Som v koncoch zo štvorročného syna
Ahojte mamičky. obraciam sa na vás s problémom, s ktorým nie som asi sama a veľmi dúfam že mi budete vedieť poradiť so svojimi skúsenosťami, lebo mám pocit že som v koncoch. mám tri deti, ktoré veľmi zbožňujem, no s prostredným synčekom máme už od malička problémy. ani neviem kde začať a ako to opísať. od malička je veľmi aktívny, hlučný, niekedy mám pocit že si ani vlastné myšlienky nepočujem pri ňom a to mám deti tri, ale on je aj za svojich dvoch dalších súrodencov. myslela som si že sa časom skludní ale už má cez 4 roky a niekedy mám pocit že je to len horšie. ked sa nám narodil najmenší synček tak sa to ešte zhoršilo, neskutočne na seba púta pozornosť, s manželom nevieme dve slová prehodiť, lebo vkuse skáče do reči a ked ho upozorníme, že teraz sa rozprávame my a on musí počkať tak začne vrieskať ako zviera a hádzať so sebou, prípadne rozhadzuje veci okolo seba. už to po ňom opakuje aj menší, tak to už bude asi na psychiatriu 😒 z mojej strany...... synčekovi neustále opakujem ako veľmi ho ľúbim, často sa počas dňa túlime a má to veľmi rád, lebo je strašne emotívny, čo vlastne situáciu ešte zhoršuje, lebo všetko prežíva ešte viac. dnes ma vytočil tým, že si chcel dať jogurt a ja som mu ho otvorila a pritom ho chcel otvoriť on tak mi začal nadávať a kričať že ma nelúbi len za takúto maličkosť a toto je celý deň niekoľkokrát. potom ked sa ukludní, tak sa ospravedlní a povie že ma lúbi ale tieto výstupy už nezvládam. už som nakoniec na neho nakričala aj ja, nech vie aké to je. vrieskal vo svojej izbe a hádzal hračky o zem tak som tam išla a začala ich hádzať aj ja, tak plakal ešte viac. jednoducho už nevládzem dalej. tak strašne ma vyčerpáva, že nemám ani energiu sa venovať ostatným deťom. prosím poradte ako to zvládate vy...... dakujem
@katrin21 prečo jej to tí rodičia stále hovoria? Že je s ňou stále nejaký problém? Veď niekedy stačí objatie, uistenie, že je pre nás dieťa nesmierne dôležité, že ho milujeme. Niektorému to stačí raz týždenne, niektorému desať krát denne. Ale zakladateľka témy spomína situáciu, že im dieťa skáče do reči, že si s manželom nemôžu povedať ani súvislú vetu, to je už o niečom inom.
@tortelinka a v amerike?? Ved tam maju tiez pestunky deti pretoze materska je tam do 3-6mes potom...idu rodicia do prace....a to rozmaznavanie deti je len na skodu....tiez nerobim presne veci ako fr.rodicia ale predsa len sme europania a opicit sa po americanoch je len na skodu.....
@katuskad tiež odporúčam psychológa a najmä pravidlá a ich dôsledné dodržiavanie. Neexistuje, aby vám skákal do reči a chytil amok, ak nemôže práve v tej chvíli rozprávať on. Môže robiť cirkus, rozhadzovať hračky, keď ho záchvat prejde, tak ich pôjde poupratovať. Ak vrieska, najlepšia je ignorácia, odíďte s manželom do vedľajšej miestnosti, rozprávajte sa tam. Ak príde vrieskajúc za vami, tak ho otočte - nech sa páči, ak chceš vrieskať, vrieskaj, ale my nie sme povinní ťa počúvať. Aj keď ho vrátiš 48 krát. Viem, že je to veľmi vyčerpávajúce pre teba, ale pomôže jedine kľud a dôslednosť. Svoju lásku, záujem mu dávaj najavo, keď je kľudný, vtedy sa mojkajte, hrajte, rozprávajte. Chytil amok, keď si mu otvorila jogurt? No ľahko je písať - snaž sa predvídať a mala si sa ho spýtať, ale nie vždy sa to dá. Ako si reagovala? Ja by som jogurt odložila do chladničky a povedala mu, že keď skončí s revom, môžeme sa porozprávať a venovala by som sa niečomu inému. Keď by skončil, tak by som mu povedala, že mi nepovedal, že si chce jogurt otvoriť, tak som to nemohla vedieť, keby mi to povedal, tak by som ho neotvárala sama. A že plačú bábätká, ktoré nevedia rozprávať, ale on rozprávať vie, tak mi to môže nabudúce povedať, keď kričí, tak nerozumiem, čo chce. Na deti dosť funguje, keď im povieš - nerozumiem ti, lebo kričíš, prestaň kričať, povedz mi, čo potrebuješ, aby som ti mohla pomôcť. Hračky nehádž, tým iba dávaš najavo, že je to prípustné, aj keď chápem, že už si so silami na konci. Nereaguj na slová, že ťa neľúbi, je to prejavom nezvládnutej emócie, dáva tým najavo svoj hnev, to, že nedosiahol svoje, ani nechci aby sa ti za to ospravedlňoval.
