Ľutujete, že ste sa stali lekárom?
Dobrý deň,
chcem sa spýtať sú tu nejakí lekári? Zaujíma ma, ako ste spokojní s výberom vašej profesie a či by ste s odstupom rokov, už v praxi, kedy je to iné ako počas štúdia medicíny, išli znova do lekárskeho povolania? Aké sú najväčšie negatívna z vašej osobnej skúsenosti?
Ďakujem za každý názor.
Nie som lekár ale viem o jednom, ktorý to ľutoval. Bol to mladý lekár po škole hodený do vody na interné oddelenie bez zaučenia, k tomu plno nadčasov, stresov, drbania od primára, príbuzných atď. Skončil zúfalý po pár mesiacoch.
Som sestra v nemocnici a lekárska práca je náročná, nakoniec som rada, ze som nešla na medicínu ako som povodne chcela. Ale možno keby to robím a dívam sa na to z opačnej strany možno by ma to bavilo. Ale mam pred tým rešpekt. A tiež záleží aj od pracoviska, kde sa lekár dostane, akých ma kolegov, koľko práce, ako bol zauceny , či to bol jeho sen alebo jeho rodičov atď..
Ale nie som lekár.. toť len názor prihliadajucej sestry. Ale poznám aj lekárov, ktorí svoju prácu milujú a vidno to na nich a aj to otvorene povedia. Aj takých máme v práci. S takými je radosť robiť a mam radosť aj za nich 🙂
@anonym_31eec9 Ahoj, ďakujem pekne za tvoju skúsenosť, aj keď z pohľadu druhej osoby, vážim si to.
Čo presne znamená „hodený do vody”? Prišiel do práce ako absolvent a nemal nad sebou dozor, nemal s kým konzultovať, ak si nevedel dať rady? To som veľmi šokovaná… bolo u vás málo lekárov alebo bol taký nezáujem ho zaučiť a dozorovať nad ním?
@anonym_31eec9 Ahoj, ďakujem pekne za tvoju skúsenosť, aj keď z pohľadu druhej osoby, vážim si to.
Čo presne znamená „hodený do vody”? Prišiel do práce ako absolvent a nemal nad sebou dozor, nemal s kým konzultovať, ak si nevedel dať rady? To som veľmi šokovaná… bolo u vás málo lekárov alebo bol taký nezáujem ho zaučiť a dozorovať nad ním?
@anonym_autor Ano a ano... Nemam nic extra negativne, co by zmenilo moje rozhodnutie... Asi najhorsie boli tisice hodin ucenia (obzvlast teoretickych predmetov) a potom stovky nocnych sluzieb a vycerpavajucich prebdenych noci, no zas tam sa clovek najviac nauci, najviac ho to posilni a posunie dalej...
Je to aj o svedomí, jedna lekárka v nemocnici zvolila nesprávnu terapiu a pacientka zomrela
@anonym_autor Mám syna lekára. Štúdium bolo síce náročné, ale dá sa zvládnuť, pokiaľ sa vieš učiť. Po skončení školy do atestácie ho zamestnávatelia dosť využívali, mal veľa pohotovosti a nočných služieb, no po atestácii si otvoril vlastnú ambulanciu a baví ho to.
@anonym_autor nie neľutujem, len ma mrzí ako funguje dnešné zdravotníctvo ..ako sa ztoho stáva v niektorých prípadoch doslova biznis.. ako lekár ktorý má svedomie je niekedy tlačený do ekonomických rozhodnutí svojim zamestnávateľom....povolanie je to krásne ale žiaľ v dnešných podmienkach nesmierne narocne
Mame v rodine lekarov a teda najviac sa stazuju na system a na to,ze sa nemas cas venovat pacientovi a hlavne je u nas velmi slabe povedomie o zdravej zivotosprave. Samozrejme sa treba pripravit,ze zacinajuci lekar,ktori si robi atestacie ma vela sluzieb,musi zvladnut rozne oddelenia a rozne situacie a kadejake nalady nadriadenych.
Ja som lekar a studium bolo to najľahšie asi (ked ta to bavi). Ale po skole su vsetci "hodeni" do reality. Lebo škola ta realne nepripravi na výkon povolania, vypisovania milión papierov a dávkovania liekov, zhodnotenia ekg (ine je kniha a iné prax). A presne tie sluzby ked sa často nemáš s kým poradiť a vlastná skúsenosť ti chýba este. Preto závisí veľmi do akého kolektívu sa dostaneš, ci ta budu tahat dopredu alebo ta v tom nechajú. Práca je to krásna ale aj veľký stres... časom sa to bud naučíš zvládať alebo sú aj takí co s tým skončia. Musíš sa naučiť žiť s pocitom že niekomu svojim rozhodnutím pomôžeš, inému ublizis, ale ty musíš urobiť rozhodnutie, tj dvaja rovnakí pacienti mozu na tu istú liečbu reagovať inak, a nie vždy to vieme predvídať - v tom je to ťažké.
@anonym_31eec9 Ahoj, ďakujem pekne za tvoju skúsenosť, aj keď z pohľadu druhej osoby, vážim si to.
