Po škôlke je doma horor
Ženy, dieťa mi nastúpilo do škôlky, neznáša to tam (zatiaľ), nechce tam chodiť a celý deň čaká kedy pre neho prídem..zje niečo, pospi niečo , ale ja keď pre neho prídem domov je to horor, on má normálne záchvaty nervov, kričí , zjape, jak pavian.mne sa chce veľa krát plakať , čo som už zúfalá , unavená..on je veľmi ťažká povaha aj za normálnych okolností ale toto je horor , my sme nervozny z neho celá rodina , ten čo robí
Náš bol taký celý minulý rok. V škôlke musel sekať dobrotu, tak doma si to asi potreboval kompenzovať. Bol zlý ako čert, vrieskal po nás a všetky tie učiteľské ťahy na nás skúšal. Človek by sa aj smial, keby nebol tak vytočený z toho malého diktátora 😄. Tento rok je to už lepšie, aj keď sme s malou dušičkou očakávali september. Ale možno že len vyrástol a niektoré veci si už nechá vysvetliť.
Ahoj, mne povedala známa, ktorá je psychologička, ze prve dni je to úplne normálne, dieťa sa v škôlke kontroluje a všetky tie emócie vypustí, keď je doma v bezpečnom prostredí, taky mesiac je v poriadku, potom by sa to malo pomaly ukludnovať 😉
@henka123123 môžem vedieť aké napríklad sú tie doplnky?
Hlavne nebiť
@danyelia ja s tebou úplne súhlasím, v podstate som napísala v prvom príspevku to isté, len slabší odvar 😉
niektoré sa smejete že hneď diagnóza... ale odmietanie dotykov, vyhýbanie sa iným deťom, krik, odmietanie cudzích ľudí, nového prostredia a podobne to všetko môžu byť jasné prejavy Aspergerovho syndrómu, určite to nie je výchovou, ani rozmaznanosťou, mám jedného Asp. doma, aj keď má len niektoré z prejavov - ale dodnes nemá rád hluk, silné svetlá, objatia od cudzích ľudí (napr. rodiny, ktorú dlho nevidel) dokonca aj objatie odo mňa len keď má na to náladu, potrebuje dlhé rozhovory a vždy jasne vedieť prečo niečo musí urobiť keď on sám nechce, s pribúdajúcim vekom je to stále jednoduchšie, lebo už má veci naučené, ale napr. nevie odhadnúť emócie iných ľudí a správne reagovať
a poslať ho do izby som skúsila raz, ten amok si neželajte - on absolútne nechápal, prečo by mal byť sám zavretý v izbe, bitka absolútne úplne opačný efekt, čiže opatrne s takýmito trestami
To nie ze je nespolocensky, Boze, ved nebol zavrety doma uplne sam, ze by nevidel inych ludi, deti. Ale pisali tu viacere a priklanam sa k tomu, ze mozno ma aj nejaku poruchu, Aspergera alebo nieco, resp. mozno ani nie, len ten pretlak emocii robi svoje. Dcerka skolku znasala zle, lenze ona by ju znasala zle v akomkolvek veku, ona je citliva a temperamentna zaroven a ked mavala amoky, tak od zlosti sa bola schopna prizabit, to bola fakt ako posadnuta, nic na nu nefungovalo, spravili sa jej po tvari petechie, popraskali zilky, mala to ako monokle potom, ja som sa hanbila aj s nou chodit niekam potom. Mama na nu len pekne, len aby neplackala, ale fungovalo to len v tom zaciatku, ak sa mi to podarilo stopnut. Ak nie, tak smola. Bola schopna vrieskat aj hodinu a pol, zavriet ju v izbe, nehrozilo, skoro nam vybila sklo na dverach. Bolo nebezpecne ju nechat samotnu. Mala vtedy presne takto vek okolo 3-4 rokov. Postupne tych amokov bolo menej. Nemala az taketo vystupy po skolke, lebo videla starsieho brata, a chcela sa mu vyrovnat, podla mna, ze aj ona je uz "velka". On siel do skolky takmer 4 rocny a uplne bez placu, problemov, vysmiate decko. A nikde som s nim nechodila, do ziadnych materskych centier, ziadne jasle, dielnicky, nic. Len normalne na ihrisko vonku, k starkym na zahradu - tam sme boli vela, bol viac s dospelakmi. Kamaratov si nasiel hned, neplakal, uzasne dieta. To je povahou toto. Dcerka tak isto, len ona ma povahu inu a bola do 1,5 roka len na mne nalepena, neakceptovala vobec cudzich ludi. Tretie dieta je taky mix tychto dvoch.
