Mám ísť s 3,5 ročným synom k psychológovi?
Ahojte-ani neviem kde zacat. Mam 3,5 rocneho synceka a uz dlhsie som na pochybach,ci s nim nemam ist k psychologovi detskemu. Je sice sikovny,ale ak mam s nim ist medzi ludi alebo na ihrisko,ci do detskeho kolektivu-absolutne sa nevie spravat. Medzi dospelymi nereaguje na nase (ci uz moje,mm, babky dedka) zakazy,alebo upozornenia- ak ho dopredu nepripravym,tak sa nepozdravi, nepobozka (aj tych co pozna a ma rad), neodpoveda ked sa ho pytaju. Ked je medzi detmi tak chce sa s nimi jasit,ale jedine co spravi je ze k niekomu pribehne nieco zoberie a uteka (mysli si ze je to zabavne),alebo zacne pistat alebo prskat (to sa hra akoze na hucanie motora,ale opluje tym vsetkych). nema v umysle nikomu robit zle ani bit druhe deti,ale samozrejme ze sa s nim nikto nechce hrat co uplne chapem. Stale sa mu to snazim vysvetlovat,ze sa musi chovat ako velky chlapcek, ze sa s nim nikto nebude hrat,ale na dalsi krat sa chova uplne rovnako. Minule bol s mm u dokrorky na krv a chytil uplne hysaky-doktorka bola uplne vedla z neho, dnes bol s mm na kupalisku,ze pojdu spolu do velkeho bazena (maly este nebol napusteny) a ziapot na cely areal-mm sa musel zvrtnut a po 5 minutach isli prec,co sa tak hanbil. Pricom v obidvoch pripadoch mu dopredu povedal co sa bude diat. Tiez napr. ked hocikto pride domov (ja alebo mm) tak nikdy nepribehne aby dal pusu alebo tak-iba ked pride dedo po dlhsom case-akoby sme boli cudzi (teda keby prisiel niekto cudzi tak by sa tesil viacej). tiez sme mali donedavna problemy s kakanim- najskor natlacil trochu do slipov a az potom na zachod-a od dnes to zacalo zase zrejme. Uz som z toho nestastna-nechodi do skolky,lebo mame doma aj mladsieho braceka a tak som myslela ze budeme pekne doma,ale takto rozmyslam ze ho dam do skolky len co to pojde. Je to podla vas normalne? ja mam pocit ze ludia na nas len neveriaco pozeraju,ze ako ho rozmaznavam ale ja som naozaj prisna,ale s mierou a mam pocit ze absolutne zlyhavam. poradte-je toto uz na detskeho psychologa? vdaka za kazdu radu
Stručné zhrnutie
- Správanie 3,5‑ročného dieťaťa opisované v diskusii (nepozdraví, neprináša pusu, odbiehanie s hračkami, pískanie, plač pri odberoch krvi, občasné problémy s kakáním) je v diskusii prevažne hodnotené ako bežné vývinové obdobie spojené často so žiarlivosťou po narodení súrodenca.
- Riešenia odporučené účastníkmi zahŕňajú konzultáciu s detským psychológom pre odborné posúdenie a praktické tipy, systematický nácvik sociálneho správania v kolektíve (škôlka) a rodičovské techniky: jasné hranice, konkrétne pokyny, presmerovanie pozornosti a odmeňovanie pri nácviku na nocník.
- V diskusii sa zároveň objavili protichodné praktické varovania: na jednej strane rodičia tvrdia, že škôlka zrýchli socializáciu, na druhej strane niektorí varujú pred zvýšenou chorobnosťou a adaptáciou trvajúcou aj niekoľko mesiacov.
Najčastejšie otázky
Q: Je správanie, že 3,5‑ročné dieťa nepozdraví, neprinesie pusu a robí „hysáky“, normálne?
A: Väčšina odpovedí v diskusii považuje takéto správanie za bežné vývinové obdobie u 3–4‑ročných detí a často ho pripisuje žiarlivosti po narodení súrodenca alebo fáze osamostatňovania.
Q: Kedy vyhľadať detského psychológa pre 3,5‑ročné dieťa?
A: V diskusii odporúčajú psychológa, ak rodič potrebuje odborné posúdenie alebo konkrétne techniky; niektorí rodičia uviedli, že psychologička „potvrdila, že je to ok“ a poradila konkrétne fínty.
Q: Pomôže nástup do škôlky pri zlepšení správania a socializácii?
A: Viaceré príspevky tvrdia, že kolektív v škôlke pomáha naučiť sa pozdraviť, podeliť sa a napodobňovať sociálne vzory, pričom iné príspevky varujú pred častými chorobami a až polrokom adaptácie.
Q: Ako riešiť problémy s kakáním a nočníkom u 3–4‑ročného dieťaťa?
A: V diskusii fungoval systém odmeňovania: „za každé vydarené do nocníka dostane darček“, a niekoľko rodičov opisuje, že to môže trvať do 4 rokov, prípadne vyžaduje trpezlivosť a konzistentný režim.
Q: Aké rodičovské metódy odporúčajú rodičia v diskusii?
A: Odporúčania zahŕňajú venovať dieťaťu vyčlenený jeden‑na‑jedného čas, používať jasné, konkrétne pokyny (napr. „pobežkajte si trošku, ja ťa tu počkám“), presmerovať pozornosť pri výbuchu, dôsledne uplatňovať hranice a chváliť/odmeňovať žiaduce správanie.
Q: Môže správanie naznačovať autizmus alebo ADHD?
A: V diskusii sa spomenuli diagnózy (autizmus, ADHD, Aspergerov syndróm) ako veci, ktoré psychológ môže posúdiť; niektorí rodičia varovali, že návštevu špecialistu netreba odkladať, ak sú obavy, ale väčšina opisovaného správania bola považovaná za vývinovo normálnu.
