Ako sa vyrovnať so smrťou psíka?
Ahojte, ako ste sa vyrovnáli so smrťou chlpáčika?
My máme doma pacienta, ktorý má 13 rôčkov, cez víkend sa mu zhoršil stav natoľko, že nás dnes poslali domov s infúziou ale slovami, že mu odchádzajú všetky orgány a odporúčajú eutanáziu. Nechanie ho s liekmi alebo ďlašími infúziami fakt že nám pomaly zomiera pred očami je len predlžovanie toho, že raz odíde. Psík má bolesti, stav sa mu z týždňa na týždeň zhoršoval ale posledné dni už len pohlad do jeho očiek ktoré sú plné strachu, bezmocnosti a volania o pomoc bolí.nechcem sa však rozpisovať ale práve o tom, ale skôr informovať o tom, ako ste sa vyrovnali s tým že vám váš chlpáčik odišiel.
Ja som s ním vyrastala, viac než polku života som prežila s ním, dennodenne sa pri ňom zobúdzala a predstava že tu zajtra alebo pozajtra nebude ma ubíja.
Posledné dni som preplakala, avšak neviem od stresu ani zaspať, najesť sa a myslieť na niečo iné.
Pre mňa to nebol “len” psík, bol to člen mojej rodiny, a s čistým svedomím môžem povedať, že mi dal viac lásky ako niektorý ľudia.
Viem že však svet sa mi týmto nezastaví avšak už len pri predstave bez neho som zúfalá a s pocitom, že si neviem predstaviť dni bez neho, ten pocit prázdna v byte a podobne.
Ďalší psík pre nás riešením neni, celý deň by bol sám, rodičia chodia ráno do práce a prídu večer. Ja odídem po lete do školy a budem bývať niekolko desiatok kilometrov od domu a mať psíka a nechávať ho celé dni zavretého samého doma, to nechceme.
My sme tiež takto umelo predlžovali psíkovi život ... dnes mám kvôli tomu výčitky ... mali sme mu pomôcť skôr ... pomôž tomu Tvojmu dôstojne odísť ... bolieť Ťa to bude, aj si poplačeš, každá rana musí vyhnisať, ja som prerevala 3 mesiace ... no urobíš pre neho to najlepšie, nenechaj ho trápiť sa kvôli vlastnému egu - že Teba to bude bolieť, že Ty si nevieš život bez neho predstaviť atď. ... veľa sily prajem ... dajú mu injekciu, zaspí, žiadne trápenie, zvíjanie sa v bolestiach.
My sme o psika prisli v septembri. 11 rocnu. Bolo to strasne. Mala rakovinu a tiez pomaly odchadzala. Ked uz sa nevedela ani postavit, zavolali sme veterinarku a prisla k nam domov ju uspat. To bola vec na ktorej som trvala. Ze zomrie doma a snami. 3 dni sme s muzom preplakali. Je to uz dlha doba ale stale mi velmi chyba. Mame uz aj noveho utulkacika a je to zlaticko,milujeme ju no casto myslim na nasu Didku. My mame doma aj urnicku. O mesiac sa stahujeme a decka chcu zasadit na zahrade strom pod ktory ju pochovame. Myslim ze potom to uz bude lepsie. Dufam.
@simonie8 Vo februári bolo 14 rokov, čo mi zomrel psík a stále ma to bolí. :(
Keď ste toho spolu prežili toľko,nenechaj ho trápiť sa...nezaslúži si...sú to tie najvernejšie a najčistejšie tvory na svete...nášho sme nechali uspať sedem rokov dozadu...a priznám sa,že doteraz keď vstávam z gauča,automaticky pozerám či pod ním neleží...
