Nezvládam 5-ročného syna
Ahojte, potrebujem pomoc. Mám 5 rodného syna. Syn je také normálne dieťa čo sa jeho vedomosti týka, je šikovný ale jeho správanie už prestávam zvládať. Čím je starší tým je to horšie. Kam kolvek ideme je nejaký problém. Rozbehne sa aj na cestu a nepočúva keď na neho kričím, idem aj tak. Dospelým ľuďom čo ani nepoznáme je veľmi drzi, dovoľuje si a dnes dokonca jedného pána išiel buchnúť ale to som ho stopla v poslednej chvíli. Nemá rešpekt pred nikým. Na druhej strane ale stále za všetko plače. Je to veľmi ťažké riešiť stále tieto veci a ja sa chcem pravdepodobne poradiť so psychológom. Ako mám postupovať ? Máte niekto reálne skúsenosti ? Ďakujem 😪
Stručné zhrnutie
- Opakované nebezpečné správanie u päťročného (utekanie do cesty, udieranie cudzích ľudí, nepočúvanie pokynov) v diskusii odporučili riešiť vyšetrením u detského psychológa, prípadne pediatra, neurológa alebo klinického psychológa.
- V diskusii sa uvádzalo, že prvým praktickým krokom býva konzultácia v CPPPaP alebo priame súkromné sedenie s detským psychológom; niektorí rodičia uviedli, že na prvé sedenie u detského psychológa nepotrebovali odporúčanie od lekára.
- Navrhované intervencie zahŕňali konzistentné nastavenie hraníc a prirodzených dôsledkov, alternatívne aktivity (vyhradené miesto na kreslenie, flipchart, tabuľa na stenu), techniky na vypustenie hnevu (udieranie do vankúša) a špecializované terapie vrátane diagnostiky ADHD/ADD a filialnej terapie.
Q: Kam sa obrátiť ako prvé, keď má päťročné dieťa opakované agresívne správanie?
A: V diskusii odporučili kontaktovať CPPPaP (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie) alebo priamo detského psychológa; pediater môže poslať ďalšie odporúčania k neurologovi alebo klinickému psychológovi.
Q: Potrebujem od lekára odporúčanie, aby som šla so synom k detskému psychológovi?
A: Podľa diskusie na sedenie k detskému psychológovi nie vždy potrebujete žiadne odporúčanie od lekára; niektorí rodičia platili prvé súkromné sedenie a potom boli odporúčaní na ďalšie vyšetrenia u klinického psychológa.
Q: Aké diagnostiky a špecialistov zvážiť pri takomto správaní?
A: V diskusii sa často spomínali ADHD, ADD, Asperger a odporúčali konzultáciu s pediatrom, neurologom a klinickým psychológom pre komplexné vyšetrenia.
Q: Aké konkrétne metódy v diskusii rodičia a odporúčania odborníkov navrhovali pre nastavenie hraníc?
A: Spomínali sa metóda "123" (metóda 1-2-3), konzistentné dôsledky, príčiny‑dôsledky namiesto dlhodobých trestov, kniha "Ak ma ľúbiš nedovoľ mi všetko" (uvádzaná v eshope tv Lux) a program/kniha "Respektovat a byt respektovan".
Q: Čo robiť okamžite, ak dieťa udrie cudzieho človeka alebo začne utekať do cesty?
A: V diskusii radili okamžite zastaviť agresiu fyzickým zadržaním ruky alebo odvedením z miesta, zabrániť nebezpečným situáciám (napr. ísť domov alebo nasadiť nosič/kocík, používať "vodítka") a následne vyhľadať odbornú konzultáciu.
Q: Aké praktické alternatívy trestu rodičia v diskusii úspešne používali?
A: Rodičia navrhovali vyhradiť priestor na kreslenie (flipchart papier, tabuľa na stenu, zmyvateľná fólia), nahradiť rušivé správanie bezpečnými činnosťami (udieranie do vankúša, podupávanie), používať prirodzené dôsledky a systematicky pracovať s emóciami dieťaťa.
Q: Kedy zvažovať špecializované terapie ako filialnu terapiu alebo psychologickú diagnostiku?
A: Diskusia odporúča hľadať špecializované terapie, ak bežné výchovné postupy a nastavenie hraníc opakovane zlyhávajú a správanie sa stupňuje; rodičia spomínali, že pri neúspechu základných opatrení ich psychológ odporučil na ďalšie testy alebo terapiu.
Q: Kedy môže byť názor učiteľov v škôlke relevantný pre diagnostiku?
A: V diskusii odporúčali zistiť postrehy učiteliek zo škôlky, pretože pedagógovia v kolektíve môžu vnímať symptómy ADHD/ADD a dať podnet na ďalšie vyšetrenia.
Závery z diskusie
Zhoda
- Treba konzultovať odborníka (detský psychológ, pediater, prípadne neurológ alebo klinický psychológ) pri opakovaných agresívnych a nebezpečných prejavoch u 5‑ročného dieťaťa.
- Je potrebné nastaviť jasné a konzistentné hranice a preferovať prirodzené dôsledky pred dlhodobými odmenami/trestami.
- Pomocné praktiky zahŕňajú vyhradené miesta na aktivitý (flipchart, tabuľa na stenu), techniky ventilácie hnevu (udieranie do vankúša) a špecializované terapie, ak základné postupy zlyhávajú.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci obhajovali fyzické tresty alebo prísnu disciplínu ako riešenie, zatiaľ čo iní dôrazne odporúčali absolútny zákaz bitia a preferovanie psychologickej pomoci a rešpektujúcej komunikácie.
