icon

Ako sa vyrovnať so stratou psa?

15. feb 2025

Ahojte, včera sme museli dať utratiť psíka, neviem sa dať absolútne dokopy stále iba plačem. Ako ste sa vyrovnali a touto stratou? Bol to dlhoročný člen rodiny...

Strana
z2
avatar
stellarstar
15. feb 2025

@balerina2025 choré to nie je, ved dnešnom svete normálne

avatar
balerina2025
15. feb 2025

@stellarstar dnesny svet je chory

avatar
stellarstar
15. feb 2025

@balerina2025 nie, nie je

avatar
balerina2025
15. feb 2025

@stellarstar tak sa mas ked to nevidis

avatar
stellarstar
15. feb 2025

@balerina2025 choré je ak človek nevie akceptovať toho druhého takého aký je

avatar
modrykolibrik
15. feb 2025

@autor teraz som si spomenula na jeden uryvok z knihy Anna zo Zeleného domu kde sa jej syn pýtal keď im umrel psík či to bude stále tak bolieť a ona povedala
,, Raz tá bolesť pominie no spomienky Ti ostanú"

Ja som presne pred rokom stratila fenu. Mala 14 rokov bola veľmi chorá až zaspala. Ani nie za pol roka sme si zaobstarali psa. Lenže aj keď bol fajn, chýbala mi ťa láska a nežnosť. Tak som si vydupala fenku. Mám krásnu a úžasnú fenku Border kolie. Ľudia ju zbožňujú a je úžasná. Hrozne ju ľúbim a je to tak. Bolesť pominie aj vďaka nej

avatar
fajnova
15. feb 2025

@balerina2025 už stačí... Svoj názor si si povedala a začať sa tu hádať autorke nijako nepomôže.

avatar
nynia
15. feb 2025

Najviac v tomto pripade pomaha novy pes ale nenahradi nikdy toho stareho. Smrt je prirodzena sucast zivota a treba ju vnutorne prijat, treba si poplakat ale zivot ide dalej... Ja aj pri svojej to tak beriem spravidla jej plemeno sa doziva 12 rokov a uvedomujem si, ze raz tu jednoducho nebude najma ked bude okolo toho veku a preto kazdy den sa snazim s nou uzit na maximum ako "ten posledny" a zaroven nenamotat sa az tak na nu ako napr, ze ked tu nebude uz ziaden pes nebude ako ona, uz ziadneho nikdy nebudem mat lebo sa jej nevyrovna a nemam ani ruzove okuliare, ze bude so mnou navzdy.

avatar
lelelienka
15. feb 2025

Máš deti, vzchop sa. Trochu si poplac, ale najlepšie na to nebudeš myslieť keď ta zamestná rodina, deti - ti čo žijú, ti ta potrebujú. Este príde v živote veľa strát, nemôžeš sa zložiť pri psíkovi.

avatar
pikachu999
15. feb 2025

V prvom rade úprimnú sústrasť viem aké to je keď prídeš o člena rodiny.. pomôže len čas..u nás to bolo lepšie tak cca o mesiac.. odporúčam ísť niekam na výlet robiť niečo aby si na to nemyslela.. zamestnať sa.. zobrať deti a muža niekam na výlet...
Je to rana.. ale človek musí ísť ďalej 🫂
S novým psíkom sa neponáhľaj keď sa na to budete cítiť zadovážite si ho

avatar
gab
15. feb 2025

suhlasim so @zana134, cim skôr novy pes, tym lepsie.
My sme museli utratit 4 dni pred Vianocami, smutne boli, uplakane. Ale uz 40 rokov chovame psov, cize za ten cas mnohi z nich odisli, a nebolo lepsieho lieku ako kupit noveho, clovek nema inej moznosti, ako sa sustredit na nove steniatko, lebo s tym je roboty, kym sa nauci nove veci a nezostava mu tolko myslienok na to, co bolo. Znie to tvrdo, ano, dnes nepochopitelne, casom to prejde, clovek nikdy nezabudne, ale zivot ide dalej. ❤

avatar
majkakvet
15. feb 2025

Mne pomohli (postupne) 2 nove fenocky. Obe zachranene z osady. Nie je to zrada voci prvej co zomrela, je na to jej pocest;). Ze som nezatrpkla a milujem dalej.

avatar
mimikarol
15. feb 2025

Nám naši debilný susedia otrávili psa. Dcéra to niesla veľmi ťažko. Cca do mesiaca sme mali druhého, tohto už máme s nami vnútri a viem že keď k tomu príde tak si zaobstaráme ďalšieho

avatar
balerina2025
15. feb 2025

@fajnova nepomoze? Fajnova, napisala som jej ze si ma zadovazit noveho psika. nebud fajnotka. poradim ti.