náš psík ešte stále chodí, má svetlé chvílky ale šance na zlepšenie mu nedávajú. Zato odporučili aj eutanáziu, pretože má zlé výsledky, všetky orgány napadnuté a je to len trápenie psíka. Avšak keď má svetlú chvílku tak ani mevyzerá že je zle, aj začne skákať a podobne ale za pár minút sa začne triasť, lahne si a trasie sa ajtak. Stále hnačkuje, naje sa, povracia sa, po vracaní odpadne a dostane epileptický záchvat. Hrôza sa na to pozerať, ako to malé telíčko už nevládze, aj keď by možno vydržal rok napríklad, vydržal by v bolestiach, so záchvatmi a ak by sa mu dalo pomôcť, ani na klinike by neodporučili eutanáziu. Strašne ma pomyslenie na to bolí ale nemôžem byť sebec a pozerať sa na to čo chcem ja, že chcem aby tu bol a uprednostňovať to pred tým, čo bude pre neho najlepšie. Ľúbim svojho psíka neopísateľným spôsobom a bijú sa stále vo mne dve strany, milión pocitov.
@simonie8 ahoj, je to teraz veľmi ťažké a vidíš to všetko čierne... Ja som svojho mala 17 rokov a ako u teba, prežil so mnou strašne veľa, lezal pri mne keď som sa učila, maturovala, statnicovala.. Posledne 2 roky pomaly hluchol a slepol ale naučil sa chodiť po pamäti. Posledný mesiac dva to bolo veľmi zlé, už sa pocikaval pokakaval.. Až jedného dňa som ho vzala ešte von a už nevedel stat na nohách, doslova plakal od bolesti.. Do očiek som mu ani nemohla pozrieť. Vedela som ze je to jeho čas.. 😭 S placom som volala veterinárne, ktorá mi povedala aby sme prišli. Vzala dom ho na ruky, plakal od bolesti.. Jedinou možnosťou bola eutanazia..bolo to veľmi ťažké, pretože na stole začal "bojovať", akoby cítil co sa bude diat. Rozlúčila som sa s ním a bola pri ňom. Vzala som si ho domov a mam ho v záhrade pochovaného.
Druhý psík bol trosku mladší od neho, ten "odišiel" minulý rok. Mala som ho tiež 13 rokov, vyrastal s tým prvým. Uňho tiež boli ku koncu problémy, mal aj nádor na zadočku, krvacalo mu to. Veľmi schudol a ubudla hmota na nozkach. Tiež sa ledva držal,pri papani už iba sedel. Deň predtým ako odišiel som hovorila mame ze asi o chvíľu "pôjde". Na druhý deň som ho pustila von, mal svoj okruh v záhrade kadiaľ chodil. Polievala som kvety, išiel oproti mne, pohľadila som ho a spýtala "no co je maxo". V tom na mňa zakričal syn že mu treba kakat. Bolo to asi 5 minút a keďže bolo vonku teplo tak som maxa hľadala aby išiel už dnu. Prehladala dom dvor, všetko. Nikde nebol. Až mi padol pohľad na záhradné jazero, že čo tam je čierne. A on sa tam utopil. Spadol chudák, alebo sa smykol a tie jeho slabé nôžky ho už nedokázali vytiahnuť. Okamžite som ho vytiahla ale už mal modrý jazyk a bruško plne vody😭😭😭 oboch som oplakala aj teraz sa mi tlačia slzy do očí. Držím silno palce, nech to zvládnete. Pripomínaj si tie pekné chvíle s ním, kľudne si poplac.
@simonie8 až plačem 🤧🤧 je to strašne ťažké rozhodnutie určite...ale bude mu lepšie, nenechaj ho trápiť ....ja mám 9 ročneho psika a keď mi len napadne myšlienka že jddného dňa umrie tak preplačem aj pol dňa a to leží v tú chvíľu spokojne pri mne ...a velmi sa bojim tohto dňa kedy odíde ...predsa je to kamoš na celý život a s takým sa veľmi tažko lúči.....prajem veľa síl
@simonie8 😪viem, ze je to tazke, nikto kto miluje svojho psika si to nepripusta. Dajte ho uspinkat, ono predlzis mu zivot, ale za aku cenu, ked ho telicko bolka a nevie to ani povedat😪 Lepsie uz na tom nebude, iba horsie, kedze je to dedusko. Odide polka z teba, ale taky blby je zivot. Ja som sa musela tiez rozlucit eutanaziou, uz nikdy nevratis ten zivotik spat, ale si pis, ze ta bude cakat a znova sa stretnete.