Čo presne znamená „hodený do vody”? Prišiel do práce ako absolvent a nemal nad sebou dozor, nemal s kým konzultovať, ak si nevedel dať rady? To som veľmi šokovaná… bolo u vás málo lekárov alebo bol taký nezáujem ho zaučiť a dozorovať nad ním?
@anonym_autor ahoj my sme taka biedna nemocnica a chyba nám veľa lekárov. Standardne nový lekár príde a je zaučený, vysvetlený interný chod oddelenia, nemocnice, je nad ním pre istotu skúsenejší lekár atď.. u nás žiaľ nedostatok lekárov v tej dobe, nemal ho kto zaučiť, ukázať mu veci atď. Jeho spolužiak ktorý nastúpil na iné krídlo mal pridelenú super doktorku a ta ho zaucila, všetko s nim konzultovala, ukázala všetky know-how. Žiaľ, jeden mal šťastie a druhy smolu. Ono to závisí aj od toho kde sa dostaneš a tak..
Ono na štúdiu mladého lekára nenaučia všetko. Rovnako ako ani nás sestry. Na začiatku jednoducho nevieš ako to kde funguje, čo ako vypisuje, koho obvolať keď niečo potrebuješ vybaviť, za kým ísť kvôli konziliu atd. Ale pokiaľ vidno, že sa človek snaží, chce sa niečo naučiť a ma slušne vystupovanie, vždy sa nájde niekto, kto mu poradí.
Problém mnohých mladých lekárov je ten, že si myslia, že titulom zjedia vsetku múdrosť sveta. Toto zažívame každý rok, keď prídu absolventi. Prídu akoby všetko vedeli, nevedia sa pozdraviť, poprosiť, tvária sa ako majstri sveta, k sestrám sa správajú ako k negramotným handram ale nakoniec nevedia rozpoznať banálnu záležitosť a predsa dolezú za sestrou akoby ona bola povinná im ukazovať ako sa meria tlak... naozaj je pravda, že skúsená sestra vie viac než mladý lekár. Tomuto som nechcela veriť, až dokým som to nezažila u starších kolegýň.
Takíto to majú ťažké a presne taký bol aj lekár, ktorý to vzdal. Za jedno mal smolu na mentora, za druhé sa tváril ako nejaký sokrates a nikto nemal chuť mu pomáhať. Aj toto je lekcia z praxe 🙂
@anonym_autor ahoj, ja pracujem na ARE. Štúdium boli najkrajšie roky môjho života, prvýkrát vo veľkom meste, síce bolo veľa učenia, ale mala som krásne zážitky, novi ľudia, kamoši. Ja neľutujem že som na to šla, skôr si myslím že je podstatné aký odbor si zvolis a či budes mať šťastie na ľudí. S pribúdajúcim vekom, náročnými nočnými občas ľutujem, že robím ARO, lebo som unavená, vyčerpaná. Vtedy si poviem, bože prečo nie som kožná, a nesedim v ambulancii....a potom prídu dni ,kedy reálne zachránis ľudský život, pomôžeš v kritickej situácii priviesť na svet dieťa,postaras sa o matku, všetko dobré dopadne, alebo vidíš ako pacient na ARE, ktorý takmer zomrel, ide na oddelenie, je pri vedomí, zlepšený, pritom dva týždne dozadu bol na ecme a bojoval o život....a vtedy to milujem.
Čo by som ja poradila svojej dcére.....
1. Nech porozmýšľa či chce robiť všeobecnú medicínu alebo stomatológiu. Byť zubár je podľa mňa super,ale to človek musí mať na to vlohy, jemnú motoriku atď
2. Štúdium v Čr
3. Aký odbor? Napríklad niečo menej náročné, vhodnejšie možno pre ženu, áno mám takýto predpotopny názor.....kožne, radiologia mi príde super, alebo niečo kde bude mať ambulanciu v budúcnosti
4. Ísť zbierať skúsenosti za hranice. Ja som bola 12 rokov v DE a bolo to výborné rozhodnutie.
Držím ti palce.
Nie som lekár ale viem o jednom, ktorý to ľutoval. Bol to mladý lekár po škole hodený do vody na interné oddelenie bez zaučenia, k tomu plno nadčasov, stresov, drbania od primára, príbuzných atď. Skončil zúfalý po pár mesiacoch.
Som sestra v nemocnici a lekárska práca je náročná, nakoniec som rada, ze som nešla na medicínu ako som povodne chcela. Ale možno keby to robím a dívam sa na to z opačnej strany možno by ma to bavilo. Ale mam pred tým rešpekt. A tiež záleží aj od pracoviska, kde sa lekár dostane, akých ma kolegov, koľko práce, ako bol zauceny , či to bol jeho sen alebo jeho rodičov atď..
Ale nie som lekár.. toť len názor prihliadajucej sestry. Ale poznám aj lekárov, ktorí svoju prácu milujú a vidno to na nich a aj to otvorene povedia. Aj takých máme v práci. S takými je radosť robiť a mam radosť aj za nich 🙂