Strach z tehotenstva a materstva: Budem niekedy chcieť deti?

Pre dobro jeho, svoje a aj pripadneho dietata sa s nim co najskor rozid!...prosim, neplod nechcene dieta, ktore raz skonci na antidepresivach ako nasledku traumy nechceneho nelubeneho dietata....a toho chlapa tiez nevod za nos

Ja som nechcela deti cca do 28 roku. Dovtedy som mala k tomu postoj ze nechcem, naco, vsetko sa zmeni, kedze som bola pubertacka ked prisla na svet moja segra tak som vedela co to obnasa a hoci som sa o nu milovala starat, pre seba som nieco take nechcela. Ked som spoznala mojho manzela, tak sa vo mne nieco zlomilo a zatuzila som nasu lasku zhmotnit do dalsieho cloveka. Sama uvidis ci budes mat tieto pocity aj v 30tke. Vacsinou sa v ludoch zmenia rozne postoje medzi 20-30 rokom. Viem sa do teba vcitit, lebo som mala ten isty nazor v tom veku, ale za seba som rada ze sa to zmenilo lebo si bez dcery neviem predstavit zivot. Teraz uz nie. Dokonca aj tesne po porode som sa bila do prs ze jedno a staci a momentalne mam pocit ze mi exploduju vajecniky ked vidim babatko 😂 Sama uvidis ako budu roky plynut. Mozno sa to zmeni, mozno nie. Jasne, materstvo aj tehotenstvo zmeni telo ale nie do tej miery ze sa to neda vratit spat. Ja som sa po tehotenstve a sestonedeli zacala pomaly davat dokopy a momentalne som v 5x lepsej kondicii nez som bola ked som mala napr. 25 rokov. A to som mala sakra tazky porod a sla som rodit s takmer 3 cifernou vahou.

Ak by som nechcela deti, priateľovi by som umožnila, aby si našiel takú ženu, ktorá ich chce.

"Bojim sa, ze nebudem mat cas na seba, svoje konicky a podobne, ze nebudeme mat na seba s manzelom cas... Vsetko sa prichodom dietata zmeni a uprimne sa tejto zmeny obavam. " Presne tak, toto sa stane prve mesiace po porode a este vacsi brutal to bude ak babatko bude extremne kontaktne ako v mojom pripade. Bola som zavreta doma 3 mesiace v kuse, lebo malicka chcela iba moje ruky, ziadny kocik, ziadny nosic. Zavidela som inym mamickam, ktore chodili kocikovat alebo nosili. Ja som mala ruky doma :D. Ak som aj niekam vybehla na par minut, napr do obchodu a manzel strazil, doma som sa vratila do hysterickej apokalipsy. Poporodne poranenia boli take, ze o sporte som mohla prve mesiace akurat tak snivat. Keby sa ma niekto spytal vtedy ci by som do toho isla znovu ak by sa dal vratit cas, tak odpoved by bola nie a to som ani tu poporodnu depresiu nemusela mat :D. Ale casom sa vsetko zmeni tak velmi, ze teraz je odpoved ANO, urcite.

jasne že nebudeš mať čas na nič, iba okolo decka skákať, neprosím ďakujem. taktiež nechcem deti, nemám k nim vzťah- mám už 30

@anonym_a1a466 manžel nestrážil, staral sa! je tiež rodič!

@anonym_72e8bd ako dvadsiatnici sa hned teraz rozchadzat fakt nemusia, hlavne ak si vo vsetkom inom vyhovuju. Mozu si nechat par rokov aby videli ci pride zhoda. Mozno aj autorkin priatel zmeni nazor; ved nezriedka je aj tu tema kde sa zeny stazuju ako po porode muz uteka z domu a vyhyba sa traveniu casu s dietatom

@anonym_4a8ddb hej.

Naco sa v 20ke hrnut do svadby? Co hori?

Tiež nechcem deti, ale mám aj partnera, ktorý je nastavený tak ako ja. Nebola by som s takým, ktorý ich chce, v tomto neexistuje kompromis, buď bude nešťastný jeden alebo druhý. Ja by som sa za nič na svete do toho nenechala dotlačiť, ty budeš psychicky aj fyzicky znášať tehotenstvo a pôrod, ktoré majú obe veľa rizík, ty budeš (možno) kojiť, tebe sa zmení telo, ty budeš prvé mesiace NONSTOP s tým dieťaťom. Nie tvoj partner, ak teda chce aspoň to jedno, nech si ho vynosí a porodí on😀 proste chápeš, absurdné. Ak veríš v svoj postoj, tak musíš vidieť aj to, že ten vzťah takto nemôže fungovať.

@anonym_autor Mas 20 rokov,este sa len formujes. Clovek sa vekom meni. Jasne,ze ked teraz zijes studentskym zivotom,tak nebudes snivat o detoch. Nechaj vsetko plynut. Zamestnas sa,postupne spoznas novych ludi. Casom sa budu kamarati zenit,zakladat rodiny a mozno casom zmenis nazor. A ked aj nie,nic sa nedeje. Len o sebe nepochybuj. Nechaj tomu cas.

