Ako si poradiť s pubertiakom?
Ahojte 🙂 🙂 🙂
Už dlhšie registrujem, že s mojim bratom sú problémy. Navonok je to fajn chalan, v škole má dobré známky, je tichučký. Ale akonáhle príde domov, nevie povedať nikomu milé slovo (len keď niečo chce), nepomáha v domácnosti (všetci ho musíme obskakovať, ráno luskne prstami, že chce raňajky, neustále nadáva že je prázdna chladnička - vôbec nie je prázdna, len je strašne prieberčivý a chce práve to, čo v tej chvíli nemáme; do obchodu na nákup by ho nikto nedostal a ak aj áno, 100 rokov by nám to pripomínal, ako nám on strašne pomáha). Ja, ako jeho sestra, na neho nemám takmer žiadny vplyv. Viem že je to hlavne chyba rodičov, že ho neviedli k tomu aby doma viac pomáhal, ale s tým ja bohužiaľ nič nespravím (aj keď som mu niekedy povedala napr. utri riad, povysávaj, ešte som dostala od rodičov vynadané že mu rozkazujem, ako keby som bola jeho mama). Ale nejde len o to že je lenivý a nič nerobí. Najhlavnejší problém je, že stále kričí (nikto by to na neho fakt nepovedal, lebo na verejnosti taký nie je - asi si to teda kompenzuje doma). Nepoužíva vyslovene vulgárne nadávky, ale vie slovne človeka zraniť na tom najcitlivejšom mieste. Nebojí sa na mňa aj položiť ruku, ak sa mu niečo nepáči. Správa sa agresívne, je zákerný, často mi schováva veci a robí napriek, len aby sa mi pomstil. Aby som o ňom nehovorila len zlé veci, občas má aj svetlé chvíľky ale tých je minimum. Takýto prístup aký som opísala nemá len ku mne (to by bolo najmenej), ale čo je horšie, aj k rodičom. Keď som bola v jeho veku a odpapuľovala som, tak som dostala buď fyzický trest alebo mi niečo zakázali. Neustále som bola pod kontrolou, stále ma naháňali do učenia a potrebovali mať o všetkom prehľad, na PC a TV bol nastavený rodičovský zámok, domov som musela chodiť oveľa skôr ako moje kamarátky, keď som si našla priateľa tak tiež sledovali každý môj krok. Nehovorím že to bola dobrá výchova, ich tvrdý až necitlivý prístup ma poznačil a myslím že je jedným z pôvodcov môjho nízkeho sebavedomia. O tom však nechcem hovoriť, chcela som tým len ukázať to, ako rozdielne sa správali ku mne, keď som bola teenegerka, a ako sa správajú k bratovi. Nikto ho na nič nemôže upozorniť, nikto mu nič nemôže povedať, lebo chudáčik začne vrieskať, všetko mu prejde, keď luskne prstami tak mu už treba chystať večeru..keď mu odmietnem natrieť chlieb s maslom (veď má zdravé ruky), tak už som zlá a za všetko môžem. Jeho afekty všetkým vyciciavajú energiu, mne je úplne jasné že môj brat je prípad pre psychológia, lebo sa nejedná len o tínedžerskú rebéliu.
Ako sa mám k nemu správať? Mám slepo poslúchať, byť "poslušná" a podriadiť sa mu? Byť ticho a upratovať mu, žehliť, variť a znášať jeho extrémne cholerickú povahu? Alebo sa mu mám vzoprieť, nerobiť mu slúžku - za cenu že budem počúvať jeho vrieskanie, budem zlá v očiach rodičov + keď mu neurobím po vôli, urobí tak mamina (ktorá toho má aj tak veľmi veľa a má aj zdravotné problémy).
Momentálne som z toho strašne unavená, včera sme sa pohádali, teraz nekomunikujeme. Bolí ma z neho hlava, Možno sa mnohé pýtate, prečo to riešim a prečo sa jednoducho neodsťahujem, keď som dospelá. Študujem v inom meste, ale brigádu mám doma, takže min. 3 dni z týždňa musím byť doma (a celé prázdniny). V najbližších rokoch plánujem odísť do zahraničia, musím si však najprv zarobiť. Preto som doma.
Vopred vám ďakujem za to že som sa mohla vyžalovať + za vaše rady a názory 🙂 . (Prosím, nepíšte mi že je to chyba mojich rodičov, ja som si toho vedomá, ale nič s tým bohužiaľ neurobím. Keby bol moje dieťa, vychovávala by som ho úplne inak ako oni.)
Stručné zhrnutie
- Agresívne a manipulatívné správanie u pubertiaka môže byť limitované nastavením jasných hraníc v domácnosti, asertívnym odmietaním požiadaviek a ignoráciou nežiaducich prejavov správania.
