Škôlka a večerné zvracanie
Ahojte, syn bude mať v októbri 3 roky. Je na mňa naviazaný, lebo je v podstate 3 roky len so mnou, tatino robí v zahraničí. Nastúpil teraz do škôlky. Vždy som mu veľa rozprávala o škôlke, ako sa bude hrať a papať, tešil sa. Prvý deň super, ešte som bola taká pyšná, plná eufórie, že aký je statočný. Vletel do triedy, že ide pohladkať detičky, aby neplakali. Majú adaptačné dni, do 10h. Keď som po neho prišla, smial sa, tešil, že sa hral, detičky že plakali niektoré a že aj zajtra pôjde. Na druhý deň ráno už v škôlke záchvat plaču a nervy. Podľa mňa preto, že tie deti tam tiež neskutočne plakali. Je mi jasné, že v takom prostredí sa dieťa dobre necíti, doma pohoda a zrazu v škôlke toľko plaču. Hovorím si ok, druhý deň, zvykne si. Znova keď som prišla po neho, vysmiate dieťa. Ale večer ako zaspával, napriek únave, už zatváral očká, som videla, že podchvíľou ich otvorí, akoby premýšľal a znovu zatvorí... nemohol sa nijako uložiť. Zrazu otvoril oči a začal zvracať. Normálne prúdom. Bez plaču. Tretí deň škôlka, v škôlke plakal, aj sa potom hral a že keď išli papať, sadkal si a veľký plač. Čiže tam nič nejedol. Prvé dva dni ešte jedol. Prišiel večer a znova. Zaspával a o chvíľku už aj zvracal. Začínam mať z toho blbý pocit. Panikárim ešte skoro? Bol tam 3 dni. A do toho víkend, bojím sa pondelku. Doma je šťastný, napapá sa, hrá sa... Bojím sa, čo zase bude večer. On leží a premýšľa. Mali ste podobnú skúsenosť? Čo mám robiť? Nechcem, aby bol v takom strese. Keď mu rozprávam o tom, je v pohode. Aj keď už nie až v takom kľude, skôr sa tak neisto usmeje. Prešlo to? Poprosím maminky s podobnou skúsenosťou. Ďakujem 🤍
Stručné zhrnutie
- Večerné zvracanie u trojročného dieťaťa pri nástupe do škôlky sa v diskusii najčastejšie pripisovalo separačnej úzkosti alebo adaptačnému stresu, keď dieťa cez deň pôsobilo v poriadku, ale večer pri zaspávaní zvracalo.
- Dĺžka adaptácie sa v praxi veľmi líšila; v diskusii boli uvedené konkrétne intervaly približne 2 týždne, 2–3 týždne, cca 2 mesiace a až 3 mesiace.
- Odporúčané intervenčné kroky zahŕňali adaptačné dni do 10:00, príchod rodiča na obed (spomenuté časy okolo 12:00–12:30), postupné predlžovanie pobytu, konzultáciu s riaditeľkou, psychologické vyšetrenie a v niektorých prípadoch presun do menšej súkromnej škôlky.
Q: Ako rozlíšiť, či večerné zvracanie spôsobuje stres alebo gastroenteritída?
A: Ak dieťa cez deň hrá, je bez horúčky a bez hnačky, ale vracia len večer pri zaspávaní, diskusia uprednostňovala psychický stres/odlúčenie; ak sú príznaky aj cez deň (horúčka, hnačka, nechutenstvo), treba kontaktovať pediatra.
Q: Ako dlho môže trvať adaptácia v škôlke?
A: V skúsenostiach matiek sa spomínali adaptačné obdobia cca 2 týždne, 2–3 týždne, približne 2 mesiace až 3 mesiace, pričom niektoré deti potrebovali individuálne riešenia aj dlhšie.
Q: Aké adaptačné opatrenia môže škôlka ponúknuť pri silnej úzkosti dieťaťa?
