Ako začať nový život v 25 rokoch?
Ahojte, o chvíľu budem mať 25 rokov a čoraz viac mám pocit, že som doteraz poriadne nežila a chcela by som to konečne zmeniť. 😕 Žijem v Prahe, kam som sa presťahovala kvôli Mgr. štúdiu, a chcela by som tu aj zostať žiť. Zatiaľ tu však nemám nikoho blízkeho.
Vždy som bola citlivá a mala som úzkosti medzi ľuďmi, takže pre mňa nikdy nebolo jednoduché vystúpiť z komfortnej zóny. Mám pocit, že som sa dostala do začarovaného kruhu – bojím sa nových vecí a ľudí, preto veľa vecí odkladám a zostávam stáť na mieste. A čím dlhšie to trvá, tým ťažšie sa mi zdá niečo zmeniť.
Nikdy som nemala priateľa, nemám kamarátov a nemám ani pracovné skúsenosti, takže ma teraz čaká hľadanie úplne prvej práce. Aj z toho mám veľké obavy, hlavne z ľudí, nového prostredia a toho, či to zvládnem.
Niekedy mám pocit, že ostatní už majú svoje životy dávno rozbehnuté a ja som niekde pozadu. Mrzí ma, že som si doteraz nevytvorila vzťahy, priateľstvá ani pracovné skúsenosti a veľa času som strávila skôr v bezpečí svojej komfortnej zóny. Zároveň však nechcem, aby to takto pokračovalo ďalšie roky.
Chcem už začať normálne žiť – pracovať, spoznávať ľudí, nájsť si kamarátov, mať vzťah, zažívať nové veci, byť samostatnejšia a celkovo mať pocit, že sa môj život niekam posúva. Len vôbec neviem, kde začať a ako prekonať ten strach, ktorý ma doteraz brzdil.
Boli ste niekto v podobnej situácii? Mali ste niekedy pocit, že ste v živote pozadu alebo že vám uteká čas? Ako ste sa dokázali rozhýbať, vystúpiť z komfortnej zóny a začať si postupne budovať život?
A myslíte si, že sa dá aj v 25-ke začať odznova a veľa vecí ešte zmeniť?
@anonym_autor jeeezis moja zlata, ved si mlada! Jasne, ze sa da zacat odznova. Paneboze, ved nemas 70.
Je pravda, ze urcite v tvojom okoli su ludia, ktori maju zivoty rozbehnute a vedia, co chcu. A su aj taki, ktori su na tom rovnako ako ty, len to nehovoria nahlas. A je to uplne v poriadku. Kazdy ma ine tempo, kazdy inak zmysla. Je fajn, ze si si uvedomila, ze s tym nieco chces robit. To je prvy krok. Hlavne as neporovnavaj, ako to maju ini. Najdi si nejake hobby, vyskusaj kurz malovania, keramiky, pecenia, knizny klub, navstiv rozne zaujimave prednasky, vyskusaj move sporty, chod si zakorculovat, pomoz psikom/macickam v nudzi, chod kludne aj sama na rande so sebou pri obede.. je toho dost, co sa da robit, kde vies spoznat kopu novych ludi ani nevies ako 🙂
V 25tich som si užívala život a neriešila som žiadne hlboké témy. Mala som prácu, kamarátov, priateľa, bývala som u rodičov. Okrem práce - cvičenie, priateľ, kamošky, chaty, večer v piatok žúrky, cestovanie. Na takéto témy prišla reč až o 10r neskôr.
@anonym_autor krok po kroku sa osmeľovať. Nedá sa povaha človeka zrazu radikálne zmeniť, ale malými krokmi sa pokúsiť veci vylepšovať. Normálnosťou a úsmevom zistíš, že väčšina ľudí je v pohode. 🍀
V 25tich som si užívala život a neriešila som žiadne hlboké témy. Mala som prácu, kamarátov, priateľa, bývala som u rodičov. Okrem práce - cvičenie, priateľ, kamošky, chaty, večer v piatok žúrky, cestovanie. Na takéto témy prišla reč až o 10r neskôr.
