Som v koncoch zo štvorročného syna
Ahojte mamičky. obraciam sa na vás s problémom, s ktorým nie som asi sama a veľmi dúfam že mi budete vedieť poradiť so svojimi skúsenosťami, lebo mám pocit že som v koncoch. mám tri deti, ktoré veľmi zbožňujem, no s prostredným synčekom máme už od malička problémy. ani neviem kde začať a ako to opísať. od malička je veľmi aktívny, hlučný, niekedy mám pocit že si ani vlastné myšlienky nepočujem pri ňom a to mám deti tri, ale on je aj za svojich dvoch dalších súrodencov. myslela som si že sa časom skludní ale už má cez 4 roky a niekedy mám pocit že je to len horšie. ked sa nám narodil najmenší synček tak sa to ešte zhoršilo, neskutočne na seba púta pozornosť, s manželom nevieme dve slová prehodiť, lebo vkuse skáče do reči a ked ho upozorníme, že teraz sa rozprávame my a on musí počkať tak začne vrieskať ako zviera a hádzať so sebou, prípadne rozhadzuje veci okolo seba. už to po ňom opakuje aj menší, tak to už bude asi na psychiatriu 😒 z mojej strany...... synčekovi neustále opakujem ako veľmi ho ľúbim, často sa počas dňa túlime a má to veľmi rád, lebo je strašne emotívny, čo vlastne situáciu ešte zhoršuje, lebo všetko prežíva ešte viac. dnes ma vytočil tým, že si chcel dať jogurt a ja som mu ho otvorila a pritom ho chcel otvoriť on tak mi začal nadávať a kričať že ma nelúbi len za takúto maličkosť a toto je celý deň niekoľkokrát. potom ked sa ukludní, tak sa ospravedlní a povie že ma lúbi ale tieto výstupy už nezvládam. už som nakoniec na neho nakričala aj ja, nech vie aké to je. vrieskal vo svojej izbe a hádzal hračky o zem tak som tam išla a začala ich hádzať aj ja, tak plakal ešte viac. jednoducho už nevládzem dalej. tak strašne ma vyčerpáva, že nemám ani energiu sa venovať ostatným deťom. prosím poradte ako to zvládate vy...... dakujem
Ja mam dvoch synov 4r.a 1.r. Dovolim si povedst ze vychova do troch rokob bola s prstom v nose 😉 potom to zacalo mozno narodenim druheho neviem presne...putanie pozornosti na dennom poriadku..ja som.psych.navstivila a jej rada pomaha..ak puta pozornost treba mu ju dat samozrejme nie okamzite ale ak sa jej dozaduje nieco tym vzdy naznacuje..u nas to znsmena ze min.raz do tyzdna si najdem cisto cas len na neho a ideme niekam ka ma rad, ihrisko, zoo, cukraren, nieco xo mu pripome ie casy kedy mal len mna sam pre seba a tym padom pozoenost putat nemusi lebo ju.ma. Toto funguje je kludnejsi..nehovorim ze nemame vysrupy ale zvladame soolu fungovat lepsie.. Rak neviem ci ty mas priestor najst si cas len na neho a venovat mu svoj cas.. Inak sa musi naucit ze svet sa netoci len okolo neho a hold s jeho bratom nenarobim nic ten tu je a zijeme spolu ci sa mu to paci alebo nie..
Skolky skoda, myslim, ze by vam obom pomohla..
Ja sa len pridám k názoru, ze treba navštíviť detského psychológa (môže tam byt ADHD) a co najskôr ho dať do škôlky - tam si trochu obrusi hrany, naučí sa podriaďovať v kolektíve...4-ročne dieta už nevyhnutne potrebuje kolektív.
@katuskad mne sa velmi osvedcilo deti nechat vyblaznit a vybehat sa vonku nie raz sme tam aj 2-3h suhajko je potom kludny. /Samozrejme, ak sa da byt vonku/ Preto sa desim zimy...