@simonie8 Iny nazor.. Zvierata vnimaju dusu sveta uplne inak, ako my. Citia ine bytosti, zvierata, nas, stromy, kvety... Zvierata vedia o smrti ovela viac, ako my.
Niektore nabozenstva uplne odmietaju eutanaziu u zvierat. Preto, ze ta dusicka sa musi na to pripravit. Vsetko ma svoj zmysel. Nemozme len tak pretrhnut nit... Dusa odide, ked je na to prilravena. Nasou ulohou je, zial, davat im lasku a silu. Nauci to nieco aj nas... Je to velmi tazke, byt im sprievodcom na ceste prec... Ale tak je to spravne. Viacere nabozenstva su prave preto proti eutanazii zvierat. Dusa vie, kedy ma odist.
Vraj este 7 tyzdnov je este dusicka s nami... Vzdy po 7 dnoch menej a menej, postupne odchadza do svetla. Preto by sme mali nechat este 7 tyzdnov peliesok a vodicku a hracky na mieste...
Duse, ktore nam boli blizke, nas nikdy neopustia. Raz sa stretneme.
@dianaana ja sa prikláňam k tvojmu názoru tiež, eutanázia iba ojedinele ak je pes úplne ochrnutý a tak. Ale ak je tam choroba, pes vníma inak bolesť ako ľudia-lepšie ju znáša, neuvedomuje si, že lepšie nebude alebo že to zlepšenie je len na chvíľku, ked to bude na neho už moc, tak to sám vzdá a prestane bojovať a umrie. Nevidím dôvod v tomto prípade rozhodovať o tom kedy zomrie s cieľom mu akože pomôcť.
Dodnes nie,uz je to tristvrte roka.Ale uz aspon stale pri spomienke na nu neplacem.Zomrela na chorobu taktiez pomerne necakane.
@mamax3x3x3 presne tak, tiez počítam koľko uz ubehlo dni a stále cítim to prázdno, ktoré po nej ostalo.
@simonie8 prave preto, ze ho ľúbiš!!!
Ja som neverila, že raz budem musieť o tomto rozhodnuť a bolo to to najťažšie, co som v mojom živote musela urobit a dlho som musela sama sebe odpúšťať.
Viem, ze som ju ušetrila strašnej bolesti, ale ešte stále je to citlivé a prídu dní, kedy si to vycitam a pýtam sa, ci mi to raz odpustí.
Veľmi mi pomohol psy psycholog. On sa mi snažil ukázať pohľad z inej stránky a pomohol mi s tým zmieriť sa.
Ti, ktorých sa psia dusa nedotkla ich srdca nikdy nepochopia, o com tu piseme. Toto pochopíme len my, ktorým odišla časť z nas.
Je to strata člena rodiny, toho najbližšieho člena ako pisala
@inull5
Maturovali s nami, prežívali prve lasky, tajomstva, trpeli naše nalady, ...
Mas cas rozlúčiť sa s nim. Odprevad ho a ak mozem poradit, ostan s nim do POSLEDNEJ chvíle. Zaslúži si to. Ani my by sme nechceli umierať sami.
@sofiella mozem sa spytat na kontakt na toho psychologa? Hned som zvazovala aj tuto moznost, nejakeho terapeuta a riesit to takto. Bojim sa ze sa uzavriem znova do seba a svoje pocity nedam von lebo sa ich budem snažiť tlmiť, predsalen z okolia počuvam same “preboha, veď to je len pes, neprehaňaj”, každopdne som nazoru že človek čo nemal psa, nepochopi ale spravidla mam tendenciu sa uzavrieť a dusiť to v sebe a vnutorne sa trapiť.