A: Učiteľky a riaditeľka môžu navrhnúť adaptačné dni do 10:00, aby rodič prišiel na obed o 12:00–12:30 a sadol si pri dieťati, postupné predlžovanie pobytu, alebo dočasnú pauzu s opätovným nástupom neskôr (v diskusii spomenutý návrh skúsiť opäť v januári).
Q: Kedy treba vyhľadať psychológa alebo lekára?
A: Psychológa odporúčali pri pretrvávajúcej úzkosti, nočných morách alebo keď dieťa výrazne regresuje; pediatra alebo gastroenterológa odporučili pri perzistentnom zvracaní, odmietaní tekutín či známkach dehydratácie, pričom v jednej skúsenosti dieťa skončilo na vyšetrení na "gastre" pre zápal spôsobený opakovaným zvracaním.
Q: Pomôže výmena škôlky alebo súkromná škôlka?
A: Niektoré matky uviedli výrazné zlepšenie po prechode do menšej súkromnej škôlky s individuálnym prístupom; iné sa zlepšili po zmene triedy v rámci tej istej škôlky.
Q: Ako upraviť večernú rutinu, aby sa znížilo zvracanie zo stresu?
A: Diskutované rady zahŕňali zmenu večerného uspávania (napr. aby dieťa uspával otec alebo čítanie kníh s otcom) a obmedzenie času na premýšľanie pred spaním, čo matky považovali za upokojujúce.
Závery z diskusie
Zhoda
- Večerné zvracanie pri nástupe do škôlky môže byť somatickým prejavom stresu alebo separačnej úzkosti.
- Adaptácia do kolektívu sa výrazne líši medzi deťmi a môže trvať od niekoľkých dní po niekoľko mesiacov.
- Komunikácia s riaditeľkou a učiteľkami a prispôsobenie adaptačného programu sú odporúčanými krokmi.
Sporné názory
- Niektorí účastníci pripisovali zvracanie viróze alebo tráviacim problémom; iní ho pripisovali výlučne psychickému stresu a odlúčeniu.
- Niektoré učiteľky/riaditeľky neodporúčajú, aby rodič zostával pri dieťati na obede, zatiaľ čo iné matky uviedli, že sedenie pri obede (12:30) alebo prítomnosť rodiča pomohla.
Otvorené otázky
- Prečo niektoré deti zvracajú výhradne večer pri zaspávaní, hoci cez deň sú v poriadku?
- Kedy je vhodné prejsť od čakania a adaptácie k odbornému vyšetreniu u psychológa alebo gastroenterológa?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
adaptacné dni do 10:00, príchod rodiča na obed o 12:00–12:30, sedieť pri dieťati pri obede, postupné predlžovanie pobytu, odchod na obed domov, psychologické vyšetrenie (hradené z ZP spomenuté), gastroenterologické vyšetrenie / "gastre", kortikoidové spreje, aloe džús, artičokový džús, odklad nástupu do škôlky (napr. do januára), súkromná škôlka vs štátna škôlka, individuálny integračný program
Miesta a osoby
žiadne
Si správa mamina, pripomínas mi mňa, keď malí boli škôlkari. Tiež sme si všelicim prešli. Taky je život. Daj vedieť 🍀
Ahoj. Moja dcérka nastúpila do škôlky keď malA 2 a 3/4 roka. Od prvého vstupu do šatne sa mi pozvracala a potom to išlo každé ráno dokonca sa to stupňovalo už ju napinalo aj doma. Chodili sme do škôlky s lavorom...odporucili nam jej nadávať žiadnu vodu jedlo aby nemala čo vyzvracat. To trošku pomohlo. Takže ráno sme sa snažili eliminovať ten stres zobudili sme ju tesne pred odchodom obliekli a brali do škôlky. Na obed chodila domov. Trvalo to asi 3mesiace po tom.sme šli k psychologické ta nam síce pomohla trošku ale zvracanie sa objavovalo z času na čas.. až v decembri sme skončili na gastre mala zápal už z tolkeho zvracanie. Postupne to prechádzalo ale plač a hystericke stavy mala 3 roky. Teraz už chodí 4 rok a našťastie posledný. Do dnes si na skolku nezvykla a to tam nikdy nespala.. čo by som ale zmenila spätne už nikdy by som.ju nedala do štátnej škôlky ..nie sú pripravení na individuálny a empaticky prístup . Už len to že dieťa si nesmie zobrať vlastnu vodu a napiť sa z fľašky v šatni mi príde choré hlavne keď ju tam beriem.na lacno a pani učiteľky vedia že to dieťa nič nepilo nejedli a čakajú na desiatu...aj do budúcna už budem hľadať asi len súkromné školy kedze viem že mám citlivejšie dieťa. Určite však odporúčam psychológa a možno aj hneď sa objednať, čaká sa dlho, je to hradené z ZP ak si nenájdeš teda niejaku ktorá nie je zazmluvnena s ZP.