@seahorse27 stale si myslim ze je hlupost chodit k psychologovi....ja chapem ze je to teraz in ale zase odtial potial
@timea7 ale ved to robi tiez aj to dievcaatko.... proste ona ona ona ona.... vzdy a vsade a ked ma pocit, ze ju nepocuvaju, alebo sestra spravi nieco, co sa jej nepaci, tak mrnciiiiiiii a rodicia reagujuju.. BOže , co zase ?!? co zas mrncis.... akoze ono ju potom aj pomojkaju , ked to uz inak nejde.. ale tieto lamentacie nad nou su tam vzdy.... dlho som si to neuvedomovala, az v lete som si to uvedomila, ze vvlastne to dieta je stale v pocite, ze je problemove a neviem ake.... takze zacarovany kruh vznika...ale rodicia, ked som im to povedala, kedze sa kamaratime, tvrdia, ze to nie je pravda..oni proste nevnimaju to, co hovoria....
Preto mozno aj iní rodicia to nevnimaju a tvrdia, ze vsetky deti rovnako a pod.. a pritom nie. chapes, co chcem asi povedať.Oni ich lubia rovnako, ale slovne ma toto mozno pocit, ze je najhorsie a tak je uplakane... vymysla, ked uz inak tu ich pozornost nevie mat, alebo teda objatie z pochvaly, tak aspon zo zufalstva...
@alk05 Odkial-pokial? Dieta sa vymyka norme, matka to vie porovnat s dalsimi 2 detmi, su doma z toho vsetci vynervovani a ocividne to nezvladaju. Nech je to cokolvek, tak psycholog im aspon poradi, ako k dietatu pristupovat a coho sa maju vo vychove vyvarovat. Dietatu hlavu neodhryzne ani z neho nebude mat traumu.
@katrin21 veď o to práve ide, to som asi mala spomenúť vo všetkých svojich príspevkoch - dieťa MUSÍ mať vždy pocit, že je milované, aj keď reve, hádže sa o zem, rozbije pohár, vždy. Len mu musia rodičia dať najavo, že sa im nepáči, to, čo práve robí. Hodnotiť činnosť, nie dieťa. Nie ty si zlá, neposlušná, ale nepáči sa mi to, čo robíš. Áno, tak ako píšeš, dieťa má stále pocit, že je problémové a to nie ej dobrý pocit....treba si ho všímať viac, keď je pokojné, nie keď mrnčí, ale nie na úkor ostatných. Niekedy stačí aj úsmev ako reakcia na mrnčanie slová - ale no, čo tu máme nejaké bábätko? Objatie a ideme ďalej, viac neriešiť.
@lilitela no samo sa to asi nezlepší, ak budú doma tie isté podmienky, ten istý prístup, tak určite nie. Môže niečo s tým urobiť nástup do škôlky, ale môže to aj zhoršiť tým, že dieťa bude musieť rešpektovať v škôlke pravidlá a doma sa to bude snažiť vyventilovať - vypustiť paru. 😒 A nesúhlasím s názorom, že to sú také deti, áno, sú rôzne, do určitej miery je to v nich, od určitej miery s tým môžeme niečo robiť. A to by som sa teda na to pozrela, aby som s tým nič nespravila, ak je dieťa po zdravotnej stránke v poriadku, neexistuje, aby určovalo pravidlá v živote rodiny ono, môže sa na nich spolupodieľať, ale nebude stredom vesmíru.
@alk05 tu nejde o to, že chodiť k psychológovi je momentálne "in", ja som alergická na to, za každú cenu dieťaťu trepnúť nejakú diagnózu 😝 😝 😝 😝 síce sa tým nič nezmení, ale lepšie to pred okolím vyzerá. 😠 Ale sú prípady, keď naozaj o nejakú poruchu ísť môže a bežný človek ju nie je schopný odhaliť. To je jedna vec a druhou je tá, že mamina je zjavne v koncoch. My jej tu radíme, ale všetko o jej synovi vieme len sprostredkovane. Psychologička ho tam bude mať, poradí mamine, ako s ním zaobchádzať. Ja som určite v tomto prípade za.
