Ako sa vyrovnať so stratou psa?

2 mesiace som plakala intenzívne, ale ani po rokoch neprejde deň kedy si nespomeniem. Stále mi chýba a stále si pamätám na to ako mu smrdeli labky a akú mal hebku a voňavu srsť. Dodnes mam jeho voditko a obojok na tom istom mieste kde bolo vždy. Kto nezažil tu úprimnú lásku štvornohého priateľa, nikdy nepochopí. Bohužiaľ, nemôžu tu byt s nami celý život, sú tu len velmi krátko.
Len sa vyplač. Nedus to v sebe. Nepomôže nič. Možno nové steniatko, ale ja som toto nechcela. Ja už nikdy nechcem psíka, práve kvôli tej bolestivej rozlúčke.

Je tomu 7mesiacov čo sme tiež uspali. Máme síce ešte jednu a pribudla k nám mačka, ale stále chýba, není dňa kedy by som si na neho spomenula. Aj som rozmýšľala druhého ale ten by už nebol taký výnimočný ako bol on.

Och 😭
Toto nás v dohľadnej dobe čaká, naša babula má 16, začínajú pribúdať zdravotné problémy, odchádzajú jej sily... mám z toho absolútnu hrôzu, sama neviem ako tú katastrofu prežijem a neviem ti teda poradiť.
Ale veľmi s tebou súcitim a prajem veľa síl, podporu rodiny a čo najviac chápavých reakcií 💔 je v poriadku smútiť a plakať. Je to koniec sveta, v ktorom si doteraz žila a teda obrovská strata, ktorú podľa mňa každý milujúci pán bude cítiť už navždy.

Pomôže čas, je normálne smútiť. Všetkým, ktorí prišli o psíka odporúčam, aby si v krátkej dobe zaobstarali šteniatko. Je to ten najlepší liek na smútok.

Tiez odporucam noveho psika. Aj ked to znie drsne, rozhodne to pomaha.

Ďakujem všetkým, nového psíka určite nie, nedokázala by som takto "zradiť" toho starého.
@michaela789 práve tie chápave reakcie mi chýbajú u blízkych 😔 manžel je jediný kto to chápe a prebral na seba starostlivost o deti aj domácnosť, ja nedokážem nič iba ležať a stále na neho myslím, stále pozerám na miesto kde mal pelech, v noci som chodila ako blázon pozerať na gauč či tam nie je. Tiež počujem cupot paciek, je to príšerné to sa nedá ani opísať, mám pocit že už nikdy nebudem šťastná aj keď viem, že sa musím dať dokopy kvôli deťom. 😔 Strašný pocit

@zana134 naozaj? Neprenasleduje potom človeka pocit viny?
Ja mám naozaj z tohto traumu už teraz a snažím sa pripraviť sa aj keď viem že je to nemožné. Racionalizujem si to, každý deň si pripomínam že sme jej dali pekný život a už sa blíži čas odísť....
Manžel navrhol že teda skúsime šteniatko, zamestnať hneď hlavu výchovou a novým začiatkom...ja si vôbec neviem predstaviť, že by som mala byť schopná sa ujať iného psa po doslova polke života stravenej s mojou ňuňou.💔

@michaela789 ja si to nedokážem predstaviť absolútne, vyslovene nechcem ďalšieho, iného psíka

Je mi to ľúto, ako teraz je to až príliš čerstvé. Prešli sme tým tiež. Sú to dva roky a stále chýba. Hodnú dobu som nedokázala pomyslieť na ďalšieho psa. Po dvoch mesiacoch som sa rozhodla ísť do miestneho útulku, nejak podvedome som sa vyhýbala všetkým podobným psom, ale psí štekot mi moc chýbal, bolo u nás veľmi ticho. Začiatky boli kadejaké ale neľutujem adipy

Psi majú jednu obrovskú chybu a to, že žijú krátko.. aj ja si stále poplacem, ale keď príde čas, stretneme sa hore