Ja som rodinu a deti chcela vzdy, ale nie pocas studia VS. Po roku chodenia sme sa s priatelom rozhodli ist spolu byvat, potom prislo babo, zasnuby a svadba. Neskor druhe babo. Kazdopadne sme vsetko to co mame chceli obaja. Ty ked nechces a on ano- pride problem, ci uz pojde o dieta, alebo napr. o svadbu. Najdi si partnera, ktory bude chciet to iste co ty a dopraj to aj terajsiemu parnerovi, lebo najhorsie co moze byt je- robit svadbu a rodit deti kvoli partnerovi. Drzim ti palce

V 20 som ani ja nechcela, mala paniku z tehotenstva a porodu, ziadny vztah k detom. V 30 som stretla terajsieho manzela a zrazu som s nim chcela vytvorit rodinu. Uz cakame druhe 🙂

Do 30 som pocestovala, pracovala na kariere, kupila sama byt, uzivala si volnost a konciky. Teraz ked sa tocim okolo dietata mi to tym padom ani velmi nechyba, nabazila som sa a uzivam si tuto cast zivota.

Takze ano, moze sa to zmenit. Ale nemusi.

@anonym_autor

Si múdra žena.

Voľakedy niektoré ženy mali deti, lebo to tak malo byť. A aj to tak vyzeralo

@anonym_39bb13

A načo čakať?

@anonym_39bb13 povedala som, že mám niečo nad 20, nie 20.. asi som mala zkonkretizovat svoj vek, mám 24 a ochvilu končíme štúdium na VŠ.

Tak ja som jednu VS koncila ako 23 rocna a hned zacinala druhu, skoncila som 26 rocna a vydavala som sa po 9 rokoch vztahu v 29. A po svadbe sme si povedali, ze nejdeme si davat pozor, ze uvidime. Nejaka extra tuzba tam nikdy nebola, ale nejak tak vseobecne sme si povedali, ze rodinu chceme. Ale cudzie deti ma nebavia dodnes, a to cakam piate dieta 😅. Ja napriklad nemam rada,ani ked kamarat zo skolky pride sa pohrat s nasim synom. Ja neviem s tymi detmi cudzimi nic robit 🫣😆. Ani ma nejak neberu cudzie babatka, ze by som sa sla poskladat z toho. Ale to vlastne, to je nieco ine proste. To vekom kludne prist moze.
Je to mozno paradox u mna a aj u muza, ked vidim jeho bratrancov, hoci aj bezdetnych, ako sa vedia na navsteve s nasimi vyhrat, tak nechapem. Ja som taka nikdy nebola, ani moj muz nie. A vidis, pat deti mame 😁.

@anonym_autor teraz si to nevieš predstaviť študujes, zamestnás sa.Ja som do 30 tky tiez nechcela, lebo prerabka bytu, dobrá práca po 5 r vzťahu som už chcela a aj máme dieťa.Bol to neopodstatnený strach z neznámeho.Treba si užiť aj čas iba vy dvaja a potom to príde a, keď to nepríde, tak dieťa mat nebudete.Teraz si s tým nelam hlavu.Ja som vedela, že chcem, ale nie teraz.

Je v poriadku nechciet deti, dolezite je, aby to tak mal aj tvoj partner.. ak ma, tak nie je co riesit

@anonym_autor Ja som to tak mala odjakziva ale stale som si nahovarala, ze raz v buducnosti niekedy neskor by som dieta chcela. V skutocnosti som len klamala samu seba. Prednedavnom som sa nasla svoj mier a pokoj s rozhodnutim, ze budem dobrovolne bezdetna. Na deti sa necitim a moj partner tiez nie. Uzivame si spolu zivot, cestujeme, utracame peniaze na seba a svoje potreby 🙂

@anonym_autor Moze sa to zmenit, aj nemusi. U niekoho az pri neplanovanom tehotenstve, u niekoho v urcitom veku. Uvidis.

Ja som ako 24 rocna robila au-pairku malinkym detom -1a 3 roky. Lenze ja som deti mala vzdy rada. No aj tak som si povedala, ze je to krasne, ale aj narocne a ja sa chcem aj trochu este pozabavat. Navyse som sa aj tak rozisla s vtedajsim frajerom. Tak som ich mala neskor, ked som stretla toho, s ktorym som ich chcela mat a v case, kedy som bola aj vyburena a pripravena.

Ja som zas nikdy nesnivala o svadbe 🤣

@anonym_autor Tak je to ozaj tazko povedat, ja poznam baby, co otocili a maju deti aj tri, ale aj take, co nikdy nezacali chciet a nemaju.

Ja som už v základnej škole vedela, že nechcem deti a tento postoj sa nikdy nezmenil. Deti ma nikdy nezaujímali, nezadali sa mi roztomilé, liezli mi na nervy. Moja sestra a kamarátky chodili kočíkovať deti susedom, ja som radšej chodila susedom venčiť psa. Dnes mám po päťdesiatke a trošku sa obávam svojej staroby, že mi nebude mať kto pomôcť, ale ináč mi deti absolútne nechýbajú.