@katrin21 Súhlasím s Tým, čo píšeš. Mám troch synov. Prvý bol aj je neskutočne poslušne dieťa. Druhý je zas mimoriadne živý. V kontraste s prvorodeným to je teda šok. A pred časom som si sama uvedomila, že som bola voči nemu taká, ako rodičia toho dievčatka, čo si spomínala. Vždy bol len on na chybe. Zmenila som taktiku, chválim a odmením aj maličkosť. Napr. Ty si šikovný, ako si si poskladal pyžamo, aký si poslušný, keď ideme po ceste a držíš ma za ruku... A funguje to. Proste to dieťa chce byť poslušne a keď sa mu dostáva aj spätná väzba, tak to funguje. Teraz si už aj sám povie, maminka ja som už veľký, ja už viem, že mám urobiť toto a tamto (niečo, čo predtým ovrešťal).
U nás bol vždy základ dodržať slovo, za každých okolností. Aj v odmenách aj v trestoch aj v sľuboch. Len treba začať skoro. Najmladší má 1,5 roka, posledné dni sa zvykne hodiť o zem, keď nemá po vôli. Ignorovať, prekročiť, odísť inam. To ešte zvykne vstať a prísť za mnou a hodiť sa o zem druhýkrát, ak som si to náhodou prvýkrát nevšimla. Ale už sa postupne tie časy strávené na zemi skracujú.
ahoj, necitala som vsetky prispevky, mozno to uz niekto pisal... Mam doma vybornu knihu Rodicovstvo je veda. Netvrdim, ze to pomoze vyriesit tvoj problem ale je tam fakt vela vela dobrych postrehov o detskej dusi. mozno sama najdes kde je chyba. a ked ti to aj nepomoze, pri troch detoch si urcite najdes niektore pasaze ktore ti budu blizke. drzim palce.
@katuskad tvoj syn je emocionalne zalozeny ako sama pises, veci viac preziva, ma este surodencov a tym, ze potrebuje viac tej emocionalnej pozornosti, hlada prostriedky ako si ju nieze vynutit, ale zabezpecit, tym ze sa kvazi natahujete a riesite to ta ma pre seba, mate nieco "svoje", je prostredny ako si myslim, ze si pytala, to je take ani ani, nie je ani prvy, ani najmensi cize moze to byt aj prejav istej ziarlivosti.....a k tym emociam, aj ludia v dospelosti su vseliaky a treba sa s nimi v socialnych skupinach naucit vychadzat a tak je to aj u deti....ja by som sa na tvojom mieste mozno inspirovala nejaky knihami ako viac uspokojit, tu jeho emocionalnu stranku, nemyslim, ze mu vo vsetkom vyhoviet, ale aby ty si bola tzv. na koni a vedela k nemu pristupovat a tym sa urcite vyhnes aj tymto neprijemnym situaciam a vlastne dostanes seba aj jeho do spokojnosti 🙂
@liebling98 robíš to úplne úžasne!!!!!!
@katuskad vyzera to tak, ze syn je narocnejsi asi nez ostatne deti.
boli tu pisane rozne rady. urcite sa pripajam s nazorom, ze navstivit dobreho psychologa, ak si s tym nevies sama poradit. mozno naozaj ma nejaky problem, mozno je to len o tom, ze nevies najst riesenie v takej narocnej situacii a odbornik ti moze pomoct ako to zvladat.
za seba odporucam knihu Respektovat a byt respektovan.... velmi dobre vysvetluje, ako dobrou komunikaciou pomoct pri problemovych situaciach a celkovo vo vychove. samozrejem trvat na pravidlach, ale respektovat pocity dietata a dat mu pocitit, ze je zodpovedne za svoje spravanie. vyvodzovat dosledky, ale vzdy s laskou.
mam podobne narocne dieta. nastastie sa neprejavuje navalmi zlosti a agresivity. viem vsak, ake to je vycerpavajuce take dieta vychovavat. byvam z toho neskutocne unavena a to mam len jedno dieta. mas to urcite tazke pri viacerych detoch. myslim si, ze tvoj syn ma pocity neistoty a takymito sposobmi sa snazi ubezpecit sa, ze ho stale milujete a ste tam pre neho nech sa sprava akokolvek.
u nas pomohla vypomoc okolia. dobra skolka a stari rodicia, ktori sa venuju ked ja nemam cas. ja si tiez za ten cas, ked nie je so mnou dcera, oddychnem a mam viac energie sa jej potom venovat.
je to narocne, ale ak to teraz zvladnete, urcite sa to casom zlepsi. ak by ste sa s tym teraz nepopasovali, mohlo by sa to len casom zhorsovat.