avatar
sevrin
15. feb 2025

Neupínajte sa tak na tých psov. My v rodine tiež máme 15 ročného jorkšíra, je medzi nami veľmi obľúbený ale proste už nejaký čas sa pripravujeme na to, že čoskoro tu nebude. Treba to brať ako fakt, že psy sú tu na 10-15 rokov a s tým sa nedá robiť nič.

avatar
ina2405
15. feb 2025

Plakali sme, môjho muža som videla len jediný krát sa rozplakať a to keď ho pochovával. Za polroka sme dali domov inému havovi.

avatar
michaela789
15. feb 2025

@mimikarol otrávili? 😨 Prečo???

avatar
momo00
15. feb 2025

Nám pred dvomi rokmi zomrela fenka SAO 10,5 ročná. Dali sme ju operovať aby nevykrvácala a na druhý deň nám zomrela. Ja som to brala hrozne zle. Plakala som v kuse dva týždne. A ani potom to so mnou nebolo ok. Moje depresie a úzkosti boli strašné. Nemala som parťáčku na prechádzky, mojkanie... Stále na ňu myslím. V mojom ❤️ bude stále. Ale ja som strašne chcela ďaľšieho psíka. No zháňali sme SAO s PP a bielu ako sme mali predtým. ( Mne by to bolo jedno ale muž tak chcel). Viem, že to nie je Džinka. Teraz máme Damiru a tá je celkom iná ako bola ona. Ale lásku jej dávam a ona mne. Keby sme ju nemali, tak neviem či by som sa s tým dokázala vyrovnať. Naša je pochovaná u nás na záhrade a stále ju mám rada. Ale máme toto naše šidlo a mám s kým ísť zase von, na prechádzku, mojkať sa a tešiť sa zo života.

avatar
dobryden
15. feb 2025

Prepac ale sa preber,kvoli psovi takto vystrájať,je to oes,kupis si dalsieho,mas rodinu .Co chces skoncit na liečení kvoli tomu?

avatar
ellaa12
Autor odpoveď zmazal
avatar
b_mommy
19. feb 2025

19.decembra to boli tri roky čo sme dávali uspať toho nášho...keď si na to zakaždým spomeniem tisnú sa mi slzy do očí..to proste nezmizne len tak..čas to síce zahojí a keď sa človek opäť dostane do toho stereotypu a kolobehu tak nebude mať čas pri všetkých povinnostiach na to mysliet..ale vždy keď si na to spomeniem tak tie slzy v očiach a guča v hrdle je...aj teraz 🥲 .. druhého psíka som nechcela, zaprisahávala som sa že toto už zažiť proste nechcem a nechcem ho takýmto spôsobom zradiť.. no a minulý rok sme si druhého psíka predsa len zaobstarali..je úplne iný aj výzorom aj povahou..a nevravím že to úplne zaláta tú dieru,pretože tá jazvička tam ostane už navždy..ale naplní ti srdce a dušu presne tým čím potrebuješ..

avatar
zuzkafribka
20. mar 2025

Ako dieťa som vždy túžila po psíkovi....až raz otec priniesol domov boxera, najdúcha, v hroznom stave. Podarilo sa nám ho vypiplať a bol s nami ešte krásnych 12 rokov. Keď zomrel, rezolútne sme odmietali ďalšieho. Ten pocit bezmocnosti, keď človek vidí, že mu psík pomaly odchádza a nedokáže mu pomôcť je desivý. Neprešiel ani mesiac, a už sme mali doma druhého, šteniatko. Jednoducho rodina akoby prestala fungovať bez psíka. Neskôr sme k nemu kúpili ešte fenku. Zomrel skoro, iba 7 ročný. Keďže nám zostala ešte fenka, tá jeho strata nebola až taká strašná. Dalo sa to zvládnuť, ona nás držala.... Žije dodnes, už má takmer 13 rokov. Desím sa "chvíle, keď nastane jej čas" 😢 No hlavne sa obávam synovej reakcie (4r.), keďže ju neskutočne ľúbi (možno až nezdravo). Zvažovali sme kúpiť ešte teraz ďalšieho psíka, no tá naša 13 ročná dôchodkyňa už potrebuje kľud.......
Takže je nám úplne jasné, že keď nám odíde za dúhový most, určite budeme mať ďalšieho psíka. Bez nich to už jednoducho nejde 🙂
Jednoznačná rada neexistuje, druhý psík prvého nikdy nenahradí, no hrdo zaujme jeho miesto, či už v rodine alebo Vašom srdci ❤

Strana
z2