Závery z diskusie
Zhoda
- Väčšina príspevkov hodnotí správanie 3–4‑ročného dieťaťa popísané v téme ako bežné vývinové obdobie, často spojené so žiarlivosťou po narodení súrodenca.
- Praktické odporúčania zahŕňajú konzistentné hranice, konkrétne inštrukcie, presmerovanie pozornosti, odmeňovanie pri nočníkovom nácviku a zváženie škôlky pre socializáciu.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že škôlka deti socializuje a pomôže im naučiť sa pravidlá; iní varujú, že nástup do škôlky často prinesie zvýšenú chorobnosť a dlhú adaptáciu (aj „pol roka“ podľa jednotlivých príspevkov).
- Niektorí odporúčajú okamžitú návštevu psychológa pre pokoj rodiča a odborné vedenie; iní považujú návštevu za zbytočnú pokiaľ ide len o prechodné vývinové štádium.
Otvorené otázky
- Ako rozlíšiť bežné vývinové správanie od príznakov autizmu alebo iných porúch u jednotlivého dieťaťa bez odborného vyšetrenia?
- Kedy je optimálny čas na nástup do škôlky u dieťaťa so častými ochoreniami — skorší nástup za cenu chorobnosti, alebo odklad pre stabilitu doma?
- Ktoré konkrétne metódy (odmeňovanie, jedno‑na‑jedného čas, presné formy dôslednosti) sú najefektívnejšie pre stabilné zlepšenie správania v domácich podmienkach?
Spomenuté značky a firmy
Martinus
Spomenuté produkty a metódy
Respektovat a byt respektovany, Proc jsou statsne deti stastne, Deti potrebuju hranice, psychologická konzultácia, detský psychiater/psychológ, škôlka (kolektívna socializácia), pohybove sanatorium, odmeňovanie (darčeky) pri nácviku na nocník, konkrétne formulované pokyny („pobežkajte si trošku, ja ťa tu počkám“), presmerovanie pozornosti, ignorovanie amokov/výbuchov, jasné hranice a dôslednosť, separačná úzkosť, autizmus, ADHD, Aspergerov syndróm, toaletný tréning (nocník/serblik)
Miesta a osoby
žiadne
... UPLNE NORMALNE BEJBE! mam kamosku s pol rocnou dcerkou a 3 rocným drobcom, ktorý jej dava riadne zabrat 🙂 Ale musim povedat, ze je to uzasne dieta. Kamoska je casto na prasky, aj ked je to asi najpohodovejsia kocka na svete🙂 Myslim, ze toto obdobie je najnarocnejsie prave pre maminky, a starsich surodencov.
Kamoskin malý je neriadena strela, vzdy bol zivy, ale od kedy sa narodila sestricka, tak nestihame vsetky maminky na cele s tou jeho ho ustriehnut. Vyzuva si boticky, prelieza cez zabradlia vo výskach, uteka na cestu, sace deticky...ked ho ale maminna zoberie na ruky a venuje sa iba jemu, je to zrazu ine dieta. Drzim ti palce a prajem vela sili a trpezlivosti. Je to urcite strasne tazke;)
ahoj je to ťažké ale skús isť na to opačne - žiadne resp. menej zákazov. Dieťa si zvykne poväčšine na krik a každé upozorňovanie a aj na bitku ktorá sa míňa s účinkom........Dieťa motivovať a usmerňovať je to ťažká úloha, hlavne ak prasknú nervy 😒 napr. žiadne vypytovanie prečo si to urobil, si zlý, nik sa s trebou nebude hrať, ale opačne mohol by si , si šikovný, ak to nakreslíš, ja tak neviem pekne ako ty, môžeš mi pomôcť, mám ťa rada, urobíš mi radosť keď mi dáš pusu, ale keď nemáš náladu, tak škoda. Dobrá psychologička určite najlepšie poradí ako zaobchádzať s dieťaťom. škôlka to určite nevyrieši. Vyniká v neakých veciach? spievanie, recitovanie, pohyb. a pozerá rád rozprávky. Niektoré deti si nechcú oddýchnuť, cez deň a aj potom sú také pojašené.......pri dieťaťu ktoré chytí amok je najlepšie sa otočiť, nevšímať, nechať ho v kľude a nespomínať mu prečo vystrájalo, potom keď to pominie ho samozrejme objať. A niektoré detičky sa chcú aj v tej zlosti objať a hladkať normálne na ruky, idú ,aspoň moje sem tam keď boli malé a tak sa ukľudnili. A žiarlivosť tam hrá určite svoju rolu.
Moja, mas tu vselico popisane, moze sis vybrat. Ja ti napisem svoj nazor nielen ako matka dvoch drobcov, ale aj ako ucitelka z MS...takouto navstevou nic nepokazis. Mozno niekedy len predsudky brania mamine ist sa spytat. Ale vezmi to tak, ze aj tu si pytas radu a mozno tieto rady tu ti nepostacia, tak ides k odbornikovi. Ja mam podobny problem...ale v inom smere - recovy. A tiez mi jedna vravi chod, druha - co blbnes. Ale viem, ze radsej pojdem dva x zbytocne ako raz neskor. Kazde dieta je ine, kazde sa inak sprava, inak vyvija. Dostali sme ich ako dar...a ak mame pocit, ze nieco sa nam nezda, radsej si dajme tu namahu a idme tam, kde si myslime, ze nam poradia. Skutocne urcite tym nic nepokazis. A ak si nahodou Ba alebo okolie, mam tam super psychosku kamaratku, co robi s detmi. Dam ti kontakt...