Moja 6-ročná dcéra za všetko mrnčí
Ahojte mám 6 ročnú dcéru. Máva obdobia úplnej rozkošnosti a tie druhé. Posledný mesiac úplne za všetko mrnčí, situácia dnes. Nestíhačka do škôlky, povieme ze sa má obliecť a ona si sadne, začne si kresliť a potom strašný rev, že si nemôže dokresliť. Mrnčí, že chcela toto a dostala iné, mrnčí, že si musí vymeniť ponožky. Fakt za všetko čo ide od nás. Deťom sa venujeme myslím, že dostatočne. V škôlke je tichá, doslova vzorné dieťa. Doma teraz malý diabol. Mala teraz aj zdravotné problémy, tak sme liečili a to popravde celé preručala. Často hovorí, že ju niečo bolí, rieši sme to viackrát, ale ono to už popravde vyzerá, že si vymýšľa. Stretli ste sa s tým niekto?
Tak ked sa jej za take spravanie dostava ukazova pozornost, mrncala by som aj ja 😂 Situacia s kreslenim - nie, farbicky si nemozes zobrat, lebo to nestihnes dokreslit, kreslit budeme poobede... proste ju k tomu nenechaj ani sadnut. Ked si uz sadne a kresli, je to, ze to nedokonci pochopitelna frustracia... hlavne rano proste rutina, ziadne blbosti popri tom, co "zdrzuju"... u nas funguju presypacie hodiny skvele - mame ich v sprche, v kupelni, v detskej, proste bezi casovac, za aky sa musia obliect, nieco dokoncit a hotovka... a mrncanie ignoruj, ved nech sa stazuje, nastavit usny filter a proste razne povedat svoje, musis sa obliect/umyt/spravit to ci hento, lebo nestihame ani ja a ani ty a JA ako mama neskoro ist nechcem/nemozem. A vziat ju par krat neucesanu,s neumytymi zubami (a poznamenat, fuj ako ti smrdi z ust, ked si si tie zubky neumyla) a v pyzame (ano uz tak syn siel), nabuduce si to rozmyslia...
Mne to pripada,ze chce robit nieco po svojom a vy ju vyrusite z jej cinnosti a chcete nieco ine. Jasne,rozumiem, ze to svoje si robi v nevhodny cas. V skolle ma organozovaneho casu az az, chce si aspon chvilu robit po svojom... A akoby si vyzadovala pozornosť k tomu?
@anjelicek26 ako reaguju deti ma presypacie hodiny? Kedysi sme uch mali aj my... Moj syn zuri, ak mu na nieco chcem vymedzit presny cas. Ale inak sa s nim uz neda... vsetko mu trva vecnost
@danieladugard inak s tou bipolaritou si túkla klinec po hlavičke, ja som rozmýšľala či ju naozaj nemá🙂
@anjelicek26 aj ja som ju už v pyžame dala pred dvere, hneď sa išla obliecť. 😀asi kúpim časovač, alebo tie hodiny sú super nápad. My celkom máme zmáknutú večernú rutinu, ale tie rána sú hrozné😀 a to mrnčanie😒
@zorkahorka tak zvykli si... u cisteni zubov je to pochopitelne a nutne, to im prizvukovala aj zubarka, na to nepotrebovali argumenty od maminy, my tomu hovorime - vizualizovanie casu 😂 1/4 prec, 1/2 prec, 3/4 prec, je to lepsie vidiet ako pozerat na nejaky imaginarny cas na hodinkach... ono malokedy ma clovek casovy tlak, ale obcas ano...rovnako v sprche maju 5 minutove hodinky, proste oni su schopny inak aj 20 minut byt v sprche x4 deti kazdy den ten ucet za vodu a ohrev by cloveka polozil...trening maju kazdy den, takze sprcha jasne musi byt, ale nie zas taka dlha... rano nedovolim ani telku, ani mobily, tablety, proste ich to zdrzuje a vytrhne z reality, rutina proste ja, muz, na striedacku, vozi ich muz nastastie, ja idem do prace skor...
aj my sme tak mali, ale nastastie to rychlo prehrmelo. cize poviem ti len tolko, ze je to len obdobie :D kazdy dieta to ma vsak inak, niektoremu trva tyzden, kym to prejde, niektoremu dva mesiace :D
Normálne ste ma potešili, že v tom nie som sama😀😀😀niežeby som to niekomu priala😀😀😀
Mám rovnakého 6 ročného. Nie je to žiadna fáza,
ale povaha. Vždy bol náročné uplakané dieťa, už od bábätka. Nie je to žiadne "živé dieťa" ako sú niekedy nazývané deti, čo sa nevedia správať . Drvivú väčšinu času je to zlatý chlapček, vie ako sa správať, medzi detmi je obľúbený. Ale v niektoré dni je doslova hnusný- fňuká, je nepríjemný, rozladený zo všetkého. Inak aj v škôlke vie byť takýto hnusný, ale napriek tomu ho učiteľky považujú za jedno z najlepších detí, takže nevychovanosťou to nebude.