- Niektorí preferovali prístup „priamych trestov/odmietnutí odmien“ a iní odporúčali rešpektujúci prístup bez trestov, s dôrazom na príčinu‑dôsledok a motiváciu.
Otvorené otázky
- Je u konkrétneho dieťaťa prítomná neurovývojová diagnóza (ADHD/ADD alebo iné), ktorá vysvetľuje agresívne správanie?
- Do akej miery prispievajú rodinné vzory a prístup otca/matky k udržiavaniu agresívneho správania?
- Ktorá kombinácia terapie a praktických výchovných metód (filialna terapia, metóda 1‑2‑3, rešpektujúca komunikácia) bude pre konkrétne dieťa najefektívnejšia?
Spomenuté značky a firmy
tv Lux eshop, RTVS, CPPPaP, Deti jsou taki lidi
Spomenuté produkty a metódy
"Ak ma ľúbiš nedovoľ mi všetko", "Respektovat a byt respektovan", metóda 123, filialna terapia, flipchart papier, tabuľa na stenu, zmyvateľná fólia, udieranie do vankúša, bublifuk (motivácia), vodítka pre deti, kocík, nosič, prirodzené dôsledky, prístup "príčina‑dôsledok", zákaz televízie (dlhodobé tresty), Minecraft, YouTube
Miesta a osoby
žiadne
@diaszoky bitka bola spominana ako jedna z moznych pricin, co spravi deti agresivnejsimi. Bitka nie je jediny agresivny prvok vo vychove. Takze aj nebite dieta moze byt agresivne. Pretoze stale je tu xy dalsich veci...
Nečítala som komentáre ostatných. Ako sa správa v kontakte s inými deťmi? Ako je na tom s pozornosťou? Akým spôsobom sa hrá? Čo ho baví? Nemá nejaké rituály, že niečo nejak musí byť a keď nie, tak je zle? Nevadí mu hluk, veľa ľudí v miestnosti a pod? Ako je na tom s jedlom? Píšete toho o ňom málo... Každopádne podobne sa správa náš syn a má podozrenie na Aspergera (to je porucha autistického spektra) a ADHD. Určite vám odporúčam vyhľadať klinického psychológa, ktorý sa venuje diagnostike, pretože je možné, že vaše dieťa je neurodivergentné a tam "štandardné" výchovné prístupy vôbec nefungujú (ako napr bitka, krik, tlak na dieťa, podplácanie, vyhrážanie sa, manipulácia atď, všetko to len výrazne zhoršuje), môžete sa aj na hlavu postaviť. Treba k dieťaťu inak pristupovať, upraviť mu podľa potrieb denný harmonogram, prostredie atď. Ak chcete, napíšte mi do správy, môžeme sa o tom pobaviť. Pekný deň a držím vám palce, viem aké je to ťažké.
@elizabet173 Prosím vás, vy máte doma evidentne "štandardné" dieťa. Na tie to väčšinou funguje. Určite už rodičia do 5tich rokov dieťaťa všetky takéto "overené" rady poskúšali. Poznám to z osobnej skúsenosti. Verím že každý rodič skúša také veci, že dieťa niečo vyleje/popíše atď, tak mu to dá upratať. Viete ako na to reagoval náš syn? Mal z upratovania náramnú zábavu a robil to znovu, aby mohol upratovať. Verte mi, že tieto deti fungujú a myslia celkom inak a všetky "zaručené" rady majú u zadku...
@lujza123 Vôbec nie je pravda, že pedagóg pozná dieťa s ADHD. Keby to tak bolo, nebolo by toľko detí, čo sa ešte na druhom stupni ZŠ veľmi trápia a rodičia a pedagógovia s nimi, pretože na žiadnej diagnostike nebolo, nikto neupozornil. Keď sa medzi takými rodičmi pohybujete, zistíte, že je to veľmi bežné. Bohužiaľ osveta je u nás stále v zásade nulová a naša spoločnosť radšej linčuje rodičov za to, že má nevychované alebo rozmaznané dieťa (viď príspevky tu). Áno, rodič, ktorý má doma takéto dieťa, tak má na to potom dosť čuch, keď inde vidí dieťa s touto alebo inou diagnózou. Ale učitelia? Vôôôôbec. A navyše - je úplne bežné, že dieťa sa v cudzom prostredí správa úplne inak, než doma. Deti sa to dokonca vekom učia maskovať. ADHD sa často diagnostikuje až na ZŠ, lebo tam výrazne vidieť poruchu v pozornosti. No aj na to treba vnímavého a znalého pedagóga. Mám rodičov učiteľov, otec ZŠ, mama MŠ a ani jeden nevie o ADHD v podstate nič. Rovnako o PAS. Otec si dokonca myslel, že autisti sú proste tí, čo sa len "kývajú dopredu a dozadu" a sú totálne mimo. Takže na to treba fakt zobrať dieťa ku klinickému psychológovi (skúsenému).
A predstavte si, že malá to nechcela povedať pre to, lebo rodičia stále prízvukovali, že čo povie a urobí pani uč. je sväté a bála sa o mamu, aby nezačala šticovať aj ju, preto to tá malá trpela 🥲