Autorka, presne opisuješ pocity, ktoré ja očakávam že budem mať a budem si nimi musieť prejsť..tieto sluchové halucinácie, miesta, ako si ten psík zvykne odfuknut keď si ľahne po prechádzke... Veľmi ťa chápem 💔 manžel je poklad, že je takýto empatický. Bohužiaľ, je málo ľudí ktorí akceptujú fakt že pes JE súčasťou života a rodiny a áno JE to ako keby zomrel človek a nie je nič zlé na tom to tak vnímať.
Úprimne, mne zomrelo už niekoľko rodinných príslušníkov a za mojou fenkou budem 100% smútiť viac. Som zrovna z tých, ktorým sa rátajú zážitky, strávený čas a chvíle keď je niekto pri mne keď to potrebujem... nejaké rodinné príslušenstvo napísané niekde na papieri ma netrápi ak v tom nie je to čo som teraz vymenovala a nech si kto chce myslí čo chce, v tomto ohľade je mi to úplne jedno a nad názormi typu "no jeežiš tak zdochlo zviera" sa ani nepozastavujem.
Vysmúť sa. Pes je niekedy rodinou oveľa viac ako ľudia. Zomrela ti rodina.

Nám tiež pomohlo zaobstarať si druhého psa. Nie je to žiadna náhrada ani výmena. Len proste prídeš domov z práce a nič... Prázdny dvor, nikto ťa nevita, celé je to také čudné.

Nic nepomoze, len cas a vyplakat sa, tiez som musela dat utratit mojho milovaneho, zrazu ochorel a uz nebolo cesty ako mu pomoct 😞 vyse mesiaca som chodila ako bez duse, v praci este ako tak som to zvladala, doma len plac a plac.. take prazdno.. potom som dostala druheho psika, rovnaku rasu, nebola to nahrada, tiez som stym bojovala ze druheho nechcem, ze to znova zazit nechcem tu stratu ktora jedneho dna moze prist, ale uz ked s nim prisli, nemohla som povedat nie, niekde v kutiku duse som aj po nom tuzila, je to dalsi psik, nie je to nahrada, a poviem ti, zahojil to moje bolave srdiecko ovela rychlejsie, ma uplne rovnake oci ako ten, co som mala predtym, na ktoreho nikdy nezabudnem, len co si spomeniem, zase mam slzy v ociach.❤️💔❤️‍🩹

Úprimnú sústrasť 🖤🌈🖤 ja skúsenosť nemám, no moja labka má onedlho 14 rôčkov a úplne sa bojím tej myšlienky 😭, ona je právoplatným členom rodiny,moja dcérka pri nej vyrastá od narodenia,sú najlepšie kamošky. Vlastne ti nemám ani čo poradiť, chce to podľa mňa veľa času, no nemyslím si,.že sa s tým človek niekedy zmieri. Vyplač sa....prajem ti veľa síl ♥️

Čím viac zvierat máš, tým viac vidíš to, že prichádzajú a odchádzajú a nebudeš to vnímať tak negatívne.
Smrť je prirodzená súčasť života. Nič s tým človek neurobí. A aj keď sa ti táto možnosť nepozdáva, náhradný nový pes, iný domáci miláčik toto vyrieši. Ako sa hovorí: Klin sa klinom vybíja.

@michaela789 aký pocit viny? Mám psa, ktorého milujem, ale bohužiaľ , život psa je výrazne kratší, ako život človeka. Po jeho smrti, môžem urobiť ďaľšiemu psovi krásny život a mať parťáka do nepohody. Nikdy neporovnávam, každé zviera je jedinečné, ale v čase keď mi je ťažko, šteňa pomáha pozbierať sa skôr so straty. Ja som psíčkárov a psy ma sprevádzajú celý život a ja si zase neviem predstaviť dom bez zvierat.

@michaela789 ked ti zomrie rodic ci sestra brat, pochopis co je smutok
prirovnavat psika k ludom je chore. zomrel ti niekto uz blizki? tam spoznas co je to pocit viny, tam sa ludia obvinuju.

chapem ze za psikom sa musi tiez nesmierne smutit, lebo chapem ze psy su niekedy lepsi nez ludia. ale porovnmavat to s ludmi, je ...