Ziadnu diagnozu nema dcerka - vyrastla z toho, dozrela, ma 7 rokov a zatazove situacie zvlada stale vyrazne emocionalnejsie, viac sa potrebuje uistovat a mojkat, ja som taka bola. Ja som plakala aj v prvom rocniku, nakoniec som bola jednotkarka, spravila si 2 VS. Ked som odchadzala na intrak, bolo mi do placu, a to som mala 19. Som proste taka. A dcera je asi po mne v tomto. Syn je samostatna jednotka, poradi si aj sam. Od malicka.
Takze ja by som suhlasila - dat tomu trochu cas, snazit sa, aby si doma oddychol a mal pocit bezpecia a ako pisu viacere, skusit ho nejak zrelaxovat a hlavne seba. Je to velmi narocne, ale myslim si, ze z toho vyrastie, zvykne si. Len u kazdeho to chce cas a inak to prebieha. Lebo v tomto veku ho davat do skolky neskor mi nepride uz rozumne, uz ma dost rokov, aby to zvladol. Aby to potom nebol krok spat...Najde si tam casom kamaratov a bude dobre.
Je to pre neho nové prostredie ,nové tváre ,nové deti . Dieťa je v takomto veku ešte emocionálne nevyzrete,rady že dať mu po zadku určite nie. Dieťa ešte nevie kontrolovať svoje emócie pocity. Je v cudzom prostredí kde platia nejaké pravidlá,kde sa musí prispôsobiť, "poslúchať" a kde inde má ventilovať keď nie doma kde má zázemie,pocit bezpečnosti a predpokladá sa že najväčšie pochopenie ? Čas čas čas prejde to ,dôveruj mu .
A aké má ucitelky? Skus sa s nimi porozpravat, ze to takto prezíva, mozno by pomohlo ked to budu vediet pouzit vhodný prístup, napriklad jedna a s ním skusi skamaratiť, priblížiť sa mu, aby si ju oblúbil, citil sa istejsie.
@dagmarovita učiteľky má dobré ,rozprávam sa s nimi každý boží deň , referujú koľko spapal, koľko plakal, koľko spal ..a nosia ho na rukách
@dagmarovita a vedia ako to prežíva lebo sa zaujímali ako to zvláda doma
@andrea169 vies co ja mam syna s autizmom a odkedy som mu zacala davat rybi olej a karnozin sa mu zlepsilo porozumenie.celkovo sa mi zda iny
@lucka_ke aj u nás presne takto s tými trestami ako.u vás..
nechaj ho nech sa pohra s detmi, nie ze ide hned domov... a v neposlednom rade skuste nieco ine po skolke robit, nechodte domov. Chodte na ihrisko, prejst sa, hocikam, zabavit, postiskat a ist domov, pochvalit, popytat sa co bolo v skolke vonku po ceste. Neviem si ste taketo skusali... a vydrzat, aj moja skusala taketo, a to uz chodila do jasiel a tento problem nemala, cize nemyslim, ze to bude "zrelostou na skolku" (ale teda odbornik nie som), skor vas skusa... a nestastni ste z neho tak vas tresta, ze si uzijete vreskoty za to ze bol v skolke :D
autorka - neboj sa psychologického vyšetrenia, možno dg nemá, ale určite ti poradia čo máte robiť a ako sa správať, my chodíme stále aj keď je už syn veľký, lebo prišla puberta, zmena školy, izolácia počas covidu,... vždy nám poradili a usmernili nás
@henka123123 dakujem ✊u nás zas mám pocit že neskôr dozrieva .
3.mesiace zvacsa trva adaptacia. Nas prve mesiace chodil hore-dole a akoze mi telefonoval, aktivit sa nezucastnival.. a to sile az ako 4,5rocny, lebo ho nevzali. Potom si zvykol a bolo vsetko pk. Dcera zas nevysrarjala takto, ona tam nechcela jest a pit . Ale tiez mala o nieco zhorsene spravanie. Kedze ale ine vychodisko nebolo, tak obaja normalne chodili .
Tvoj mozno nie je na skolku zrely napriek veku, nasa sla rovno 3rocna a doteraz ma po dlhsej absencii problem ist v pondelok dokonca do skoly!
