Prečo sa malé deti posmievajú v škôlke?
Baby , mam dve malé deti , prosím vás vysvetlite mi správanie dnešných malých detí ,lebo ja to nechápem 🤷🤦
V škôlke bol problém s dcérou ,lebo sa jej smiali že je škaredá, jedna začala a pokračovali viacerí ..riešili sme to , musím povedať že riaditeľka hneď po našom apelovani a oboznámení situácie zakročila a viac sa to neopakovalo 👏..včera sa synovi v škôlke(4 ročne deti) smiali ,že má čiapku pre malé deti ( čierna s čiernym brmbolcom)..ľudia,veď to sú 4 ročne deti, dnes jedno dieťatko plakalo v škôlke že nechce nejakú časť oblečenia , nezachytila som , lebo sa mu smejú detičky.(chodí čistý , nedotrhany).🤷 prosím vás ako su vychované tie deti? Keď v 4 rokoch oblečenie riešia..ja nie som nejaká stará škola , ale toto je moc ..
Stručné zhrnutie
- Predškolské deti vo veku 4–5 rokov sa v diskutovaných prípadoch posmievajú iným deťom kvôli oblečeniu, účesu alebo drobným fyzickým rozdielom, napríklad posmech kvôli „čiernej čiapke s čiernym brmbolcom“ alebo neskôr výmene za „Mickey Mouse“ čiapku.
- Škola môže zasiahnuť; v konkrétnom príklade riaditeľka zakročila po apelovaní rodičov a posmievanie sa viac neopakovalo.
- Navrhované riešenia zahŕňajú komunikáciu s učiteľmi a rodičmi agresorov, systematickú výchovu doma zameranú na modelovanie empatie a budovanie sebadôvery, použitie „psychologických barličiek“ pri obliekaní a čítanie kníh o empatii.
Najčastejšie otázky
Q: Ako riešiť, keď sa štyriročné dieťa stáva obeťou posmievania v škôlke?
A: Kontaktovať učiteľku alebo riaditeľku a požiadať o zásah; v peer‑prípade v diskusii rodičia uviedli, že riaditeľka po upozornení zakročila a správanie sa už neopakovalo.
Q: Ako naučiť predškoláka nereagovať na posmech?
A: Opakovane učiť frázy ako „oblečenie je pre seba“, vyžadovať, aby dieťa o druhých hovorilo iba komplimenty alebo mlčalo, čítať knihy o empatii a cielene budovať sebadôveru dieťaťa.
Q: Je posmievanie sa v tomto veku následkom výchovy doma?
A: Väčšina diskutujúcich pripisuje posmech domácemu vplyvu a uvádza, že deti zrkadlia správanie rodičov a postoje k oblečeniu či značkám.
Q: Čo robiť, ak rodič agresora nereaguje na upozornenie?
A: Hľadať podporu u personálu škôlky a opakovane informovať učiteľov; v diskusii sa spomínali prípady, kde rodičia pri incidente nereagovali, a rodičia poškodených preto riešili situáciu priamo so školou.
Q: V akom veku sa takéto posmešky najčastejšie objavujú?
A: V diskusii sa uvádzalo, že posmechy sa objavujú už u 4–5‑ročných detí a tiež u starších školákov (príklady spomínali 8–10‑ročné deti).
Q: Ako môžu rodičia predchádzať tomu, aby ich dieťa posmievalo iných?
A: Modelovať empatiu vlastným správaním, nevytvárať tlak na značkové oblečenie (diskutovaný príklad: „diamantové naušnice“ u 5‑ročného dieťaťa), vysvetľovať dopady posmechu a používať konkrétne výchovné frázy namiesto trestov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Posmech u malých detí je v diskusii prevažne pripisovaný vplyvu domácnosti a modelovaniu rodičov.
- Škola a pedagogický personál môžu a majú zasiahnuť; v konkrétnom prípade riaditeľka zakročila a správanie sa neopakovalo.
- Rodičia odporúčajú systematickú prácu na sebadôvere dieťaťa a opakovanie pravidiel správania v predškolskom veku.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci tvrdia, že takéto posmechy „tu vždy boli“ a nie sú špecifickým novým fenoménom, zatiaľ čo iní tvrdia, že súčasná pozornosť na značky a vzhľad rodičov zhoršuje mieru posmievania.
- Niektorí vidia príčinu výlučne v rodičoch (výchova a nastavenie domácnosti), iní vidia silný vplyv kolektívneho správania homogénnej vekovej skupiny a súťaživosti medzi deťmi.
Otvorené otázky
- Ako efektívne fungujú „psychologické barličky“ a frázy typu „to je pre malé deti“ pri dlhodobej prevencii posmechu?