@janasz06 lebo sme došli k záveru aj so psychologickou že to nebolo o učiteľoch . Ona sa pozvracala v šatni hneď prvý deň ešte učiteľky ani nevidela. Do škôlky nechodila skoro vôbec vždy bola chorá kým sme dali dokopy ten zápal pazetaka bola jar potom covid takže 2 roky prešli a sa tam veľmi neukázala. Treti rok som už behala súkromné škôlky s tým že pôjde preč ale dcéra ne chcela lebo tam už má kamošky atď... zároveň ju riaditeľka aj s inými deťmi preradila do inej triedy k pripravkarom a to bolo konečne svetlo na konci tunela. Od prvého dňa to bola veľká zmena. V prípravke už tie deti nebrali úplne ako nesvojprávne, mali väčšiu voľnosť mohli ísť samy na záchod napr. Nebol problém jej dať napr ten čaj do skrinky a keď išli von tak sa napila. to bol veľký problém pre predošlé učiteľky aj keď som ich o to prosila keď dcéra ráno zvracala tak sme jej dávali do čaju aloe alebo articokovy dzus na ukludnenie sliznice ale pani učiteľka má s tým poslala kade ľahšie že žiadne lieky sa nemôžu podávať ani v čaji. Marne som sa snažila vysvetliť že to lieky nie sú... V novej triede to vôbec neriešili, pracovali s tusom, nožnicami, keramikou. Stále niejake výlety, podnety, vychádzky mimo areál škôlky no proste zázrak. Tak som zabudla na to čo bolo . No lenže teraz pani riaditeľka tie deti opäť vrátila do starej triedy a síce su tiez už pripravkari ale pani učiteľky nemajú tento prístup a zas sa chovajú k deťom ako sorry k nesvojprávnym bananom...žiadne adekvatne podnety pre 6 ročne deti. Za tie 4 roky sme prišli na to že u nás je problém skôr systém pravidlá nezmyselne nastavené obmedzovanie slobody ( prestala mi.napr. kakat v škôlke lebo to sa môže len vtedy a vtedy...) My neuplatnujeme doma tvrdu výchovu že teraz jedz lebo potom budeš hladná nedám ti, teraz pi lebo sa teraz má nie keď si smadna... z toho vyplynuli tie problémy . Síce aj v štátnej škôlke sú učiteľky ktoré to zvládajú a nevynucuju si až priam vojenské pravidlá ale je ich malo. Preto už nemám nervy ani odvahu na ZS spoliehat sa na šťastie aku učiteľku dostane, na ako dlho a budem asi hladat sukromnu skolu ktorá nemá až taky problem nastaviť sa individuálne podľa potreby dieťaťa.

@medulienka81 Ďakujem ti pekne. Bola by som najradšej, keby ma prekvapil a bol by v poriadku. Keď sme sa už dali na ten boj...škoda to prerušiť. Ale jeho zdravie a šťastie je pre mňa prvoradé. Tak potom napíšem, ako sme dopadli a čo ďalej 🙂