Čo bolo najúčinnejšie, bola zmena môjho prístupu - nerozčuľujem sa viac ako je nutné, vysvetľujem a nechám všetky rozhodnutia, ktoré nie sú otázkou života a smrti na ňom. Napr. tvoja situácia - poviem, že si môže ešte tri minúty kresliť, ale potom musíme ísť. Vopred mu oznámim, že to síce nestihne, ale dokončíme to po návrate - potom nie je frustrovaný, že to za tie 3 min. nestihol. Tiež mu zdôvodním, prečo si nemôže kresliť (nestihneme do škôlky). O minútu a pol poviem, že sme v polovici. Po troch minútach v pohode ide. Síce sme sa tri minúty zdržali, ale v konečnom dôsledku je to menej času, než by sme stratili tým fňukaním a mojim rozčuľovaním sa. Krik si potom môžem nechať na tie naozaj výnimočne zlé situácie a syn tak vie, že ak kričím, je to už naozaj vážne.
Mrnčí, že si musí vymeniť ponožky? Sú špinavé? Poviem, že ak chce, aby mu smrdeli nohy, nech si ich teda nechá. Alebo sú príliš tenké? Poviem, nech si ich nechá, keď chce aby mu bola zima. Majú ponožky dierku? "No keď chceš, aby sa všetci smiali na tvojich deravých ponožkách, pokojne si ich do škôlky vezmi". Takéto zdôvodnenie a ponechanie rozhodnutia na neho u nás funguje perfektne. Z vlastnej vôle spraví to, čo od neho chcem, lebo mu vysvetlím, že takto to bude lepšie.
Ak je bezdôvodne nepríjemný, pošlem ho do izby, alebo odídem ja. Pokojne mu oznámim, že až bude zasa dobrý, môže za mnou prísť. Keď mu dám príležitosť osamote si premyslieť, ako sa správa, do 10 min. mi príde oznámiť, že už chce byť lepší.
S tými bolesťami to máme rovnako. Ako som vravela, už ako novorodenec preplakal hodiny denne. Lekári vždy tvrdili, že je v poriadku, ale ja si nie som istá. Ak sa sťažuje na bolesť, dám mu najavo môj záujem ale len do tej miery, ako je nutné. Teda skontrolujem ho, položím otázku, kde ho to bolí, či sa udrel, kedy to začalo a podobne. Ak to nevyzerá naozaj vážne, pritúlim si ho a poviem, že to o chvíľu prejde a viac sa k tomu nevraciam, ak to sám nespomenie.
@heymissg Presne ako tu niekto písal, ak máš pocit že si vymýšľa tak naco jej venujete s mužom pozornosť? Je dosť velka na to aby vedela že ma povinnosti a to chodiť do škôlky. Nemá 3 roky… možno sa to odvíja aj od toho že ste boli snou dlho doma kvôli zdravotným problémom a asi si mysli že ked bude simulovať bolesť alebo chorobu tak ostane zas doma. Nie, toto by cezomna neprešlo. Skratka netreba na to reagovať, hádam vieš kedy je tvojmu dieťaťu naozaj zle a kedy si to vymýšľa. Keď jej je cely víkend dobre lieta je živá a zrazu v pondelok je jej zle a boli ju z ničoho nič všetko tak asi to nebude naozajstná choroba. Keď sa to stane zas, tak by som narovinu povedala že je ti zle? Boli tá brucho? Dobre, ideme k lekárovi ktorý tá vyšetrí. Ak bude namietať tak to je jasne. Proste videla že ked je chora tak ostáva doma, nejde do škôlky, tak to odkukala a skúša teraz na vás, aby tam nemusela ísť. Neriesila by som to ani by som sa nedohadovala skratka ide do škôlky a hotovo.
Mame 4 rocnu dceru a mame to takto, ale tak, ze obdobia 10 minut rozkosnosti a 10 minut 😵💫😑 presne ako popisujes, nechce sa obliekat atd atd atd, potom je zrazu uplne dokonala. Vraj je to normalne. Ja tomu hovorim “toddler bipolarity”, pricom vedome urazam inu chorobu, mrzi na to, ale inak to nazvat neviem. Idem sa zblaznit. Doslova🤣 uz par mesiacov takto, a neviem, co s tym. Manzel nepomaha nic, ten len vysvetluje a vysvetluje………..v skolke je 100%…