Strata milovaného psíka
Vopred sa ospravedlňujem ale potrebujem sa vyrozprávať. Mali sme fenku asi 14rokov. V posledných dňoch bola slabá nechcela jesť ani piť začala mavat epileptické záchvaty. Nevládala som sa naňho pozerať ako sa trápi.Tak som sa rozhodla pre eutanáziu bolo to veľmi ťažké veľmi my chýba. Neviem na to prestať myslieť. Ak ste niekto zažil niečo také ako ste sa s tým zmierily. Neviem či som sa rozhodla správne. Stále ma to trápi.
Nezmierila som sa s tým doteraz ( už to bude 6 rokov), len bolesť je menšia.
Ale nie je dňa aby som na neho nemyslela.
Dosť veľa mi pomohlo že ma muž dotlačil do toho aby sme si vzali z útulku druhého psíka.
@maca1984 Rozmýšľala som nad tým aj ja ale bojim sa ďalšej straty.
taketo rozhodnutoe som musela spravit v januari 2023, dodnes s tym nie som zmierena...ale je to u menej bolestive. noveho psika som si do zivota pustila az po 16 mesiacoch - aj to nie dobrovolny vyber - dalsi jazvecik si ma proste vybral a ja som sa rozhodla poskytnut mu domov
@maca1984 Ďakujem vám veľmi pekne za podporu budem nad tým uvažovať mám veľmi rada zvieratká určite ešte niekomu poskytneme domou
@tobias15 nie je za čo ďakovať.
Ja ťa úplne chápem, viem čo je to za bolesť z tejto straty.
Ale myslím si, že si nemáš čo vyčítať.
Pozerať sa na psíka/ zviera ktoré trpí, trápi sa a nepomôcť mu je horšie ako uĺaviť mu od toho, hoci poslednou injekciou.
Drž sa
Je prirodzene že ten psík tu nebude vecne. Proste prišiel jeho čas. Ja oceňujem že si ju nenechala trápiť, ale radšej si rieisila eutanáziu
Ešte si nechaj čas na skúpenie a potom daj šancu nejakému inému Havkovi 🍀
Mne nedavno zomrel 17rocny psik. Stale ked pridem domov, idem do izby kde mal pelech skontrolovat, ci spi… spravila si dobre, ked uz prestane jest a pit uz niet cesty naspat. Musis to jednoducho len prijat ako normalny stav v zivote kazdeho tvora. Ale chybat ti bude uz navzdy, ako hocijaky iny milovany clovek ktory odisiel
@maca1984 Rozmýšľala som nad tým aj ja ale bojim sa ďalšej straty.
@tobias15 sú tomu skoro tri roky ako som dala uspať nášho 15 psa( NO), a dva roky čo máme nového z útulku. Veľmi mi chýbal. Poplakala som si, a veľmi ma bolelo vidieť podobných ako bol ten náš. Zobrali sme si borderku. Ešte sa stane že ho oslovim menom toho predošlého. Človek nikde nemá garanciu na nič, ale ak sa o psíka stará môžu byť spolu dalších 10-15 rokov.
moja bola objednana na eutanaziu .. ale hodinu cca predtym umrela sama... pomesiaci k nam pribudl novy pes-ta ista rasa ale povahovo uplne niekde inde ..ani naznakom nieje ako moja babika- a to je dobre lebo ju nikdy nemal nahradit..ale dom bol po nej prilis prazdny .. bat sa dalsej straty je blbost ..lebo stratime raz vsetkych .. zivot nieje o strachu ale uzivania si toho co nam prinasa ..
Január 2023. Bol si mnou 15 rokov. Dostala som ho, keď som mala 7... Neprejde deň, kedy by som na neho nemyslela, dlho som nebola zmierena s jeho smrťou, aj keď som vedela, že to bolo to najlepšie čo som pre neho mohla urobiť. Nezvládla som tie noci, kedy knucal od bolesti a ja som pri ňom plakala a prosila ho, nech odíde sam, nech ma nenúti urobiť to ťažké rozhodnutie.
Jeho stav som konzultovala s troma špecialistami, všetci mi radili eutanáziu, že sa len trápi. Mal nádor, epileptické záchvaty, chrasty na tele, vypadávala mu srsť. Pocikaval sa, pokakaval..
Zanechalo to vo mne veľmi veľmi zlý pocit, a už v živote psa nechcem. Viem, ze veľa ludi si po strate opäť zaobstara psíka, no ja by som to nedokázala.
@tobias15 ber to tak, že mala krásny vek a to je dar dožiť sa pekného veku a byť milovaná. Zase aj ty si musela predpokladať že to asi príde v blízkej dobe, že tu nebude dalšich 30 rokov. Je to v tomto "ľahšie" si to zracionálniť ako ak umrie mladý psík. Ostanú ti krásne spomienky, fenka mala pri tebe krásny život. A časom sa obzeraj po inom psíkovi, je to tak bohužial že psíkovia sa dožívajú len 10-15 rokov a za svoj život ich vystriedame viac a musíme sa s nimi aj rozlúčiť.
Rozumiem tvojim pocitom, nakoľko som si tým tiež prešla. Naša mala 15 rokov a bola už veľmi chorá. Rozhodnutie dať ju uspať som urobila ja. Veľmi som sa trápila, no myslím si, že to bolo pre ňu to najlepšie. Tvoj psík by sa už bol tiež iba trápil a ty s ním. Mal už pekný vek .My sme si vraveli, že už nikdy ďalší psík ku nám nepribudne. Vydržali sme pol roka a psík veľmi chýbal. Dali sme domov fenke z útulku a je to naše zlatíčko. Daj tomu čas, všetko prebolí, i keď človek nezabudne, možno ďalšieho psíka ti osud pošle do cesty. Prajem ti veľ síl.




Nezmierila som sa s tým doteraz ( už to bude 6 rokov), len bolesť je menšia.
Ale nie je dňa aby som na neho nemyslela.
Dosť veľa mi pomohlo že ma muž dotlačil do toho aby sme si vzali z útulku druhého psíka.