- Ak problém pretrváva alebo zahŕňa fyzické násilie či opakované manipulácie, odporúča sa odborné vyšetrenie u psychológa alebo psychiatra a zváženie diagnóz ako Aspergerov syndróm, ADHD/ADD alebo porucha správania.
- Krátkodobé riešenia pre jednotlivca zahŕňajú posilnenie asertivity, plánovanie skoršieho osamostatnenia a hľadanie sociálnej podpory mimo rodiny (brigáda, štúdium, sťahovanie za prácou alebo partnerom).
Najčastejšie otázky
Q: Ako nastaviť hranice pri tínedžerovi, ktorý doma neplní povinnosti a manipuluje rodinou?
A: Diskusia odporúča priame, asertívne formulácie ako "ja nie som tvoja slúžka", odmietanie vykonávať požiadavky a systematická ignorácia eskalujúcich výstupov; rodičom sa odporúča stanoviť rovnaké povinnosti pre všetky deti.
Q: Kedy vyhľadať odborníka (psychológa alebo psychiatra) pre agresívne správanie dospievajúceho?
A: Odborné vyšetrenie sa odporúča pri opakovanej domácej agresivite, fyzickom násilí alebo keď rodina nedokáže nastaviť hranice; v diskusii sa spomínali možné diagnózy: Aspergerov syndróm, HFA, ADHD, ADD alebo porucha správania.
Q: Pomôže ignorácia alebo asertívne odmietanie pri manipulácii tínedžera?
A: Viacerí diskutujúci uviedli, že ignorácia a asertívne odmietanie (nevykonávať za neho povinnosti) vedú k zmene správania; zároveň sa odporúča trpezlivosť a dôslednosť.
Q: Čo robiť, ak rodičia odmietajú priznať problém alebo kontaktovať odborníka?
A: Diskutujúci radia sústrediť sa na vlastné osamostatnenie (brigáda, štúdium, sťahovanie za partnerom alebo prácou) a minimalizovať zapojenie do konfliktov, ak rodičia nechcú meniť prístup.
Q: Môže byť správanie spôsobené autizmom alebo inou neurovývinovou poruchou?
A: V diskusii sa uvádzalo podozrenie na Aspergerov syndróm alebo HFA, pričom sa zdôraznilo, že ľudia s AS/HFA môžu pôsobiť "normálne" vonku a ventilovať správanie doma; toto je podnet na odborné vyšetrenie, nie definitívna diagnóza.
Q: Je povinná vojenská služba riešením pre výchovu a disciplínu mladých mužov?
A: Niektorí diskutujúci vyjadrili názor, že povinná vojenská služba by „urobila z chlapcov chlapov“, avšak tento názor je sporný a v diskusii nebol odbornými dôkazmi podložený.
Závery z diskusie
Zhoda
- Potrebné sú jasné hranice v rodine a dôsledné odmietanie vykonávania jeho požiadaviek (asertívne „nie som tvoja slúžka“).
- Pri opakovaných prejavoch agresivity alebo fyzického násilia je odporúčané vyhľadať psychológa alebo psychiatra.
- Pre jednotlivca je dôležité plánovať osamostatnenie (práca, štúdium, presťahovanie) ako dlhodobejšie riešenie.
Sporné názory
- Niektorí považujú správanie za dôsledok diagnózy (Aspergerov syndróm, HFA, ADHD/ADD) versus iní pripisujú problém primárne chybnej výchove a nedostatku mantinelov.
- Niektorí odporúčajú ignoráciu a asertívne odmietanie ako účinnú stratégiu versus iní navrhujú dôraznejšiu konfrontáciu vrátane silnejších trestov alebo odplaty (tento prístup je v diskusii kontroverzný).
Otvorené otázky
- Ako presvedčiť rodičov, aby súhlasili s odborným vyšetrením alebo terapiou?
- Ktorá konkrétna diagnóza (ak vôbec) najlepšie vysvetľuje kombináciu vonkajšej kontroly a domácej agresivity?
- Ako nastaviť hranice tak, aby minimalizovali eskaláciu bez rizika fyzickej konfrontácie?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
Aspergerov syndróm,HFA,ADHD,ADD,porucha správania,psychológ,psychiater,ignorácia,asertívne odmietanie,osamostatnenie,povinná vojenská služba,liečenie závislostí
Miesta a osoby
žiadne
@lillika toto je choroba dnesnej doby, na vsetko najst lekarsku diagnozu...ja viem, ze AS, ADHD a pod. sa cita mozno lepsie ako rozmaznany spratek (on sa taky narodil, my rodicia za nic nemozeme), ale vsetko su to diagnozy, ktore sa prejavuju odmalicka a nedaju sa velmi korelovat vychovou. Tu vychova roky absentovala a teraz sa rychlo hlada vinnik, preco je na tom chalan ako je.