Skuste obcas aj namiesto kriku, nech ti nakresli ako velmi sa hneva, minule sme u nas zaviedli, ze ked ma nepocuva tak mu to zaspievam a namiesto kriku si spievame a skonci to smiechom.... alebo ak rozhadzuje hracky, povedz ok, nechces ich zober ciste vrecko na smeti a pozbierajte, ze smetiari to odnesu dobrym chudobnejsim detom...
snad som pomohla 😉
@katuskad Podla mna sa ti syncek snazi naznacit, ze chce byt s tebou viac. Podla mna psychologa nepotrebujes a pochybujem, ze by syncek mal ADHD. Mala by si sa s nim viac hrat a najma mu nacuvat. Pretoze jeho vybuchy su len vysledkom toho, ze ho nepocuvas. Dcerka je podobna, ak mam v nejaky den na nu menej casu, tak mi to da tiez riadne vyzrat 😀 Ten pripad s otvorenym jogurtom je pekny priklad. Stacilo sa ho len opytat, ci si ho chce otvorit sam a nebol by vystup. Moja si napriklad chce kazde rano natriet Lucinu na chlieb a boh ma chran ak by som to urobila za nu. Myslim, ze mnohym situaciam by si vedela predist 🙂 Chapem, ze pri troch detoch je tazke sa kazdemu individualne venovat, ale skus sa trochu zamysliet nad situaciami, z ktorych nakoniec bol vystup, ci sa malou zmenou spravania vas dospelych nedalo tymto vystupom zabranit. A ta rada, ze aspon raz za tyzden si vyhradit cas len na toto dietatko je skvela, naozaj ta potrebuje. Ono sa inak aj hovori, ze ked su 3 deti, tak prave to prostredne je najviac prehliadane 🙂
@katuskad myslim, ze tu nepomoze ziadne vysvetlovanie, ale prave naopak, uznanie pocitov.. Tvoj syn sa zmieta vo svojich emociach, absolutne ich nezvlada a tym, ze mu v nich budes branit, tak to este zhorsis.. Tie jeho podla teba prehnane reakcie, to je jeho ventil, on musi vypustit paru a v podstate je dobre, ze to robi. Skus svoje spravanie zmenit, ked bude mat zachvat zlosti, bud pri nom a uznaj jeho pocity, jednoduchymi vetami, alebo otazkami. Nehovor mu, co by mal, ci nemal, len sucho konstatuj.. Napr. hnevas sa, ze som ti otvorila ten jogurt.. A uvidis, ako bude reagovat, ak len vrieskat, tak ho nechaj, len opat konstatuj, ze je ok, ze sa hnevas, mna tiez zvyknu niekedy veci nahnevat.. Ak bude ochotny komunikovat, tak komunikuj.. Napr., ked ti povie v tej chvili, ze ta neznasa a nelubi, tak skonstatuj, ze ano, niekedy mame pocit, ze ten druhy nas nema rad, ked nesplni, co chceme... A takto az kym neodznie zachvat... Nikdy ho netrestaj za to, nevracaj sa k tomu. On zisti, ze si uznala, ze sa citil zle a uvidis, ze na dalsi raz ten zachvat uz nebude taky dramaticky.. Len to chce trpezlivost a cas.. A potom, ked ho to mrzi a uz chape, ze sa spraval asi dost zle, tak to uz nevytahuj, len uznaj, ze ano, ked sa hnevame, tak obcas robime a povieme aj veci, ktore nie su pravda... Zase, uznaj pocity, nevycitaj mu, nechci ospravedlnenie, nic.. A do skolky by som ho urcite nedavala, to situaciu nezlepsi, mozno by si si ty oddychla, ale tvoje dieta ta teraz velmi potrebuje..
Mam nieco podobne doma.nastupom do skolky, sa to len zhorsilo.za tyzden ideme k detskej psychologicke tak som zvedava co nam poradi.momentalne ja osobne mozem odporucit knizku-"Ako hovorit aby nas deti pocuvali.ako pocuvat aby nam deti doverovali"niektore rady sme vyskusali a ucinkuju,ale este stale mame co doma robit s dvoma certiskami.