@timea7 Ďakujem. Snažím sa ako najlepšie viem. Uvidím o pár rokov, či sme s mužom robili dobre alebo sme niekde zlyhali.
A ešte sa nám osvedčilo dať možnosť výberu, ak je to možné. Samozrejme len v malickostiach a presne určených. Napr, chceš na desiatu jablko alebo banán? Chceš modré tričko alebo hnedé? Chceš mlieko alebo kakao? Proste vo veciach, ktoré mne sú viac menej jedno, ale deťom to dá pocit, že sa prihliada aj na ich názor. Ľahšie potom plnia príkazy tam, kde je to nutné. Alebo keď niečo chcú, ale v danej chvíli to nie je možné splniť, tak sa dohodneme na presnom čase, kedy sa to uskutoční. Napríklad, chceli si posedieť v autíčku, čo býva pri obchodoch. Už vedia, že mince do toho nehádžeme, ale niekedy chcú sadnúť, potočiť volantom, postláčať gombíky... Raz som sa takto ponáhľala z obchodu domov, oni utekali k autíčku. Vravím im, chlapci dnes nie, musíme ísť ešte na poštu a stihnúť autobus, ale zajtra keď prídeme, tak na autíčko pôjdete. Bez diskusie vyskočili z autíčka a išli so mnou. Na druhý deň som im sama v obchode pripomenula, že chceli ísť na autíčko. Proste naši synovia vedia, že mama s tatom vždy dodržia slovo. Už to pochopil aj prostredny 3-ročný, ešte to treba naučiť najmladšieho.
@tortelinka ale opatrovatelku si mozu najat len bohatsi ludia. normalne zarabajuci ludia su doma v normalnom case aby mohli byt s detmi lebo nemozu platit nikoho.
aj ja som bola opatrovatelkou v europe aj v tuna. a bolo to od rodiny do rodiny rozdielne. kdesi som bola s detmi ja az do vecera a inde o 4pm padla lebo rodicia prisli domov a chceli byt s detmi.
takze nemozno hadzat teraz vsetkych do jedneho vreca.
@liebling98 úplne super!!!
@seahorse27 aj ked ma matka osem deti kazde je uplne ine....je nornalne ze jedno je kludne druhe az moc zive....ale to nie je choroba...to ze nesedi v klude styri hodky a nemaluje si ale v kuse nieco melie je v pohybe je len zdravy vyvoj....ja chapem ze je unavena matka ale mozno fakt staci skolka mamicka di trochy oddtchne nacerpa energiu a funguje dalej....
@timea7 vies ale ak nenajde vhodneho psychologa moze malemu traumu sposobit.....jedna psychologicka ukazovala mamicke ako dieta naucit pokore a v podstate ho uplne zahanbila a ponizila..... cchlapec odchadzal s tym ze matka nezasiahne ked treba a necha dueta ponizovat cudzimi ludmi.....to jedine si odtial odniesol....nie kazdy lekar je dobry lekar
@timea7 ale ved to som pisala niekolkokrat, ze dieta musi mat pocit , ze je milovane , ale kazde dieta tento pocit cerpa z niecoho ineho.. niektore zo slov, ine z dotykov, ine z toho, ze mu rodic venuje cas iba pre neho ... preto treba robit vsetky tieto veci a vsimat si, kedy je dieta spokojne.... jasne, ze pomenovať cinnost, co a preco robi tak ,ako sa nepatri a ze za to bude znasat nasledky, v tom s tebou uplne suhlasim, vo vacsine nazorov sa my dve myslim zhodneme 🙂.
Toto konkretne dieta uz je take umrncane teraz, ze ona uz vsetko rozprava takym tym maznavo mrnčavym sposobom..aaaaaleeeeee, onaa mi robiiiiiiii zleeee, maaaamiiiiii..... vies si asi predstavit...
ale to je jedno, bol to priklad, ktory mal len upozornit na to, ze aj rodicia robia chyby, pritom ich nevnimaju 🙂 a myslia si, ze pristupuju ku kazdemu dietatu rovnako 🙂
@liebling98 som rada, ze si mi potvrdila, ze to funguje 🙂
proste pochvala je viacej ako vyhresenie, hlavne ak rodic vidi, ze to hrešenie vobec nefunguje, dieta iba viac tvrdne...
baby to vazne ma toto vsetko caka? 🙂 tak to sa uz neviem dockat :D
@veselamirka2 nemusi, kazde dieta je ine...
