanie „daj na to“, high five) pri deťoch 4–4,5 roka ide už o šikanu.
Q: Čo robiť, ak učiteľky „o tom vedia“, ale problém pretrváva?
A: Odporúča sa eskalovať na riaditeľku MŠ, pýtať sa na konkrétne opatrenia (zvýšený dohľad v šatni, dohoda o postupe pri incidentoch) a dožadovať sa pravidelného spätného hlásenia o riešení.
Q: Môžem riešiť problém sama doma s dieťaťom?
A: Domáce dohováranie a posilňovanie hraníc sú v diskusii odporúčané ako doplnok, no väčšina príspevkov zdôrazňuje potrebu súčasného školského zásahu (učiteľka/riaditeľka, stretnutie s rodičmi agresora).
Závery z diskusie
Zhoda
- Ak ide o opakované fyzické a psychické ubližovanie (denné capanie, búchanie, posmešky a „high five“), treba situáciu riešiť s učiteľkami a riaditeľkou MŠ.
- Priama konfrontácia s dieťaťom a jeho rodičmi v prítomnosti školy je v diskusii prezentovaná ako účinný krok na zastavenie šikany.
Sporné názory
- Niektorí prispievatelia považujú podobné konflikty u trojročných za bežné „detinské hry“, zatiaľ čo iní tvrdia, že už u 4–4,5 ročných ide o cielene šikanu.
- Niektorí odporúčajú preloženie dieťaťa do inej triedy, iní tvrdia, že presun môže potrestať obeť namiesto agresora a nie je vždy reálny.
Otvorené otázky
- Aký je najefektívnejší postup školy pri dlhodobých konfliktoch medzi deťmi vo veku 4–5 rokov?
- Aké konkrétne sankcie alebo intervencie sú najúčinnejšie proti opakovanému agresívnemu správaniu v MŠ?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
kontaktovanie triednej učiteľky, nahlásenie riaditeľke MŠ, stretnutie s rodičmi agresora, priama konfrontácia dieťaťa v prítomnosti matky, donútenie k ospravedlneniu, preloženie dieťaťa do inej triedy, zvýšený dohľad učiteliek v šatni, domáce dohováranie s dieťaťom, stiahnutie dieťaťa zo škôlky rodičmi, požadovanie stretnutia rodičov a vedenia školy
Miesta a osoby
Paťko, Ameli
odchyt si najskor to decko a potom jeho mamu,ja ny som to riesila takto,ucitelku no vidis,ze to neriesia moc.Ale zacala by som deckom,jeho mamaou a pripdne aj jej kumpanku by som odvhytila.A ano ,ries to,toto su detiska otrasne.
@mogaa tak to by si pozerala ako aj škôlkari dokazu šikanovať. Moja mama je ucitelka a povedala by ti take story, že dovi dopo
Ja si pamätám ako riešila ako riaditeľka MS prípad, že deti nechceli dovoliť dieťaťu sa nijako sa zapojiť do kolektívu
Proste ju úplne vytláčali. Celé sa to začalo pomerne nevinne tak, že najskôr sa s ňou nehrali dievčatá a potom aj chlapci a nakoniec to došlo do štádia keď ju deti vyslovene bili ťahali za vlasy vysmievali sa jej nechceli sedieť pri jednom stole
Príčina: jedna princezná vyhlásila že nie je pekná, ale je striga. Mala tmavé materské znamienko na líci
Ja by som to riešila súčasne s učiteľkami, ale aj s tou malou, ideálne v prítomnosti jej mamy...a ak by som si mala vybrať iba jedno,vybrala by som si aktérky s jej mamou skôr ako ucitelku....tak ako chcela ona počkať s mamou na vaše dieťa, tak by som si ja počkala na jej mamu,keď po ňu príde...deti nedeti, šikana či hra, nepáči sa mi ako sa správa k mojej dcére a neprajem si to. High five keď spravím niekomu zle? Aj keby som do niekoho sotila nechtiac a potom sa na tom smejem a dám si high five s kamoškou, tak to nie je v poriadku. Keby to aj aktérka nerobila s vyslovene zlým úmyslom, jej nastavenie hraníc voči iným nie je ok a treba ich upraviť. A na to sa inak ako spätnou väzbou upozorniť asi nedá. Vašu dcérku by som neprekladala, zdá sa mi dosť vyspelá, keď takto reaguje, aj to že vám to povie, aj to,že má vôľu do škôlky ďalej chodiť, aj že sa zdá akoby si z toho nerobila ťažkú hlavu. Ale rozhodne by som to riešila s tou malou.
A inak nie. Tvoje dieťa sa s tým nevyrovnáva dobre ako si myslíš. Dáva ti najavo a hovorí ti o tom. Ja by som to brala že ti dáva dieťa akoby signal že mama pomôž keď ti o tom hovorí. Moja napríklad nechcela o tom hovoriť len začala s nechuťou chodiť do škôlky a videla som na nej že sa tam neteší. Tešila sa keď bola chorá a nemusela tam ísť. Ako z chlpatej deky som vytahovala z nej čo sa deje až sa mi nakoniec priznala so slovami že sa bala to povedať že jej nebudem veriť. Preto ani za učiteľkou nešla lebo to dievča sa jej posmievalo že keď to povie ona bude hovoriť že klame moja a nikto jej nebude veriť…