@libka1 aj ja mám pocit, že hocičo robím, nič nezaberá..... ☹
@gaby21 možno som spravila chybu, ale teraz to už nezmením, do škôlky ho viem zapísať už len na rok.....
@puklica13 takto sa správa cca 3roky, len vždy s nejakými obmenami, kedže aj on rastie, tak vždy vymyslí niečo iné, vždy ked sa nám s ním niečo podarí vyriešiť a už si myslíme že je klud, tak potom začne robiť niečo iné a takto to ide dokola, nejaký čas ničil veci, bud moje alebo dcérkyne, napr. vytlačil krém z tuby a natrel na steny a podobné....
@moni244 aj dcérka išla až vtedy a nebol žiadny problém, máme doma určitý režim a vie kedy čo môže a čo nie, ale on to robí naschvál aby pútal pozornosť. napr ked niekam ideme, tak je celkom dobručký, ked vidím niektoré deti ako sa chovajú.... to hlavne doma sa tak správa.....
@sense skúšala som aj to objatie, niekedy zaberie niekedy nie, ale má už 20 kg a udržať ho je o nervy. ale aj ked kričí že ma nelúbi a ju mu hovorím že ho lúbim aj tak a skúšam s ním nejako šaškovať, tak sa pri tom aj usmeje a v zápätí na mňa zase kričí, ako keby čakal kedy ma vytočí.....
@zuzka38 ten čas každý deň nie je ale vždy sa snažím si ho trochu nájsť a zahrať sa spolu, alebo ako som už spomínala veľmi rád sa túli, to mám aj ja rada. skôr si nájdeme čas zahrať sa spolu aj s ostatnými súrodencami, nejakú spoločenskú hru alebo niečo také kludnejšie, kedže on je vkuse v pohybe
@ewisam no to vybehanie určite zaberá, lebo cez leto sú vonku veľa a je to o niečo lepšie, ale zimy sa aj ja vždy desím 😅 a to pozbieranie hračiek u nás nezabralo, už som párkrát skúšala
@xarra246 ja viem že na seba púta a chce aby som sa mu viac venovala ale nie vždy to ide, a aj pri tom jogurte ma to vtedy ani nenapadne, že by z toho mohol byť záchvat a potom sa to už zbytočne snažím nejako uhrať, nič nepomáha
@akvi dakujem za názor, veľmi sa mi páči a asi sa vyberiem teraz touto cestou a uvidím, ako bude dalej.....
@stanulka27 som zvedavá čo ti poradí.....
@katuskad zalezi dost aky styl vychovy uplatnujes, teraz je moderne hovorit s detmi o pocitoch a pod....ale osobna skusenost, u mna to velmi nepomohlo....maly teraz obcas dostane na rit a sprava sa slusne....tiez je extremne aktivny a puta k sebe pozornost ale ked sa rozplace tak si ho nevsimam ked je to z nicoho nic, ked zacne zurit ide do kuta a uz ked je to extrem ze hodi nieco o zem alebo ma buchne, tak dostane na rit....prestane plakat lebo je asi v soku alebo co a cim je starsi tym je to lepsie....takze zatial som s vychovou spokojna
Navstevu psychologa povazujem za hlupost a tiez nieco co je extra v mode lebo dietatko nevie kreslit psycholog, capne mamu psycholog, place psycholog atd....raz som citala clanok, ako dieta vnima navstevu psychologa a povedala som si, ze aj keby bol akykolvek, ze to vyriesime spolu....ja som rodic s on dieta....my si budujeme vztah, je to o nas o rodine nie o tretich a dokonca cudzich ludoch....
@alk05 no už sama neviem ako k nemu pristupovať, skúšala som aj prihováraním aj ignoráciou, aj capnutím ale nejako sa z toho nevieme vymotať, možno je už viac chyba vo mne, že som nejako stratila niť v jeho výchove a preto sa teraz snažím nájsť niečo, čoho by som sa mohla chytiť....
