Mám 15 a mama kritizuje môjho priateľa

Dobrý deň, píšem sem skôr preto, že ma to trápi a neviem, či reagujem prehnane alebo je to normálne.

Mám 15 rokov, priateľ má 16. Sme spolu rok a cca 3 mesiace. Viem, že je to možno “mladý vek” na vážny vzťah, ale mám ho veľmi rada. Možno je to detská láska, možno nie, to ukáže čas… ale momentálne to cítim úprimne.
Moja mama ma von púšťa, nezakazuje mi ho, ale vidím na nej, že jej to vadí. Keď bol u nás druhýkrát, rozprávala mi, že ako divne rozpráva a podobné veci, ale zároveň tvrdí, že proti nemu nič nemá. Len z jej správania mám pocit, že má. Chodí na hotelovú školu a videla som, ako sa mama tvárila, lebo ona dosť odsudzuje ľudí podľa vzdelania alebo typu školy… a to ma mrzí.
Ja som bola u nich doma už viackrát, jeho mamina sa o mňa zaujíma, normálne sa rozprávame, cítim sa tam dobre a prijatá. A potom prídem domov a mám pocit, že musím obhajovať niekoho, koho mám rada.
Mama má celkovo problém aj s mojou sestrou. Sestra je skôr introvert, trošku iná povaha, a mama na ňu často kričí, tlačí na ňu, niekedy mám pocit, že ju ani neprijíma takú, aká je. Jej frajerovi nadáva do rôznych vecí… a úprimne, neviem si predstaviť, aké to musí byť pre ňu. Oco ju skôr zastáva, je pokojnejší, nie je taký výbušný.
Nechcem sa tu sťažovať na mamu, viem, že rodičia to s nami nemajú ľahké a možno sa len bojí. Len ma trápi ten pocit, že ma vlastne nepodporuje a že hodnotí človeka podľa školy alebo prvého dojmu.
Chcem sa spýtať – je to normálne? Je to len tým, že sa bojí, lebo som ešte mladá? Alebo by som to mala nejako riešiť a skúsiť sa s ňou otvorene porozprávať?
Ďakujem každému za názor 🤍