@marsmykkok ohladom tej bolesti, v rodine sme mali labradora s rakovinou, ktory musel byt uspaty, bola som sa s nim rozlucit, v zivote som nevidela ubolenejsie ocka, spodne viecka mal ovisnute a krvavo cervene od bolesti a nepohol sa z pelieska, neprijimal uz potravu, to zvieratko muselo mat take bolesti ako nikto... nedovolila by som si tvrdit, ze bolest citia menej, len ju mozno neprejavia az tak navonok, aby ich svorka uplne nevylucila.
@sofiella dakujem pekne za kontakt.
K tym dovodom, ono sa to tazko aj opisuje ked clovek toho psika nevidi, zostane vam nehybne telicko vycerpane po kazdom jedle co spapa a nasledne vyvracia v rukach, a do par sekund epilepticky zachvat. Hodnoty na krvom rozbore mal tak vysoke ze ich pristrojom nevedeli ani namerat a hrozi ze by sa otravil vlastnym mocom, lebo mu nefunguju oblicky a nevylucuju to co maju. Dlhsie mesiace sa popisava, pokaka a nebol to problem, nemal bolesti, dali sme mu plienku a fungovali sme dalej. Ale akonahle sa mu zacali traviace problemy ktore sa mu opatovne vracaju, tyzdne je dobre a tyzden je zle, neda sa na to trapenie pozerat. Ta bolest v ockach, zakazdym mi to roztrha srdce na milion kuskov. Samozrejme ze sa vo mne aj v rodicoch biju pocity, nevieme ci spravime spravnu vec, ci to spravit ci to nespravit ale odporucili to aj lekari. Kazdopadne zajtra sa definitivne rozhodne, nechavam to na rodicoch, maju triezvejsi pohlad na to a nekonaju tak citovo ako ja, pretoze som na neho hrozne naviazana. Momentalne spinka pri mne, obcas otvori ocka a skontroluje ci som pri nom a znova zaspinka. Placem len pri pohlade na neho, ako take male stvorenie mi dokazalo cele tie roky davat lasku a energiu, dat mi najavo ze niesom nikdy sama a je vzdy pri mne. Nedokazem ani opisat co zazivam
on je strasny bojovnik a vzdy bol, on uz aj z posledneho ide dalej. Aj ked nevladze on sa postavi a snazi sa ale uz aj dnes ledva cupkal. Nikdy som si nechcela pripustit tuto situaciu, posledne mesiace som sa vsak na to pripravovala ale ked to pride zistite, ze sa na to pripravit neda.
@simonie8 laskou je aj nechat odist, my sme tak museli nechat odist konika, pre niekoho mozno divne, ale stale mu palime sviecku a spominame na neho. Zvieratka maju obrovske dusicky, ktorymi nas lubia, nezasluzia si trpiet.
Ja som musela dat utratit psa pred 3 rokmi,bol stary a chory. Rozhodnut o tom, ze ho dam uspat bolo to najtazsie v mojom zivote. Uz to nikdy nechcem zazit, ale bolo to to najlepsie co som pre neho mohla urobit
Toto poznam, je to strane, ale postupne sa z toho dostanes, nas takto opustili dva psiky a vzdy na vianoce asi s 2r odstupom. Netrap ho v bolestah viac, proste uz je jeho cas, takto to len naozaj odkladas nevyhnutne. My sme plakali cela rodina ked sme davali westika uspat, rozlucili sme sa ale ostal uz s nim potom u veterinara otec, to boli asi najhorsie vianoce u nas... nastastie viszla u priatela sa dozila vysokeho veku a proste zomrela bez bolesti a tuto proceduru rozhodovania sme nemuseli podstupit... A naozaj to casom preslo. Mozno je to aj nejaky impulz, na novy zaciatok. Ty o par mesiacov zacinas iny zivot, noveho psika ti teraz netreba.. mozno o par rokov si dalsieho zaobstaras a ten to vylieci 🙂 aj moj otec a uz aj ja doma mame dalsich partakov 4nohych a to som sa zaprisahala, ze ziadneho nechcem. U nas pomohlo sa proste rozlucit, v psom nebicku mu bude lepsie aj ked, ako kazde jedno zviera, bojuje stale, iba sa trapi v bolestiach. A urobili sme pohreb, kazdemu zvieratku, aj dcere zomrel skrecok a na to nestastie jej naozaj ten mini "pohreb" doma velmi ulavil a pomohlo to. DO dnes ma hrobcek pod "cernicami" a mala jej to sem tam ozdobuje v lete.