Ja som mala psíka od mojich piatich rokov, do mojich dvadsiatich. Bolo to horné. Stále mi je smutno, už to sú dva roky co zomrel. A ja osobne druhého psa ani nechcem a ani si neviem predstaviť mat. Asi by som ich porovnávala, stále videla môjho Bekyho v druhom psovi a nebolo by to dobre ani pre jedného z nás.

@zana134 pekný uhol pohľadu. Preto som sa na to pýtala, aby som sa na to vedela pozrieť z inej perspektívy. Ja nad tým určite pouvažujem. Lebo tiež mám zvieratá v živote od malého mala, rodičia by vedeli rozprávať čo všetko som dotrepala domov. Ale takto dlho som naozaj zviera ešte nemala a preto si tú stratu neviem ani predstaviť.

autorka, mozno naozaj po case novy psik by ti pomohol. aby si nebola smutna.

zial rodica ci brata noveho si zadovazit nevies

@balerina2025 neprirovnavam k bratovi a sestre a k nikomu, kto je aktívnou súčasťou môjho života. Ľudia z rodiny ktorí tvoria môj svet sú samozrejme iná kategória.
Ale keď mi umrel ujo, ktorého som nevidela od svojich piatich a ušlo sa mi pokarhania za to že "nesmutim tak ako by sa patrilo lebo však to bola rodina", zatiaľ čo pri chorobe svojho psa som to znášala oveľa ťažšie, za to sa vinne necítim a ani sa nikdy nebudem. Takto bol myslený môj komentár.

@michaela789 tak prepac ale ked umre niekto s kym nie si v kontakte, porovnavat so psikom ktorho si mala na ociach kazdy den, je tiez cez. ak ta niekto takto sudil. je to debil.

Nam zomrela 13.5. 2024 ani nie 1,5 rocna sucka pri sterilizacii vinou lekara. Vtedy som povedala ze ja uz psa viac nechcem. Do mesiaca muz doniesol steniatko...Museli sme...

@balerina2025 a ešte doplním, že bohužiaľ, sú aj otcovia a mamy a iná blízka rodina, ktorá tiež nehrá v živote ľudí takú významnú rolu ako zviera.
Áno, mala by to byť najväčšia rana keď odíde blízka rodina, bohužiaľ, tie vzťahy niekedy tak blízke a úprimné nie sú... A ľudí, ktorí to takto majú neodsudzujem, že to tak cítia. Je to ich vec a každý má právo smútiť ako potrebuje a uzná za vhodné.

@michaela789 ano to je smutne a takym ludom vlastne zavidim, aspon nemaju taky smutok ked niekto umrie.

@balerina2025 ďakujem za pochopenie. Áno, našlo sa takých veľmi veľa, bohužiaľ. A nie len v jednom prípade. Ale už to neriešim.

Necelý mesiac po utratení ma muž dotlačil do toho, aby som si vybrala nejakého psíka ( útulok ).
Dobre urobil.Inak by mi možno aj preplo.
Deň/noc som plakala, nejedla, len prežívala.
Tiež som bola taká že iného psíka ani nápad.Mala som pocit že zradím toho predošlého, a ešte tak skoro po jeho smrti.
Ale fakt to bolo to najlepšie čo muž urobil.
Vzali sme si 3 mesačného psíka a pri starostiach okolo neho ,nočnom vstávaní atď som nemyslela toľko na predošlého.
Je to 5 rokov, nezabudnem na neho nikdy.Ani nie je deň kedy by som si na neho nespomenula.

Mne pred rokom v januári umrela mačička. Akože mesiace mi bolo do plaču. Aj teraz ked si spomeniem. Ja už inú nechcem ani náhodou. Podľa mňa každému pomôže niečo iné. Niekomu nové zvieratko, ale ja teda nové urcite nie.

Je mi to ľúto 😪 my sme museli 11/23 našu kočandu uspinkať, mala 11 r strašne sme revali obaja a dodnes nám moc moc chyba. Síce je s nami doma v urničke ale myslíme na ňu denno denne. 02/24 som zobrala ďalšieho psa aby prvý nebol sám. Bolo to dobre rozhodnutie ale aj tak chce to čas. Ale nikdy na ňu nezabudneme