Celé roky som sa snažila presvedčit manžela na výmenu bytu za väčší. Nakoniec sa mi to tento rok podarilo. Od leta prerábame, je to na 90 percent dokončená. Už som tam s detmi 3 krát aj spala. Je to byt v mojej vysnenej lokalite, prerábka podla predstáv a ja nie som spokojná. Neviem sa odhodlat sa tam prestahovat. Ked sme tam spali, mala som pocit otupenosti, neútulnosti. Ja neviem ako to zmenit. Ako vytvorit pocit domova?
Už tam máte presťahovanie všetky veci ?
Ale zo začiatku som sa aj ja cítil divne ale postupne mi to tu prirástli k srdcu. Postupne budeš zisťovať čo a ako zmeniť,pridať a presunúť aby si sa cítila ok. A domov tvoria hlavne ľudia čo sú tam.
Musíš sa tam proste len zabývať. Keď ste tam 3x spali, ale pritom domov máte ešte v tom pôvodnom, tak stále to berieš tak, ako keby si tam bola len na návšteve, alebo v hoteli. Presťahujte sa, začnite tam žiť, hrať sa, variť, jesť, pracovať, oddychovať, milovať sa, snívať... A hneď to bude domov.
za mna - potrebovala som asi 4 mesiace, kym som sa zacala stotoznovat s novym bytom
Teraz sa tam uz citim super, a som minimalistka, ziadne debility, vankusiky, sosky, zavesy...
Každý má iný vkus a každá preferujeme niečo iné v zariadení,doplnkoch.Kedysi som si potrepla,všetko muselo mať svoje miesto,poriadok atď.Prestahovali sme sa do domu a aj keď nie je celkom podľa mojich predstáv a možno už nikdy nedorobime co by som chcela,ale cítim sa tu naozaj dobre-za 1.zvyknes si časom,to nepríde hneď a zvlášť keď tam iba spis tretí krát,2.vsade sú hračky,nie môj milovaný poriadok a v podstate to je tá domáca pohoda,keď sú veci trochu uvoľnené a nenutené,3.mam rada "pohodené" deky,vankúše,všetko sa snažím mať mäkké,príjemné, teplé farby,veci sú z dreva a prírodných materiálov.Neznasam moderné a strohe priestory.I
Nemáme tam prestahované skoro nič, len nábytok, postele, periny a nejakých pár vecí na oblečenie. Problém môže byt aj v tom, že manžel tam bývat nechce, chce zostat tam, kde sme teraz. Takže sme my dvaja a medzi nami deti. Ja som to velmi chcela, preto ma ten pocit v byte zaskočil.
Čožeee?! Manžel chce zostať v pôvodnom a ty s deťmi pôjdete do nového? To sa rozchádzate?
nerozchádzame. nevieme sa dohodnút
Akože v novom priestore je to vždy také... Prázdne a cudzie akokeby.
Ale chvíľu tam bývaš, všade sú tvoje veci, popridávaš drobnosti, zavesis obraz, kúpiš novu kvetinu. Postupne zaplnujes priestor, sebou, svojou energiou, svojimi dekoráciami a zrazu je z toho domov. Nejde to hneď, proste potrebuješ tam chvíľu bývať a postupne to premieňať a prispôsobovať si.
Ešte zvláštnejsie je sťahovanie. Keď sa z domova po odneseni všetkých tých krabíc s vecami zrazu stane také prazdne miesto. Všetko sa ozýva, všetko vyzerá také ošuntele, chytá ta taka zvláštna nostalgia ze sa cítiš ako kúpalisko v októbri.. Prázdne a smutne
Manžel to preziva ešte asi horšie ked do noveho vôbec nechce ísť 🙂. Toto je jeden z tých momentov kedy treba počúvať rozum a nie srdce. Chceli sme to, kúpili sme to, prerobili a zariadili je čas začať novú kapitolu života. Tak hádam nebudete ako škôlkari co sa boja pustiť maminej sukne (starého bytu)
Pametam ze prve noci v dome sme s muzom hovorili ze sa citime ako v hoteli 😂 proste taku cudzie nove....to prejde, zvyknete si, za par mesiacov vas to uz ani nenapadne
je to len o zvyku, o tom vybudovat si tam nove zazitky a spomienky. Prve vianoce, nejaka oslava, kolaudacia atd atd. Upecte si s deckami kolac, ktory rozvonia cely byt. Urobte si kino vecer. V novom sa clovek vzdy najprv citi cudzo.