- Ktoré konkrétne knihy a výchovné materiály o empatii sú najvhodnejšie pre predškolákov?
- Aký je najsystematickejší postup školy pri opakovanom posmievaní, keď rodičia agresora nereagujú?
Spomenuté značky a firmy
modrykonik.sk
Spomenuté produkty a metódy
čierna čiapka s čiernym brmbolcom,Mickey Mouse čiapka,diamantové naušnice,psychologické barličky,učiť dieťa mlčať a vyjadrovať iba komplimenty,budovanie sebadôvery,čítanie kníh o empatii,kontaktovanie učiteľky/riaditeľky,opýtať sa rodičov,posmešná básnička "okuliarnik indický"
Miesta a osoby
žiadne
Môj syn má 5,5 a nemá rád kreslenie. Úlohu urobí, nakreslí, no umelec z neho nebude. Včera mali ma nástenke obrázky 'moja mamka'. Zišli sme do šatne a tam jeho spolužiak hneď na mňa - si videla aké smiešne vlasy ti nakreslil? a aké tučné brucho ti urobil? Dedko ho otočil, že nechaj tetu. Malý pokračoval - a nedal ti ani topánky. Vravím a čo je na tom také smiešne? nakreslil to najlepšie ako vedel. Mne sa to veľmi páčilo, všetky mamičky ste nakreslili krásne. Malý sa na chvíľu zasekol a pokračoval - ale ty si tam smiešna, aj Miško a Maťko sa smiali. Môj drobec už mal lesklé oči. Vravím teda - a ty vieš skladať Lego? a on že nie. No vidíš - a smeje sa ti niekto pre to? Dedo mu mlčky zapínal vetrovku. Vravím mu - a prečo sa neobliekaš sám, ale necháš dedka, nech ťa obskakuje? si predškolák, určite to dokážeš. Hneď z neho vypadlo, že si nevie zapnúť zips. A smeje sa ti niekto? kamaráti si majú pomáhať a nie sa vysmievať. Dedo ho vzal za ruku a odišli preč bez pozdravu.
Áno, dnešné deti sú všelijaké..
A čo ich rodičia? starí rodičia?
Pýtam sa ako matka, aj ako učiteľka MŠ 😉
Zase jedna tema, kde je pricina uplne jasna. Homogenny kolektiv malych nezrelych deti. No co tak asi cakat. A este ak je tam nekompetentny dopely, tak takto to vyzera. Kedy uz spolocnost pochopi, ze zatvarat deti rovnakeho veku a chciet od nich, aby sa "pekne hrali a spravali", je proste utopia. Deti rovnakeho veku budu medzi sebou jedine superit. O moc, o pozornost ..
Mozno si staci pospominat na svoje skolkarske a skolske casy, ja som teda davno zo skoly von, ale pomievali sa mi z oblecenia.
Moja 4rocna si take veci vsima. A hovorim jej... pomysliet mozes,rozpravat nahlas sa neslusi. Nie je to prijemne,pochvala ano... A dam to opacne...ze keby sa niekomu nepacilo jej oblecenie,nechty,vlasy,lebi su take ci hentake...ako by sa citila. Hned zmkla. ;D
Pri mojich detoch som si nic nevsimla. Akurát, ze mladsi nechcel dlhy uterak, lebo vaetci mali krátky a pytali sa ho, preco ma on iny...
Ked som bola decko ja, pamatam si, ako ma ucitelka vytahala za ucho, lebo som sa za cosi smiala mladsiemu dietatu. A tiez si pamatam, ze starsie deti sa smiali za daco mne a ja som nechcela chodit do skolky. Takze vzdy to bolo
Veru.. A čím ďalej je to len horšie a horšie už sa bojím o moju malú keď začne chodiť do škôlky.. Za našich čias sme ešte v 12tich chodili oblečené jak,, malé,, deti.. Vtedy to bolo normálne a teraz už 4 ročne deti toto? To je moc
Ale veď takto sa deti správali vždy. Aj keď som ja bola malá. Vždy sa nájde niečo, za čo sa dá posmievať druhému. Raz je to oblečenie, meno ( aj úplne obyčajné), inokedy nos... Sama vravíš, že čiapka vôbec nebola detská, ale obyčajná, proste jeden si vymyslel, že je detská a ostatní sa pridali. Proste davove správanie. V detskom veku býva ešte výraznejšie, ako u dospelých, keďže deti sú ľahšie ovplyvniteľné. Naozaj v tom nehľadajte odraz doby, toto tu vždy bolo a bude. ( sociologický pohľad)