@katuskad odporucam knihu 5 jazykov lasky pre deti....
kazde dieta ma iny jazyk lasky, a ked nie je tato potreba naplnena, robi zle... alebo sa citi nemilovane ( aj ked ho mozno rodic zahrna laskou, z jeho pohladu...)
inak moja rada:
keby vyvadzal a hadzal sa o zem, dotiahnem ho za ruku, hoc aj po zemi do izby, kde bude sam a poviem mu, ze nesmie odtial vyjst, az ked bude kludny a normalny. toto ale treba naozaj dodržať, aj ked by tam vrieskal, buchal. nesmies ho pustit.. musis byt dosledna...
Tiez mozes zaviest tabulku s obrazkami, kde mu pre neho zrozumitelne das nejake ulohy : napr. pockat, kym mi daju slovo, alebo upratat si hracky.. a pod... staci symbol, on bude vediet, co to znamena...
A na konci dna vzdy vyhodnotit... celkovo potom dat smajla alebo zamraceneho... a na konci tyzdna odmena, alebo trest... toto na decka velmi funguje....
@katuskad tak to mas teda doma "veselo" 🙂 Dufam, ze to nesuvisi s poctom deti 🙂 Ja mam starsieho takeho "sikovnika", i ked veci nikdy nenicil, zato srdit sa vie poriadne, hlavne ked mu nieje nieco po voli...Ja som to nazvala, ze je vlastne v puberte asi tak od 3 rokov. Najhorsie to je, ked nieco musi urobit, a vies si predstavit ako to prebieha asi s ucenim 🙂 . Uz ako 3 rocny mi povedal, ze on nerozumie preco by ma mal posluchat...Nedavno som na neho volala, ze pod uz domov, je cas...tak mi odkrical, ze som najhorsia mama na svete 😀 Su lepsie a horsie dni, ved vies. Ale o tej pozornosti je to asi pravda, ak by sa ti podarilo najst si cas len pre neho, len s nim a nech je to len o nom, mohlo by to v nom vyvolat pocit bezpecia a dolezitosti. Marek napr. stale potrebuje nejake vzruchy alebo ako to nazvat, proste stale mu treba nieco vymyslat, v tomto mi dost pomaha manzel, majstruju v pivnici, lepia, pilia a co ja viem co este... Proste asi su deti, co potrebuju viac pozornosti a nevedia si s tym sami rady.
@spuntikmathiasko hlupost, bude mat pocit, ze ho rodicia nechcu a bude to este horsie.....
@seahorse27 adhd?? Prosim ta, zisti si, o co sa ozaj jedna..,.toto co pise autorka robi kopec deti, ked som nemala svoje, chodievala som strazit, tiez momentalne je takychto deticiek okolo mna plno.... Dietatko neni chore len ma jednak obdobie vzdoru, jednak novy clen v rodine a plus povaha....teraz kazde decko ktore nesedi cely den v kute ma adhd lebo beha a treba s nim k psychologovi.....co vyrastie z tych deti? Psychicky nestabilni ludia....
