Sťahovanie sa do domu
Ideme sa sťahovať do domu a ani sa veľmi neteším.budem tam s deťmi sama.manžel bude pracovať preč a nevyzerá to, že v blízkej budúcnosti príde bližšie.pomoc od rodiny, kamarátok nebudem mať.ako to zvládate s deťmi tie, ktoré ste na deti a domácnosť samé a manželov máte v zahraničí, ktorí sú vačšinu času v práci.doma sú na týždeň v mesiaci alebo aj menej.neviem veľmi variť aj toho sa bojim.som ešte len začínajúca gazdinka.ako zvládate tie, ktoré ste samé?
@anonym riesime tu teraz teba alebo mna?
@fantaghiro21 uz nikoho.lutujem, ze som tu vobec napisala.prvy a poslednykrat.vsetky su tu dokonale, vsetko zvladaju a robia len same spravne rozhodnutia
Tak vždy tu boli a aj budú všelijaké komentáre. Skús hľadať na sťahovaní niečo pozitívne, my staviame dom, teraz sme v byte. Nevieme sa dočkať kým tam budeme. Hlavne že mala bude môcť byť nonstop vonku, tiež tam budú sliepky a zajace, pre deti plus. Myslí na to, že budete mať viac priestoru a súkromia. Posedieť si na terase alebo vonku keď deti zaspia bude tiež fajn 🙂 skús nájsť aspoň niečo čo by ťa tam tešilo. Inak tam asi šťastná nebudeš. Vyskúšaj, uvidíš ak to bude veľmi zle, môžete sa stále vrátiť do bytu ale to bude opäť o dohode s manželom. Držím palce, aby si túto zmenu zvládla čo najlepšie.
Nakladaju ti tu. Pozri, vsetko dokazes. Bradu hore. Varit sa naucis postupne, recepty cez web. Kamaratky si najdes. Par usmevov a viet medzi recou na ihrisku. Manzel sa vrati, ked vudes v pohode, bude aj on. Casom si skus najst pracu... ja to nevidim tak cierne. Potrebujes objat. Ano, bude to aj tazke, aj ti bude smutno, rataj s tym a maj kamosku na telefone. Alebo ju k vam pozvi. Drzim palce!!
Zeny, co komentujete ste krute. Vsetky v dokonalych domacnostiach, dokonalych rodinach, dokonalom byvani?? Co takto ju trochu povzbudit? Preco sem asi pise? Lebo ma strach a chce sa porozpravat. Ma Pekne ste jej nalozili :( O to viac drzim autorke palce. Verim, ze je to sikovne mlade ziena a popasuje sa so zivotom s graciou. 🙂
@anonym ja nesledujem tak celu diskusiu,neviem kto ti co pisal,ale nevien preco mi arogantne pises...ja zijem v situacii ako mi je nalozene,a snazim sa so vsetkym popasovat. Nikto sa mi o deti nepostara/l,nenavari,neoperie,nikto mi dcerku VFA neucil banalnym veciam,ked boli deti male nikto nepokocikoval.do chladnicky som ich odlozit nemohla....a kedze zivot prinasal same prekazky,clovek sa ich musi chopit a necakat ako sa to samo vyriesi...to nie su "naroky "ani dokonale zvladanie.to aom ani nepisala...kazdy sa musi niecim "preluskat" ci horkotazko alebo lahsie...
To,ze si sa osopila a urazila a pochopila skusenosti v zlom mysle,mozno naozaj si jedna z rych,co v zivote dostava vsetko na podnose...
A mozno nie,si bojovna zena...
Len...co si ocakavala od diskusie?
@fantaghiro21 a to uz vibec nwepzumiem, ako si to zvladla. Akoze naozaj, klobuk dole. Ja mam zdrave dieta, a ako som pisala, vnimam ze to nezvladam najlepsie.
Ak mozes/chces, napis nejake prakticke tipy, ktore sa ti osvedcili na ulahcenie.
Mne napriklad velmi pomaha od urciteho casu telka-pustim decku a rychlo robim, co treba. Ale tas som dakde citala, ze sa to nema, ze decko ma vidiet tu robotu, ze sa to samo mespravi😄
Rovnako nevarim kazdy den, muzovi vobec teda, nam casto zvrtnem 10 minutovu polievku, oripadne zijeme na jedlach z ikei. Hracky tiez nezbieram kazdy den, lwn ich napcham do detskej a zavrem dvere. Na vysavanie mam tycovy vysavac-super rychla pomoc, pripadne pustim robota. A v zahrade robi najcastejsie muz. Pocas spanku dietata iba relaxujem.
Ale dalsie zazracne tipy nemam, a pri viacdnovych/tyzdnovych absenciach mojho muza som vecer hotova
@lilizzachy ďakujem
@katka0123 ďakujem
@majlo1234 to neviem.
Starsia s VFA ma teraz 6,mladsia 4 takze clovek nejak na tie "zle" a tazke chvile zabudne chtiac/nechtiac...