@anonym_239dfa A medailu nechceš? 😀
@anonym_autor mas 25 , kolko menia zivoty ovela ovela neskor...Ty mas cely zivot este pred sebou
@anonym_239dfa A medailu nechceš? 😀
@anonym_e4ab18 poprosím, ďakujem. Ti máš PMS dnes?
Moja zlatá, ty nepotrebuješ začať NOVÝ život, si tak mladunka, tvoj život skutočný, dospelý sa len teraz začína! Chápem tvoje úzkosti, lebo aj ja som úzkostlivo, mne dosť pomohla psychoterapia. Určite som smelsua, sebavedomejsia, viac poznám svoje limity a hlavne už viem, že strach (z nových skúseností, novej prace, z nových vzťahov) je normálny a neznamená to, že keď mám strach, tak sa mam stiahnuť a nič nevyskusat. Chod pekne do poradia, nemôžeš od seba chcieť všetko vybudovať naraz. Najprv si nájdi prácu, tam spoznáš nových ludi, venuj sa koníčkom, chod medzi ludi, nezaväzne sa s nimi rozprávaj, aspoň prídeš do toho, budeš mat rutinu v small-talk a potom ta nevystrasi, keď ta niekto osloví neskôr. Kamarátov sa nedá nájsť na želanie podľa mňa, ale keď budeš otvorená ľuďom, tak skôr či neskôr si nájdeš ľudí, s ktorými mate veľa spoločného a mate si co povedať.
Chápem aj to, že máš pocit, že ti uteká život a iné baby sú možno už vydáte, majú stabilný dlhoročný vzťah, dieťa, atď.... No neporovnavaj sa s nikym. Aj tie stabilné vzťahy možno o 5 rokov už budú od seba preč, aj úžasné pracovne podmienky sa časom dynamický menia, všetko sa v živote mení, vyvíja sa, nič nie je konštantné a tak aj tvoji rovesníci, keď sú aj niekde inde v živote, je to len a len momentálny stav, nie konečne nemenné štádium.
Ja začala pracovať ako 24 ročná, prvého priateľa som začala mať 23rocna, v 24och som sa odsťahovala od rodičov, rozišla sa s priateľom a zase 2roky som nikoho nemala. Tiež som mala pocit, že už som stará a kamošky už vydáte, atď.
No konečnom dôsledku mi nič neušlo, v 30tke už som bola šťastné vydatá a po 30tke pribudli aj 2 krásne deti.
Pracuj na sebe so psychológom a daj sebe čas.
@anonym_autor to je čo za rozmýšľanie?
Si mladá baba, ktorá možno nedávno ukončila školu.Ved teraz ti začne život naplno.
Zamestnaš sa, budeš mať okolo seba nových ľudí, nájdeš si tam spriaznenú dušu, možno aj priateľa.Ci to zvládneš? Prečo by si to nemala zvládnuť? Všetci, čo tam budú to zvládli!
Keď sa ti tam nebude páčiť, nájdeš si časom iné zamestnanie.Ja som tiež takto kedysi uvažovala A keď som išla domov prvý krát z práce, tak som plakala...Nakoniec som tam vydržala 20 rokov!
Neboj sa, nič si nestratila.
Želám ti veľa šťastia! .....a nebul, keď sa niečo nepodarí 😜
Ja mam 35 a tiez neviem, co so zivotom 😅
@anonym_71be0a baby, nestvite ma! Choďte čo najviac medzi ľudí, na výstavy, na túry, niekam na akcie, do športovej haly len tak pozrieť basketbal, na detské ihrisko,hocičo.....len neseďte doma! Ako vás doma nájdu?
Ja mam 35 a tiez neviem, co so zivotom 😅