@alk05 hovorit o pocitoch nema byt nic "modne", ale prirodzene. Nasej generacii a generacii nasich rodicov to bolo upierane a preto si teraz niekedy nevieme rady ani sami so sebou, nie to este s detmi, ktore su dnes uplne ine a svoju pozornost si jednoducho vydobijaju akymkolvek sposobom.. Aspon teda ja som z generacie, kde bolo hanba, ked chlapec plakal, kde bolo tabu hovorit o tom, co chcem ja, co nechcem, ako sa citim.. Dokonca aj prejavy lasky boli ine. Nikdy mi rodicia nepovedali, ze ma lubia, aj ked viem, ze ma lubili, ale aj teraz by som to obcas chcela pocut.. Vidim zmenu aj na mojej mame, vnukovi to uz hovori a prejavuje.. Mozno vidi, ako po tom prahne, ako velmi to oceni, ake je to prijemne.. Takze hovorit o pocitoch je podla mna nevyhnutne, obzvlast ked vidime, ake su dnes deti narocne.. A tato cesta ale nefunguje zazracne, chce to trpezlivost a zmenu myslenia hlavne v nas rodicoch. Deti su ok, vzdy robia to, co potrebuju, co je v tej chvili pre ne najlepsie.. Hoci sa nam to casto nepaci.. A deti, co kricia, hadzu sa o zem okato volaju po pozornosti a prave o uznani pocitu, ze je ok byt nahnevany, ze je ok byt smutny, je ok plakat..Tak isto, ako je ok byt stastny a vesely.. A tie prejavy zacnu miznut vtedy, ked im ich dovolime, ked im uzname to, ze aj oni sa mozu citit zle a nebudeme filozofovat, ze to bol len blby jogurt, tak co robis cirkus.. A cim viac uznania dostanu, tym skor tie neprijemne prejavy zmiznu, lebo ich uz nebudu potrebovat.
@alk05 máš fajn názory, ale k tomu poslednému - že bude mať pocit, že ho rodičia nechcú. Jedine, ak mu to budú rodičia tak prezentovať. Lebo čo keď ho dajú o rok neskôr do školy/predškolskej, tam si tiež môže chudáčik myslieť, že ho rodičia nechcú, odkladajú, atď. Treba mu to normálne vysvetliť, nie ako odloženie 😀 Všetko záleží od toho, ako to rodič dokáže dieťaťu "predať". Pre rodičov to je troška náročnejšie v tomto prípade - vysvetliť mu to - lebo sa ho fakt chcú zbaviť.
@akvi aha, takže namiesto stanovovania hraníc treba deťom hovoriť, že ich ľúbime. No super. Výchova ako hrom. Žiaľ, prax v mnohých rodinách. Chúďatá učiteľky v škôlkach a školách, keď im prídu takéto "milované" deti.
@akvi priklad chlapec asi tak 3,5 rocny kusal na ihrisku matku a sticoval ju za vlasy....ona na to...chapem tboj hnev,ale takto sa spravat nesmies....nie je to pekne ublizuje mi to....myslis ze chlapec prestal?? Potom som ho prekvapila je kedze som ho oslovila a prestal....matka mi povedala, ze on ju tak kazdy druhy den kuse, ked ma nervy....moj to urobil ked mal asi rok, dostal po riti plus vysvetlenie a odvtedy si to nedovolil....tolko z mojej strany
@worker_falcon ano suhladim s tebou, ze raz tam bude musiet ist....a asi ano, treba mu to nejak rozumne podat
@akvi a nie, nie je OK byť nahnevaný, keď maminka káže ísť večer spať. ani hnev nie je OK, keď maminka nechce vo všetkom povoliť dieťaťu. Alebo ako to myslíš, že sú pocity OK a žiadúce prejavovať?
Takže keď sa dieťa v obchode hnevá pred regálom, lebo maminka nechce dovoliť kúpiť hračku, tak podľa tvojho výkladu chce to dieťa iba uznanie, že má nárok na pocit - hnev? A stačí, že to maminka uzná a bude to stačiť? Jedine, že by to "uznala" kúpením tej hračky...
To ako fakt?
a k tomu hovoreniu, že dieťa ľúbime - áno, to je nutné. ale to je iba časť pravdy. Treba mu povedať, že jeho ľúbime a prijímame, ale to, čo urobilo, je neprijateľné a musí to prestať. Opičia láska nedopadá dobre.
@sense Z mojej skusenosti, najprv som nechala záchvat odoznieť, uplne bez akýchkolvek pripomienok, potom som vysvetlila nejké veci, teda ked už bol schopný počuvať ma,potom som ho poslala do izby aby sa ukludnil a zároven rozmýšlal, čo spravil, a VZDY sa mi musel ospravedlniť za svoje správanie