Cely cas som bola na deti sama,muz mi nepomahal,presli sme si velmi turbulentnym obdobim,krizou manzelstva s ktorou sa stale spamatavame. (Ale muz sa spamatal a posledny rok mi pomaha,konecne pred pol rokom zmenil pracu,kedy ma volne vikendy-co je velky dar a zazrak) .muz v tom case robil 12tky -ranna, na druhy den 12tka nocna,po nocnej spal ,a den sme mali "vikendy" co sa aj tak spapataval z roboty...velmi zle obdobie,narocne deti,zle okolnosti...takze som mala taky pocit ako ty-nic aom nezvladala..ostatne mamicky vysmiate a ja som vlastne ani nevedela ktora som.ked sa zdalo ze ako tak sa veci miernia,prisla dalsia rana ako borelioza 3 stupen u starsej(kliesta nemala,mesiav v nemocnici pobudla) ,zlomena ruka,rozbita hlava,klasickrle detske choroby,teploty,grcacky,nevodaj pohreb v rodine,pokazene auto,ine problemy....,vyflusnuty rezanec bol zo mna a stsle som mala pocit ze nic nestiham... a to niektre matky sa nudia a tvoria handmade veci....takto spatne si vravim,ze som to zvladla a je za mnou kus prace,ktoru mozno nik nevidi,kazdy by si pomyslel zr som len sunky valala a vyplakavala a nic som aj tal nestihala,ale ja viem cim som si presla,s cim som musela bojovat ,aj napriek okolnostiam ,ci pracovnym,rodinnym,manzelskym,financnym....som to zvladla..a caka ma dalsia vyzva...3 deti a VS,praca do toho (po materskej)
Obidve deti mam predcasne,3 mesiace som si a kazdou polezala v nemocnici...lezim opat na rizikovom a vyzera ze to mozno ani nepotiahneme.
No snazim sa verit ...
Ale to som chcela ,ze neviem,preco si myslis ze to nezvladas,ale vacsinou su to klamlive pocity .a najhorsie je sa porovnavat s inymi matkami..kazdy zije v inom prostredi,v inej rodine, s inymi moznostami, s inymi financiami,s inymi okolnostami, s inymi navykmi....
Neporovnavat sa! To je dolezite asi pre zachovanie psychickeho zdravia.aj ked je to narocne a prve roky som bola taka ista...
Ale asi taka jedna rada co mi napadla,je mat rezim.
Zachranilo mi to asi dost vela....spanok deti na noc u nas bol nejak 19:00-19:30...samozrejme ze do 1 roka je to vrazda, (prva dcera bola katastrofa ,druha zase cickos a tiez nespavec .)ale snazila som sa to udrziavat..prva sice bola nespavec,urevana do 1 roka(ale tam boli aj gastro problemy )tak sa naucila papat mlieko pri dojceni na kazde 3 hod,ak spala a mal ist cas krmenia,sama sa zobudila presne na minutu....potom uz neviem ako rastla ,ci som jej ten cas skracovala ...
Ale rezim je podla mna priorita.
@fantaghiro21 vdaka za obsiahlu odpoved. Vidis, a prave rezim vobec nemame. Alebo teda dost narocny-syn chodi spavat po 22 bezne😒 asi potrebujem okukat grify od skusenejsich zien, dost sa v tom materstve stracam obcas 🙂
Este raz klobuk dole pred tebou, mala si nalozene dost a ako hovoris, vsetko je to casto neviditelna praca.
Autorka, nemôže byť každá superžena 🙂 ani ja nie som. Je úplne v pohode mať strach, je úplne v pohode aj niečo nezvládať bez ohľadu na to, koľko a ako zvládajú ostatní. Život nie sú žiadne preteky a na konci nečaká žiadna odmena za najviac naložené plecia, takže sa nie je kam náhliť. Každý svojím tempom, podľa svojich možností a schopností. Deň po dni, hodina po hodine. Variť sa naučíš praxou, no a čo, že zo začiatku to bude bez chuti alebo ti niečo zhorí. Aj mne zhorelo, a vieš čo, aj teraz mi zhorí. Aj som už podpálila kalendár, ktorý som nechala položený na varnej doske, aj v trúbe mi už začalo tlieť. Aj občas zabudnem, že varím a vykypí mi polievka. Aj sa mi občas stane, že sa mi niečo nepodarí spraviť chutné. A čo na tom záleží? Základ je postarať sa o deti, aby bolo prostredie v dome pre ne bezpečné, aby sa nedostali k niečomu, čo nesmú zjesť, aby sa nemali kde fyzicky zraniť, aby dostali jesť, piť, aby boli čisté, cítili lásku a trochu spali 😄 a zvyšok sa doladí sám, deň po dni, ani si nevšimneš. Až sa raz obzrieš a zistíš, že už si o sto percent ďalej, než keď si začínala. Neboj nič, všetko pôjde, len to nepreháňaj s nárokmi na seba ;)
@aaadkaaa ti uz je take chytanie za slovicka...aj teraz som bez manzela takze je to aj o dome nielen o tom, ze nezvladam bez manzela.ale je to uz jedno.uz tu viac pusat nebudem.dozvedela som sa, ze sa vlastne stahovat ani nemame.