@alk05 tak po prve - psycholog nie je lekar (asi si to mylis so psychiatrom) a po druhe - ked idem niekam k odbornikovi s dietatom, tak si o nom vopred nieco zistim - precitam si recenzie/hodnotenia na nete, popytam sa známych, koho by mi odporucili a pod. Neviem, u koho bola ta mamicka, ktoru spominas...ale psycholog to zrejme nebol...lebo uz len student na strednej skole, ktory ma psychologiu 2x do tyzdna vie, ze taketo metody su jednoducho tabu, takze sa mi nechce verit, ze jedna vystudovana psychologicka by takto jednala s dietatom. S dietatom vo veku 4 rokov psycholog vsetko riesi prostredníctvom hry, aj vysetrenie je prisposobene veku dietata - aby to zvladlo a aby to pren nebola zbytocna zataz...ver mi, ze viem, o com hovorim 🙂 Stale som toho nazoru, ze nespravnymi vychocnymi postupmi moze mamicka dietatu viac uskodit ako pomoct a na to je psycholog, aby dieta zdiagnostikoval, ak ho matka vnima ako problemove a odporucil, ako dalej vo vychove postupovat.
Ja by som ho nechala nech sa "vykrici"... Moj brasko boll a z casti je aj podobny.. A teraz ked sa rozreve,zavrie sa v izbe,poreve si a pride sa mojkat.. Nasi sa rozpravaju dalejaj ked skace do reci.. A led vidi ze si ho nikto nevsima.. Odmlci sa a o chvilu to skusa zas 🙂)) to chce len pevne nervy.. A nedat si skakat po hlave 🙂) drzim palce 🙂))
@seahorse27 viem ze to nie je lekar pisem to obrazne....ano kym je v pokoji dieta vsetko je v pohode akonahle zacne vyvadzat psycholog ukaze mamicke co robit ako decko potrestat ale je ine ked tresta cudzi clovek a matka sa prizera ako ked tresta matka
@timea7 suhlasim..ale...
poznam rodinu, kde sa ku chlapcovi narodili dvojcata, baby.. chalan bol 3roky aj nieco jedinacik.. hotova pohroma.. robil im zle, ziarlil, trvalo to roky.. ale uz je to OK...
medzitym este aj jedna z tych dvoch zacala byt tiez casom umrnčana, ale vyslovene si vynucuje pozornost... rodicia jej stale hovoria, ze co zase ona! a preco len ona stale musi nieco mat! boze zase ty ! stale nejaky problem len s tebou....
a tak si povzdychnu, ze ved dokelu, vsetkym sa venuju, aj jej , ale ona je stale umrnčana, stale chce mat viac pozornosti, prehnane reaguje na vsetko, lebo chce aby ju chlacholili a nosili a neviem co... ( uz ma 7 rokov) ...
Mne az minule doplo, ako citam tieto knihy, a ako ich poznam, ze Bože! ved to dieta chce len jedno, aj ono chce konecne pocuť, ze je dobre a nie ze len ONO JE STALE PROBLEM... aj som sa im to snazila povedať, ale nechapali asi , co myslim.... podla mna , oni nevnimaju, co jej stale hovoria.... im sa nezda, ze by ju stale vlastne okrikovali a zahriakovali, aka je nemožna, upišťana ....
a co to dieta chce? pocut, ze je rovnako skvela , ako jej sestra a brat.... kym neprestanu hovorit , co hovoria, ona sa podla mna nezmeni... stale bude placom zobrať o ich objatie... a pozornost....
takze aj takto to niekedy je.... Je to v rodicoch, ale oni to nevidia.... a dieta sa citi menejcenne podla mna.... moj nazor. lenze ak sa to nezmeni, dieta bude mat neskor problem v dospelosti s akceptaciou seba samej, nebude sebavedome, nebude sa vediet presadit a nebude poznať svoju cenu, ze je sikovne atd...
Cize ano, niekedy treba tej lasky dat viacej a aj sa nejakemu dietatu venovať mozno viacej individualne. nie kazde dieta to potrebuje, ale niektore vyslovene ANO.. a niekedy staci len uvedomit si, ako s tymi detmi komunikujeme. naozaj rovnako?????