@simonie8 ahoj, my sme mali kedysi psíka ale ja som bola ešte mala, no pamätala som si ho. Bol to ale čuvač alebo take niečo, a ja som sa ho trosku bála keďže som bola mala a on dosť veľký a tak som chcela psíka nejakého malého aby som ho mohla brat von a tak. Vzali sme domov jedného kríženca. A potom časom ten veľký psík zomrel a ja som bola skôr nešťastná z toho, že môj menší psík teraz bude sám. Ale další pes nám na čas nenapadol, a tak sme doviezli domov kocúra. Skamarátili sa a aj my sme si zvykli. Je to možno trochu o inom pretože mame zvieratá na dvore a nie vnútri, ale aj tak. Teraz mame dvoch psikov (jeden z nich je ten môj maly ktorého som dostala keď som bola menšia a on ma už tiež myslím 8 rokov a mám o neho strach...), teda vlastne psíka a fenku a plus mačky a je to fajn. A ešte napríklad mala som už asi 10 mačiek. Vždy sa niekam zatúlajú, zmiznú a nevrátia sa. Ale ja si vždy nájdem novú lebo život bez mačiek by bol nuda, rovnako viem že ak by sa niečo stalo mojim psikom, musel by prísť iný aby zaplnil to miesto inak by som to nezvládla. No a chcem tým povedať že si musíš to miesto po ňom nejak zaplniť. Nie ho nahradiť, iba doplniť o niekoho ďalšieho.
Simča
@marsmykkok Prepáč, nič v zlom, ale vôbec asi nevieš, o čom hovoríš. Kto nezažil, nepochopí. Reči ako "kolobeh života" a blá blá fakt neporadia, nepomôžu. Ani nechať trápiť psa, ktorý takto trpí. To už by som nazvala týranie.
@buducamama Krajšie by som to nenapísala.
@simonie8 nieco podobne sme prezivali vo februari, tiez ked bolo lepsie, som si vravela ze ako ju mozem dat uspat, ved je relativne ok, ale posledny tyzden bol uz zly, ozaj zly a posledna polhodina ma utvrdila v tom, ze sme ju mali dat uspat uz pred tyzdnom 😔 Bolo to velmi tazke, kedze sme nemohli ist na chalupu, kde sme ju povodne chceli mat pochovanu, dali sme ju spopolnit a mame ju doma v urnicke, kde je obcas zapalim sviecku. Prve dva tyzdne boli najtazsie, pocula som ju chodit po byte, stale sa nam zdalo, ze ju niekde pocujeme, chybala mi na kolenach na gauci :( Stale chyba. Dcere bolo tazko z toho, ako to s muzom prezivame, tak sme to kvoli nej trochu potlacali a tak je to doteraz, ale je to aj dobre, lebo zit treba dalej. Dalsieho psika si ale kupit nechceme, vsade by sme videli nasu Tinku a aj napriek tisicim krasnym dnom so psikom je ten posledny najhorsi :(
@tripetta viem dobre. Mne zase príde rozhodovať o druhom živote aj keď ide o zviera robiť zo seba bohov. Ako hovorím, sú prípady kedy nie som proti, ale inak by sa malo zviera rozhodnúť samé kedy má toho dosť a samo to vzdať. Snaci prestať žrať, piť , nebojovat a bude koniec.
Je to kolobeh života, bud vďačná že sa dožil na psíka pomerne vysokého veku v zdraví. Koľko psíkov umrie mladých a to je ešte ťažšie. Spomienky ti ostanú navždy v ❤️.