Ono to prejde, musis vydrzat, nehnevat sa na neho, skus sa poradit s ucitelkami a kludne aj so psychologom. Nie je to hanba.. ono je to pre vacsinu deti velmi velka zmena, ved aj u nas zmena zamestnania nie je lahka vec, novy kolektiv, nove pravidla, napln prace, kde co je.. potrebujeme cas.. u malych deti je to este tazsie.
Niekedy je fajn skusit pomenovat jeho pocity, oni to nevedia este a mozno ti povie, ci ano alebo mozno sam.skhsi povedat, co ho trapi..
Ze nezrely na skolku... blbost. To je uplne bezne spravanie. Moj syn sa aj tretí rok niekedy vrati zo skolky nervozny... je to prenho zmena, musitam posluchat cely den cudziu tetu a ked pride domov, vsetky tie nahromadené emocie idu von. Chce to cas, nechaj ho doma robit, co chce, v skolke to ma dost organizovane
Ono je niekedy škôlka aj take pekne zrkadlo pre rodičov, ktorí svojim deťom všetko dovolili, nenastavili poriadne hranice. Zrazu v škôlke treba fungovať podľa určitých pravidiel a je koniec. Teraz tažko dávať výpoveď z prace. Jednoducho, chlapec sa musí naučiť poslúchať a hlavne vás rodičov.
@katkami123 mýliš sa .. aj doma má nastavené hranice aj režim . Ale nie každé dieta prežíva zmenu ako takú ľahko .. presne ako v príspevku vyššie . Dieta je maly človek a tiež má svoje emócie pohnútky problémy ..
@nevenka súhlasím, dnes je in dávať diagnozy. Ale ľudia sme rôzny a aj deti, niekoho zmeny tešia a vyhľadáva ich, niekomu nevadia, niekto je citlivejší a zle znáša každú zmenu ako syn autorky. Ja som tiež taká bola vždy a aj som, nenarobím s tým nič. Ale ustupovať cesta nie je (že prestane chodiť do škôlky) lebo neskôr to bude horšie len. Len jedine vydržať a vytrvať, časom si zvykne.
Och, niektoré komentáre, až mi smutno zostalo. Dieťa vôbec nemusí byť rozmaznané, škôlka je proste obrovská zmena a pre mnohé deti je to veľmi ťažké aj v 3,5 rokoch. Moja dcéra rozmaznaná fakt nie je, škôlku zbožňuje od prvého dňa, ale hádam 3/4 prvého roka boli po príchode pre ňu scény, kriky, cirkusy. Išla do škôlky v 3,5 rokoch a už dávno nebola dieťa, ktoré by sa hádzalo o zem, dupalo nohou alebo si niečo krikom vydobíjalo, ani stredobod pozornosti nepotrebovala byť. Tie scény po škôlke takisto vôbec neboli o vydobíjaní si niečoho, veď čoho aj? Len mala v sebe pretlak emócií za ten deň a v bezpečnom prostredí ich konečne mohla uvoľniť. Takto malé dieťa naozaj nedokáže len tak samé od seba lepšie regulovať svoje emócie, potrebuje k tomu pomoc rodiča a nie zabuchnut za dvere alebo naložiť na zadok, že na, vyrieš si to v 3,5 roku sám. Ja radím vydržať, veľa prejavovať lásku, ono sa to bude zlepšovať.
Nechod rovno domov. Skus ist s nim rovno zo skolky na oblubene ihrisko. Bude mat sancu vyventilovat tie negativne emocie.
Ja to poznám....my sme si tým prešli....jednak môže byť chyba v tom ze je unavený a potom skus sa mu venovať po škôlke,taky ten váš cas( napr. My si večer čítame,len my dvaja) hovor s nim o škôlke,čo všetko ho tam nove a zaujímavé čaká,čo tam zažije a pod. Nevšímaj si jeho záchvaty zlosti a jasne mu daj najavo ze to na teba nezaberá. Toto sú niektoré z veci ktoré u nás zabrali. Boli sme aj u psychologický. Ešte jedna rada zamestnať ho niečím,cestou zo škôlky sa ho pýtaj čo tam nove robili ako sa hral z kamarátmi atd
Chod k psychologicke ma zvlastne prejavy...chod sa poradit.Kludne moze byt asperger.A poobede klud citajte si, nech si pospi, chodte von nevie spracovat to mnozstvo novych veci...ked nechcel nikoho okrem Vas mozno teraz zle znasa hluk, krik, plac v skolke, ucitelky...