Ako sa vyrovnať s pocitmi viny po eutanázii psa?

caute, neviem ani preco to sem pisem, asi len musim niekam vypisat co sa stalo, mozno to niekto pochopi, skor cakam, ze nie. Mal som psa krizenca, taky stredne velky, asi 6 rokov sme ho mali doma. vsetko bolo fajn, zvykli sme si nanho, aj deti ho mali radi. Ale pred mesiacom zacal zvracat, chradnut, nechcel zrat. Veterinar povedal ze nador na slezine, vnutorne krvacanie a ze ak sa to chce riesit, operacia plus chemo, potom mozno dalsie vysetrenia, a mozno to aj tak nepomoze. Len ma zabila ta sua -skoro 2500e.(pytalmsom sa aj znamych, ja s tym nemamskusenosti, vraj je to normalna cena za taku liecbu) A mi teraz povedzte – kto z vas by to vytiahol len tak z vrecka taku sumu? Ja zarabam priemer, priatelka si pracu hlada , sme v podnajme a nie sme ziadni bohaci. Fakt som sedel v aute a rozmyslal co teraz. Dat vsetko co mam do psa, alebo si proste priznt ze zivot je niekedy tvrdy a nemozem zachranit kazdeho...nakoniec som ho dal utratit.. ale odvtedy pocuvam len hejt – ze som necitak, ze ako som mohol, ze pes je clen rodiny- ale sorry – pes nie je dieta... a ludia co to porovnavaju su podla mna mimo..ale mam vycitky a potrebujem to dat von, aj ked sa obhajujem...na druhej strane - mam tie vycitky mat opravene? Alebo len ludia stratili kontakt s realitou a hraju sa na super empatickych, pokial nejde o ich vlastne peniaze? viac podrobnosti okolo tohto nebudem rozpisovat, nepytajte sa ma... proste je to tak ako som napisal, chcem len citat vase nazory - ale uprimne!