@anonym_b02a91 Z toho si tazku hlavu nerob, deti nie su zaruka pokojnej staroby (poznam x pripadov).

@anonym_autor Ja mam 43 rokov a bojím sa tehotenstva doteraz. Je mi nepríjemná predstava brucha a votreleckeho života v mojom tele. O pôrode ani nehovorím. Narodila som sa ako žena, ale pocity pri predstave o dieťati v mojom tele mám ako muž. Neviem to vysvetliť. Nikto na Slovensku sa tejto téme nevenuje a neskúma, prečo je to tak. Ja som sa a partnermi, ktorí chceli dieťa, musela zakaždým rozísť. Moje pocity a strachy postupne prerástli do životného rozhodnutia a celoživotného nastavenia, že ja proste nie. Ja hovorím len svoj príbeh a moje okolie to plne rešpektuje a nezasahuje mi v tomto do života. Je pravda, že mnoho žien ako ty vekom zmenili názor a sú šťastné, že mali tie deti, aj tie tzv geriatrické matky. Ja však viem, že by som šťastná nebola a ze by som bola hlboko traumatizovana. Jednak tehotenstvom a jednak pôrodom. A nakoniec by som to preniesla na dieťa a na muža. Takže po rokoch sa mi podarilo nájsť muza, ktorý deti nechcel a nechce. Obaja sme takto šťastní. Žijeme len pre seba a svoje konicky, prácu a spoločne projekty. Dieťa nám nechýba a nie sme jediný takýto párik. Ja sa stretávam už len s podobne nastavenymi ľuďmi a aj moje kamarátky sú šťastné bezdetné, zrelé 40 až 50r ženy a všetky aj vyzeráme mladšie, ako máme reálny vek. Nie sme zničené kojenim a tehotenstvami a prebdenymi nocami. Máme bohatý život, cestujeme, niektoré študujeme, rozbiehame biznis. Celkovo je pre ne ťažšie nájsť muža, čo nechce deti, lebo takých je neveľa. Hlavne s tradičnou slušnou výchovou a morálkou. Lebo takí deti chcú. Ja som mala fakt šťastie; ten môj je veľmi slušný a má úroveň a všetkých 5 P a netlačí ma do decka, lebo sám nemá tu potrebu. Každý deň si vravím, že som našla ihlu v kope sena, už 10 rokov a stále je pri mne.... On má veľký strach z krvi a ani k pôrodu by nešiel, on má z toho nevoľnosti. A ja tiež som taká. Mne to príde nechutné, celé to tehotenstvo atď. Ale je úplne v poriadku ak iné ženy to vnímajú inak. Vravím, možno sa tvoj pohľad na toto celé zmení vekom; u mňa sa nič nezmenilo, cakala som na zmenu, ale akosi neprišla, práve naopak, stále viac som presvedčená o tom, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.

Hlavne si to riadne premysli do tych zasnub a svadby. Leb ak naozaj prijimas moznost ze Ta to nechyti a to dieta nebudes realne chciet ani jedno, Tvoj partner by o tom mal ferovo vediet, na rovinu a zrozumietelne.

Ano, mat deti je podla mna super. Ale je to tiez obmedzujuce - a nehovoriac o tom, ak Vam do cesty pribehnu nejaky diagnozy. Ci pocas tehotenstva, porodu, ci zivota... Niektore veci neovplyvnis.
Kazdopadne, ak si si nie ista, je dobre s niektorymi vecami sa neponahlat.

Ideálne by bolo, ak by ste si s priateľom dokázali navzájom úprimne povedať, ako to vidite do budúcna. Lebo ty v sebe už určite vieš, či dieťa nechceš teraz, alebo o pár rokov, alebo či ich nechceš vôbec. Nezaobaľuj to do nejakého "raz ten pocit príde". Ty to vieš už teraz. Dajte si hodinku pravdy a porozprávajte sa o tom. Lebo je vrcholne sebecké držať si partnera s inými potrebami len pre to, že "možno sa to u teba zmení". Nezmení. Alebo zmení s iným partnerom. Ľudia taktk strácajú roky zbytočne a pritom by stačilo byť uprímný a mať základný rešpekt k tomu, komu tvrdím, že ho milujem. Sasnote si a zodpovedajte si otázky: čo sa stane ak ja budem chcieť dieťa a ty nie? Alebo opačne? Prispôsobíme sa jeden druhému? Ustúpime? Rozídeme sa? Čo ak jeden z nás zmení časom názor? Ako sa zachováme?
Možno by pomohlo pre dobro vás dvoch, aby ste si stanovili oresný termín, dokedy sa rozmyslíte. Napríklad 1.6. 2029 si povieme, či dieťa chceme, alebo nie a buď začneme na ňom pracovať, alebo ideme od seba. Na túto zásadnú vec by sme mali mať obaja rovnaký názor, bolo by to fajn a ľahšie.